64.622
düzenleme
("Podobne ak sa každá bytosť pripisuje priamo Tomu, Ktorý Je Jediný (Ehad) a Večne Prosený (Samed), všetko potrebné pre každú bytosť môže byť zprostredkované pomocou spojenia a prejavu s ľahkosťou, ktorá je na úrovni nevyhnutnosti." içeriğiyle yeni sayfa oluşturdu) |
("Napríklad zúfalý nariekajúci plačúci človek vidí bytosti ako plačúce a zúfalé zatiaľ čo veselý, optimistický, radostný človek vidí vesmír ako radujúci sa a usmievajúci. Zamyslený človek oddávajúci sa posvätnému uctievaniu a oslavovaniu do určitého stupňa objavuje a vidí skutočné uctievanie a oslavovanie bytostí, zatiaľčo človek, ktorý prestáva uctievať či už kvôli zanedbávaniu alebo odmietaniu vidí bytos..." içeriğiyle yeni sayfa oluşturdu) |
||
(Aynı kullanıcının aradaki diğer 16 değişikliği gösterilmiyor) | |||
210. satır: | 210. satır: | ||
'''Odpoveď:''' Ako sme presvedčivo dokázali v ostatných častiach Risale-i Nur, znakom vlády je, že odmieta zasahovanie. I ten najmenej významný vládca alebo úradník nebude tolerovať zasahovanie čo i len svojho syna do sféry svojej vlády. Skutočnosť, že hoci boli kalifmi, niektorí oddaní Sultáni nechali zavraždiť svojich nevinných synov na základe neopodstatnených obáv, že ich synovia budú zasahovať do ich vlády, demonštruje ako dôležitý tento „zákon odmietnutia zasahovania“ vo vládnutí je. Od dvoch guvernérov v meste až po dvoch kráľov v krajine nezávislosť prirodzená každej vláde vyžaduje „zákon odmietnutia zasahovania“, ktorý ukázal svoju silu v ľudskej histórii pri zvláštnych prevratoch. | '''Odpoveď:''' Ako sme presvedčivo dokázali v ostatných častiach Risale-i Nur, znakom vlády je, že odmieta zasahovanie. I ten najmenej významný vládca alebo úradník nebude tolerovať zasahovanie čo i len svojho syna do sféry svojej vlády. Skutočnosť, že hoci boli kalifmi, niektorí oddaní Sultáni nechali zavraždiť svojich nevinných synov na základe neopodstatnených obáv, že ich synovia budú zasahovať do ich vlády, demonštruje ako dôležitý tento „zákon odmietnutia zasahovania“ vo vládnutí je. Od dvoch guvernérov v meste až po dvoch kráľov v krajine nezávislosť prirodzená každej vláde vyžaduje „zákon odmietnutia zasahovania“, ktorý ukázal svoju silu v ľudskej histórii pri zvláštnych prevratoch. | ||
A teraz sa pozri ako obyčajný tieň vlády a suverenity medzi ľudskými bytosťami, ktoré sú nemohúce a potrebujú pomoc odmieta do tohoto rozsahu zasahovanie, zabraňuje zasahovaniu ostatných, neprijíma spoluúčasť na svojej suverenite a snaží sa žiarlivo zachovať nezávislosť. Potom, ak môžeš, to porovnaj s Najslávnejším, Ktorého absolútna suverenita je na stupni panstva (rububijjah), Ktorého absolútna vláda je na úrovni Božstva, Ktorého absolútna nezávislosť je na stupni jedinosti a absolútny nedostatok potreby je na stupni absolútnej moci a pochop, ako potrebnou požiadavkou a nevyhnutnou potrebou tej vlády je toto odmietnutie zasahovania, predchádzanie spoluúčasti a odpor k partnerstvu. | |||
'''Pokiaľ ide o druhú časť tvojej pochybnosti, hovoríš:''' „Ak časť uctievania vykonávaného nevýznamnou bytosťou je smerovaná voči istým príčinám, aký nedostatok to spôsobuje v uctievaní vykonávanom všetkými bytosťami od častíc až po planéty, ktoré je smerované voči Nevyhnutne Existujúcemu (Wadžíb’ul Wudžúd), Absolútnemu Objektu Všetkého Uctievania (Mabúd’u Mutlaq)?“ | |||
