İçeriğe atla

On Birinci Şuâ/sk: Revizyonlar arasındaki fark

"Keďže sa ponáraš do neresti a poblúdenia a kvôli potešeniu a radosti nemyslíš na smrť, vedz celkom isto, že na základe tvojho poblúdenia je celá minulosť mŕtva a neexistuje. Je pustým cintorínom plným hnilých tiel. Starosťou o svoju ľudskosť a cestu poblúdenia utrpenie uvalené na tvoju hlavu a tvoje srdce - ak nejaké máš a nie je mŕtve - ktoré vzniká z tých nespočetných odlúčení a z večných smrtí toho nes..." içeriğiyle yeni sayfa oluşturdu
("Smrť je buď večné zničenie a šibenica, na ktorej budú ľudia a ich priatelia a príbuzní obesení alebo je to ako dostať prepúšťacie dokumenty k odchodu do inej večnej ríše a ku vstupu do paláca šťastia s certifikátom imánu." içeriğiyle yeni sayfa oluşturdu)
("Keďže sa ponáraš do neresti a poblúdenia a kvôli potešeniu a radosti nemyslíš na smrť, vedz celkom isto, že na základe tvojho poblúdenia je celá minulosť mŕtva a neexistuje. Je pustým cintorínom plným hnilých tiel. Starosťou o svoju ľudskosť a cestu poblúdenia utrpenie uvalené na tvoju hlavu a tvoje srdce - ak nejaké máš a nie je mŕtve - ktoré vzniká z tých nespočetných odlúčení a z večných smrtí toho nes..." içeriğiyle yeni sayfa oluşturdu)
Etiketler: Mobil değişiklik Mobil ağ değişikliği
97. satır: 97. satır:
Raz som sedel pri okne vo väznici Eskişehir počas Dňa republiky. Staršie dievčatá v strednej škole oproti našej väznici tancovali a smiali sa na školskom dvore.

Raz som sedel pri okne vo väznici Eskişehir počas Dňa republiky. Staršie dievčatá v strednej škole oproti našej väznici tancovali a smiali sa na školskom dvore.



