64.902
düzenleme
("Odvracajúc potom oči od tohoto, obracia sa na svoj vlastný intelekt a hovorí: „Ten neživý oblak bez života, ktorý pripomína mykanú bavlnu, o nás samozrejme nemá žiadne poznanie. Neľutuje nás a neponáhľa sa nám pomáhať sám od seba. Nemôže sa zjavovať a miznúť bez toho, že by dostával príkazy. Skôr koná v súlade s príkazmi najmocnejšieho a súcitného veliteľa, vďaka ktorým najprv mizne bez stopy a potom sa zno..." içeriğiyle yeni sayfa oluşturdu) |
("Ten udivený cestovateľ sa potom obracia na svoj intelekt a prichádza k záveru, že tieto stovky tisíc múdrych, milosrdných a vynaliezavých úloh a aktov veľkorysosti a milosrdenstva, ktoré sa zjavujú spoza závoja a vonkajšej formy tohoto nestáleho vzduchu, ktorý je neživý, bez života, nevedomý, nestály, nestabilný, búrlivý, nekľudný a bezcielny, jasne demonštrujú, že tento usilovný vietor, tento neúnavný služobník,..." içeriğiyle yeni sayfa oluşturdu) |
||
319. satır: | 319. satır: | ||
Odvracajúc potom oči od tohoto, obracia sa na svoj vlastný intelekt a hovorí: „Ten neživý oblak bez života, ktorý pripomína mykanú bavlnu, o nás samozrejme nemá žiadne poznanie. Neľutuje nás a neponáhľa sa nám pomáhať sám od seba. Nemôže sa zjavovať a miznúť bez toho, že by dostával príkazy. Skôr koná v súlade s príkazmi najmocnejšieho a súcitného veliteľa, vďaka ktorým najprv mizne bez stopy a potom sa znovu objavuje aby začal svoju prácu. Čas od času napĺňa a potom vyprázdňuje atmosféru na príkaz a mocou Sultána, Ktorý je najaktívnejší a vznešený, najveľkolepejší a skvelý. A z oblohy neustále robí tabuľku, na ktorú s múdrosťou zapisuje a z ktorej vymazáva prepustením, tabuľku vymazania (mahw) a potvrdenia (isbat) a obraz vzkriesenia a zhromaždenia (qijáma). Správou vládcu, ktorý reguluje a rozostavuje, ktorý je najšľachetnejší a štedrý, najveľkorysejší starostlivý udržiavateľ, nasadá na vietor a berúc so sebou pokladnice dažďa – každú tak ťažkú ako hora, sa ponáhľa pomôcť núdznym. Je to akoby nad nimi ľútosťou plakal a svojimi slzami spôsoboval, že sa kvety usmievajú, miernil teplo slnka a ako špongia kropil záhrady vodou a umýval a čistil tvár zeme. | Odvracajúc potom oči od tohoto, obracia sa na svoj vlastný intelekt a hovorí: „Ten neživý oblak bez života, ktorý pripomína mykanú bavlnu, o nás samozrejme nemá žiadne poznanie. Neľutuje nás a neponáhľa sa nám pomáhať sám od seba. Nemôže sa zjavovať a miznúť bez toho, že by dostával príkazy. Skôr koná v súlade s príkazmi najmocnejšieho a súcitného veliteľa, vďaka ktorým najprv mizne bez stopy a potom sa znovu objavuje aby začal svoju prácu. Čas od času napĺňa a potom vyprázdňuje atmosféru na príkaz a mocou Sultána, Ktorý je najaktívnejší a vznešený, najveľkolepejší a skvelý. A z oblohy neustále robí tabuľku, na ktorú s múdrosťou zapisuje a z ktorej vymazáva prepustením, tabuľku vymazania (mahw) a potvrdenia (isbat) a obraz vzkriesenia a zhromaždenia (qijáma). Správou vládcu, ktorý reguluje a rozostavuje, ktorý je najšľachetnejší a štedrý, najveľkorysejší starostlivý udržiavateľ, nasadá na vietor a berúc so sebou pokladnice dažďa – každú tak ťažkú ako hora, sa ponáhľa pomôcť núdznym. Je to akoby nad nimi ľútosťou plakal a svojimi slzami spôsoboval, že sa kvety usmievajú, miernil teplo slnka a ako špongia kropil záhrady vodou a umýval a čistil tvár zeme. | ||
Ten udivený cestovateľ sa potom obracia na svoj intelekt a prichádza k záveru, že tieto stovky tisíc múdrych, milosrdných a vynaliezavých úloh a aktov veľkorysosti a milosrdenstva, ktoré sa zjavujú spoza závoja a vonkajšej formy tohoto nestáleho vzduchu, ktorý je neživý, bez života, nevedomý, nestály, nestabilný, búrlivý, nekľudný a bezcielny, jasne demonštrujú, že tento usilovný vietor, tento neúnavný služobník, nikdy nekoná sám od seba, ale že skôr koná v súlade s príkazmi Najmocnejšieho (Qadír), Vedúceho (Alím), Najmúdrejšieho (Hakím) a Veľkorysého (Kerím) veliteľa. | |||
<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> | <div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> |
düzenleme