''' | |||
'''Odpoveď:''' Najmúdrejší Stvoriteľ vesmíru vytvoril vesmír ako strom s vedomými bytosťami ako jeho najdokonalejšími plodmi a medzi vedomými bytosťami urobil ľudské bytosti jeho najobsiahlejšími plodmi. A najdôležitejším plodom ľudskej bytosti – či vlastne výsledkom jej stvorenia, cieľom jej podstaty a plodom jej života – je jeho vďaka (šukr) a uctievanie. Zanechal by ten Absolútny Suverén (Hakím’i Mutlaq) a Nezávislý Vládca (Amír’i Mustaqíl), ten Jediný Jednotný (Wahíd’i Ehád), Ktorý vytvára vesmír aby sa nechal poznať a milovať, ľudské bytosti, ktoré sú plodmi celého vesmíru, a vďačnosť a uctievanie ľudských bytostí, ktoré sú jeho najvznešenejšími plodmi? V úplnom protiklade k Jeho múdrosti, urobil by výsledok stvorenia a plod vesmíru márnym a zbytočným? Boh chráň! Bol by spokojný so zanechaním uctievania bytostí pre iných spôsobom, ktorý by poprel Jeho múdrosť a Jeho panstvo? A hoci svojím konaním demonštruje, že si želá nechať sa poznať a milovať do neobmedzenej miery, dopustil by, aby na Neho Jeho najdokonalejšie stvorenia zabudli a odovzdal by ich vďaku a vďačnosť, lásku a uctievanie príčinám a dopustil by, aby odmietli vznešené účely vo vesmíre? Ó priateľu, ktorý si zanechal uctievanie prírody! Teraz ty povedz! | |||
''' | |||
'''Na to priateľ odpovedal:''' „Elhamdulillah, tieto moje dve pochybnosti boli teraz vyriešené. A tvoje dva dôkazy Božej jednoty (wahdahijjah), ktoré demonštrujú, že jediným Skutočným Objektom Uctievania (Mabúd’u Bilhaq) je On, a že nič iné ako On nie je hodné uctievania, sú také výnimočné a silné, že odmietnuť ich by si vyžadovalo tak veľa arogancie ako odmietnutie slnka a dňa.“ | |||
< | <span id="Hâtime"></span> | ||
== | == ZÁVER == | ||
Človek, ktorý zanechal ateistického naturalizmu a dospel k viere povedal: „Elhamdulillah, nemám už žiadne pochybnosti, ale stále je tu niekoľko otázok, na ktoré som zvedavý.“ | |||
'''Otázka prvá:''' Počujeme mnohých lenivých ľudí a tých, čo zanedbávajú svoj salát, hovoriť: „Akú potrebu nášho uctievania má Všemohúci Boh, keď v Koráne vážne a intenzívne napomína tých, ktorí zanechajú uctievania a hrozí im hrôzostrašným trestom ako je Peklo? Ako je vyjadrenie najvyššej závažnosti voči nevýznamnej, malej chybe zlúčiteľné so štýlom Koránu, ktorý je mierny, pokojný a spravodlivý?“ | |||
''' | |||
'''Odpoveď:''' Všemohúci Boh nepotrebuje tvoje uctievanie, a skutočne ani čokoľvek iné. Si to ty, kto potrebuje uctievanie, v skutočnosti si to ty, kto je chorý. Ako sme dokázali v mnohých častiach Risale-i Nur, uctievanie je druhom nápravy tvojich duchovných zranení. Ak by chorý odpovedal súcitnému lekárovi, ktorý trvá na tom, aby užíval lieky prospešné jeho stavu, hovoriac: „Akú potrebu máš na tom tak trvať?“, určite chápeš, aké absurdné by to bolo. | |||
''' | |||
Pokiaľ ide o vážne hrozby a hrôzostrašné tresty v Koráne ohľadne zanechania uctievania, môžeme ich prirovnať k sultánovi, ktorý aby ochránil práva svojich poddaných, ukladá vážny trest bežnému človeku podľa stupňa závažnosti zločinu, ktorými tie práva porušil. | |||