<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Zrazu sa mi zjavil ich stav po päťdesiatich rokoch, ako na plátne kina. Videl som, že z tých päťdesiatich až šesťdesiatich študentiek sa štyridsať až päťdesiat v hroboch zmenilo na zem a znášali utrpenie. A desať ich bolo škaredých sedemdesiat- až osemdesiatníčok, ktorými opovrhovali tí, ktorí očakávali lásku, pretože si v mladosti nezachovali cudnosť. Pozoroval som to s úplnou istotou a plakal som nad ich žalostnými stavmi. Niektorí z mojich priateľov vo väzení počuli môj plač. Prišli a pýtali sa ma na to. Povedal som im: „Chcem byť teraz sám, môžete odísť.
Birden manevî bir sinema ile elli sene sonraki vaziyetleri bana göründü. Ve gördüm ki o elli altmış kızlardan ve talebelerden kırk ellisi kabirde toprak oluyorlar, azap çekiyorlar. Ve on tanesi, yetmiş seksen yaşında çirkinleşmiş, gençliğinde iffetini muhafaza etmediğinden sevmek beklediği nazarlardan nefret görüyorlar, kat’î müşahede ettim. Onların o acınacak hallerine ağladım. Hapishanedeki bir kısım arkadaşlar ağladığımı işittiler. Geldiler, sordular. Ben dedim: Şimdi beni kendi halime bırakınız, gidiniz.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Áno, to, čo som videl, nebola predstava, ale skutočnosť. Tak, ako po lete a jeseni nasleduje zima, tak i po lete mladosti a jeseni staroby nasleduje zima hrobu a barzach (prostredná ríša). A tak ako udalosti spred päťdesiatich rokov môžu byť v súčasnosti ukazované v kine, ak by existovalo kino, ktoré by ukazovalo budúce udalosti o päťdesiat rokov odteraz, a ak by sa nerestným a poblúdilým ľuďom ukázali ich podmienky o päťdesiat až šesťdesiat rokov neskôr, v hrôze a znechutení nad svojimi nezákonnými radosťami a tými vecami, nad ktorými sa teraz smejú, by plakali.
Evet, gördüğüm hakikattir, hayal değil. Nasıl ki bu yaz ve güzün âhiri kıştır. Öyle de gençlik yazı ve ihtiyarlık güzünün arkası kabir ve berzah kışıdır. Geçmiş zamanın elli sene evvelki hâdisatı sinema ile hal-i hazırda gösterildiği gibi gelecek zamanın elli sene sonraki istikbal hâdisatını gösteren bir sinema bulunsa, ehl-i dalalet ve sefahetin elli altmış sene sonraki vaziyetleri onlara gösterilse idi, şimdiki güldüklerine ve gayr-ı meşru keyiflerine nefretler ve teellümlerle ağlayacaklardı.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Zatiaľčo som bol zaujatý týmito pozorovaniami vo väznici Eskisehir, akýsi druh kolektívnej duchovnej bytosti, ktorá šíri neresť a poblúdenie, sa predo mnou zhmotnila stelesnená ako ľudský diabol. Povedala:
Ben o Eskişehir Hapishanesindeki müşahede ile meşgul iken sefahet ve dalaleti terviç eden bir şahs-ı manevî, insî bir şeytan gibi karşıma dikildi ve '''dedi:''' “Biz, hayatın her bir çeşit lezzetini ve keyiflerini tatmak ve tattırmak istiyoruz, bize karışma.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
„Chceme okúsiť všetky slasti a radosti života a prinútiť ostatných ochutnať ich tiež; nezasahuj do nás!“
'''Ben de cevaben dedim:'''
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Ja som odpovedal:
Madem lezzet ve zevk için ölümü hatıra getirmeyip dalalet ve sefahete atılıyorsun, kat’iyen bil ki senin dalaletin hükmüyle bütün geçmiş zaman-ı mazi ölmüş ve ma’dumdur ve içinde cenazeleri çürümüş bir vahşetli mezaristandır. İnsaniyet alâkadarlığıyla ve dalalet yoluyla senin başına ve varsa ve ölmemiş ise kalbine, o hadsiz firaklardan ve o nihayetsiz dostlarının ebedî ölümlerinden gelen elemler, senin şimdiki sarhoşça, pek kısa bir zamandaki cüz’î lezzetini imha ettiği gibi; gelecek istikbal zamanı dahi itikadsızlığın cihetiyle yine ma’dum ve karanlıklı ve ölü ve dehşetli bir vahşetgâhtır. Ve oradan gelen ve başını vücuda çıkaran ve zaman-ı hazıra uğrayan bîçarelerin başları, ecel celladının satırıyla kesilip hiçliğe atıldığından, mütemadiyen akıl alâkadarlığıyla senin imansız başına hadsiz elîm endişeler yağdırıyor. Senin sefihane, cüz’î lezzetini zîr ü zeber eder.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Keďže sa ponáraš do neresti a poblúdenia a kvôli potešeniu a radosti nemyslíš na smrť, vedz celkom isto, že na základe tvojho poblúdenia je celá minulosť mŕtva a neexistuje. Je pustým cintorínom plným hnilých tiel. Starosťou o svoju ľudskosť a cestu poblúdenia utrpenie uvalené na tvoju hlavu a tvoje srdce - ak nejaké máš a nie je mŕtve - ktoré vzniká z tých nespočetných odlúčení a z večných smrtí toho nespočetného množstva priateľov – zničí tvoje bezvýznamné potešenie zo súčasnosti. Kvôli tvojej neviere je budúcnosť tiež neexistujúcou čiernou mŕtvou a pustou pustinou. A keďže hlavy nešťastníkov, ktorí odtiaľ prichádzajú, sa vnárajú do existencie zatiaľ čo sa zastavujú v prítomnosti, sú sťaté katovým mečom určenej hodiny a uvrhnuté do neexistencie, kvôli tvojej starosti o svoj intelekt na tvoju neveriacu hlavu neustále pršia ťažké starosti. Úplne to prevracia tú tvoju malichernú zhýralú rozkoš.
Eğer dalaleti ve sefaheti bırakıp iman-ı tahkikî ve istikamet dairesine girsen iman nuruyla göreceksin ki o geçmiş zaman-ı mazi, ma’dum ve her şeyi çürüten bir mezaristan değil belki mevcud ve istikbale inkılab eden nurani bir âlem ve bâki ruhların istikbaldeki saadet saraylarına girmelerine bir intizar salonu görünmesi haysiyetiyle değil elem, belki imanın kuvvetine göre cennetin bir nevi manevî lezzetini dünyada dahi tattırdığı gibi; gelecek istikbal zamanı, değil vahşetgâh ve karanlık, belki iman gözüyle görünür ki saadet-i ebediye saraylarında hadsiz rahmeti ve keremi bulunan ve her bahar ve yazı birer sofra yapan ve nimetlerle dolduran bir Rahman-ı Rahîm-i Zülcelali ve’l-ikram’ın ziyafetleri kurulmuş ve ihsanlarının sergileri açılmış, oraya sevkiyat var diye iman sinemasıyla müşahede ettiğinden, derecesine göre bâki âlemin bir nevi lezzetini hissedebilir. '''Demek, hakiki ve elemsiz lezzet, yalnız imanda ve iman ile olabilir.'''
 
</div>
Ak zanecháš neresť a poblúdenie a vstúpiš do sféry istej tahqíqi (overenej) viery a spravodlivosti, cez svetlo viery uvidíš, že minulosť nie je neexistujúca, a že nie je cintorínom, kde všetko hnije. Skôr je to existujúci svetlom naplnený svet, ktorý sa mení na budúcnosť a čakáreň pre nesmrteľné duše, ktoré v budúcnosti vojdú do palácov šťastia. Než by ti dalo bolesť, podľa sily viery ti dá okúsiť druh duchovnej rozkoše z raja aj na tomto svete. Perspektíva viery tiež ukazuje že budúcnosť tiež nie je temnou pustinou. Skôr je to miesto, kde sú v palácoch večného šťastia Najslávnejším Najmilosrdnejším a Najsúcitnejším Poskytovateľom (Rahmáni Rahími Zuldžalál wal Iqrám), Ktorého milosť a veľkorysosť sú nekonečné a Ktorý pretvára jar a leto na stoly plné odmien, pripravené hostiny a výstavy darov. Ukazuje sa, že si tam povolaný. Keďže to človek pozoruje na plátne kina viery, podľa jej stupňa môže zažiť druh rozkoše večnej ríše.
 
To znamená, že skutočnú bezbolestnú rozkoš je možné nájsť jedine vo viere a je to možné jedine s vierou.


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">