Rovnakým spôsobom človek, ktorý zanechá uctievanie a salát závažným spôsobom duchovne porušuje práva bytostí, ktoré sú ako poddaní Vládcu Pred-Večnosti (Ezel) a Po-Večnosti (Ebed) a v skutočnosti duchovne jedná voči nim nespravodlivo. Pretože dokonalosti bytostí sú prejavované oslavovaním a uctievaním vykonávaným tým ich aspektom, ktorý je smerovaný voči ich Tvorcovi. Človek, ktorý zanechá uctievania, nevidí a nemôže vidieť toto uctievanie. Naozaj ho odmieta. Ba čo viac, každá bytosť zaujíma vznešené postavenie z dôvodu svojho uctievania a oslavovania a je prípisom Večne Proseného (Samad) a zrkadlom Mien svojho Pána (Rabb). Keďže znižuje vysokú pozíciu bytostí a správa sa k nim ako k nevýznamným, neživým, bezcielnym a takým, ktoré nemajú povinnosti, uráža ich a odmieta a porušuje ich dokonalosti. | |||
Naozaj, každý vidí svet vo svojom vlastnom zrkadle. Všemohúci Boh stvoril ľudskú bytosť ako merítko a mierku pre vesmír. Z tohoto sveta dal čiastočný svet každému človeku, a farbí ten svet pre toho človeka podľa jeho hlboko zakoreneného presvedčenia. | |||
Napríklad zúfalý nariekajúci plačúci človek vidí bytosti ako plačúce a zúfalé zatiaľ čo veselý, optimistický, radostný človek vidí vesmír ako radujúci sa a usmievajúci. Zamyslený človek oddávajúci sa posvätnému uctievaniu a oslavovaniu do určitého stupňa objavuje a vidí skutočné uctievanie a oslavovanie bytostí, zatiaľčo človek, ktorý prestáva uctievať či už kvôli zanedbávaniu alebo odmietaniu vidí bytosti spôsobom úplne pomýleným, opačným a v protiklade k ich dokonalostiam, a tak duchovne porušuje ich práva. | |||
Ba čo viac, keďže ľudia, ktorí zanechávajú salát, nie sú svojimi vlastníkmi, páchajú nespravodlivosť voči svojmu vlastnému nafsu, ktoré je služobníkom jeho skutočného Vlastníka (Málik). Jeho Vlastník prichádza s úžasnými hrozbami aby ochránil práva Svojho služobníka pred jeho zlo nariaďujúcim nafsom. Taktiež, keďže zanechal uctievania, ktoré je výsledkom jeho stvorenia a cielom jeho podstaty, je to akt agresie voči božskej múdrosti a Božej vôli, za čo dostane trest. | |||
'''V krátkosti:''' Ten, kto prestal vykonávať uctievanie aj krivdí svojmu nafsu, ktoré je služobníkom a úplným vlastníctvom Všemohúceho Boha, a krivdí a porušuje i práva dokonalostí vesmíru. Istotne tak ako kufr je urážkou bytostí, tak i zanechanie uctievania je odmietnutím tých dokonalostí. A keďže je to akt agresie voči Božej múdrosti, zasluhuje si to úžasné hrozby a prísny trest. | |||
''' | |||
Preto aby vyjadril túto zaslúženosť a vyššie uvedené skutočnosti, Zázračný Korán volí taký prísny štýl zázračným spôsobom v úplnej zhode s princípmi výrečnosti, čo sa zhoduje s požiadavkami situácie. | |||
'''Otázka druhá:''' Človek, ktorý opustil naturalizmus a uveril, sa teraz opýtal: | |||
''' | |||
„Je naozaj nesmiernou pravdou, že každá bytosť je v každom ohľade závislá na Božej vôli a Božej moci vo všetkých svojich funkciách, kvalitách a činnostiach. Z dôvodu tejto rozsiahlosti to naše obmedzené vedomia nedokážu pochopiť. Avšak nekonečná hojnosť, ktorú okolo seba vidíme, a bezhraničná ľahkosť v stvorení a formovaní vecí a nekonečná ľahkosť a zručnosť v spôsobe jednoty, ktorá bola ustanovená tvojimi vyššie uvedenými dôkazmi, a nekonečná ľahkosť, ktorá je jasne demonštrovaná a vysvetlená v ajátoch Koránu ako je ten nasledujúci مَا خَلْقُكُمْ وَلَا بَعْثُكُمْ اِلَّا كَنَفْسِ وَاحِدَةِ ۞ وَمَۤا اَمْرُ السَّاعَةِ اِلَّاكَلَمْحِ الْنَصَرِ اَوْهُوَ اَقْرَبُ ukazujú, že táto mocná pravda je záležitosť, ktorá je najprijatelnejšia a racionálna. Aká je múdrosť a tajomstvo tejto ľahkosti?“ | |||
'''Odpoveď:''' Táto záležitosť bola zahrnutá najjasnejším, rozhodujúcim a presvedčivých spôsobom vo vysvetlení وَهُوَ عَلٰى كُلِّ شَىْءٍ قَدٖيرٌ, ktoré formuje Desiata fráza Dvadsiateho listu. Obzvlášť bolo ešte jasnejšie demonštrované v Dodatku k tomu listu, že ak sa všetky bytosti pripisujú Jedinému Tvorcovi (Sani’i Wahíd), všetky sa stávajú rovnako ľahkými ako jediná bytosť. Ak nie sú pripisované Jednotnému Jedinému (Wahíd’i Ehád), stvorenie jedinej bytosti sa stáva rovnako ťažkým ako stovrenie všetkých bytostí, a stvorenie semena rovnako ťažké ako stvorenie stromu. | |||
''' | |||
Ale ak sú pripisované svojmu Skutočnému Tvorcovi, vesmír sa stáva tak ľahkým a bezproblémovým ako strom, strom tak ľahkým ako semeno, Raj tak ľahkým ako jar a jar tak ľahkou ako kvet. V krátkosti teraz zdôrazníme jeden alebo dva dôkazy, ktoré boli podrobne vysvetlené v iných častiach Risale-i Nur spomedzi stoviek tých, ktoré vysvetlujú podstatné dôvody pre- a príklady múdrosti v- nápadnej, bezhraničnej hojnosti a nadbytku bytostí, ľahkosti veľkého počtu jednotlivcov každého druhu a skutočnosti, že dobre usporiadané, umelecky tvarované a hodnotné bytosti prichádzajú k existencii s veľkou rýchlosťou a ľahkosťou. | |||
Napríklad ak je rozkaz stovky vojakov daný jednému dôstojníkovi, je stokrát ľahší ako keby bol rozkaz jedného vojaka daný stovke dôstojníkov. A ak je vybavenie jednej armády pripísané jednému ústrediu, jednému zákonu, jednej továrni a veleniu jedného sultána, celkom jednoducho sa stane tak ľahkým ako vybavenie jediného vojaka. Rovnakým spôsobom ak je vybavenie jedného vojaka odkázané na početné ústredia, početné továrne a početných veliteľov, bude to kvantitatívne tak ťažké ako vybavenie armády. Pretože ak by sme chceli vybaviť jediného vojaka, potrebujeme toľko tovární, koľko je potrebných pre celú armádu. | |||
Znovu, z dôvodu tajomstva jednoty, poskytovanie vitálnych potrieb stromu koreňom, jedným centrom a podľa jedného zákona produkuje tisíce plodov tak ľahko ako jediný plod. To je jasne vidieť. Ak sa spôsob jednoty zmení na mnohosť, a všetky potreby vitálne pre každý plod sú poskytované rôznymi miestami, tak vyprodukovať každý plod sa stane tak ťažkým ako vyprodukovať strom a vyprodukovať čo i len jediné semeno, ktoré je vzorkou a indexom stromu, sa stane tak ťažkým ako vyprodukovanie stromu. Pretože potreby vitálne pre život stromu sú nutné pre semeno. | |||
Preto existujú stovky príkladov ako tieto, ktoré ukazujú, že je pre tisíc bytostí ľahšie prísť k existencii pomocou jednoznačnosti (wahdat), než pre jedinú bytosť prísť k existencii pomocou mnohosti a pripisovať spoločníkov k Bohu. | |||
Keďže táto pravda bola s absolútnou istotou dokázaná v ostatných častiach Risale-i Nur, odkazujeme ťa na ne. Tu iba vysvetlíme najdôležitejší dôvod tejto ľahkosti z pohľadu božského poznania, qadaru, a moci Boha. Je to takto: | |||
Ty si bytosť. Ak sa pripíšeš Pred-Večnému Najmocnejšiemu (Qadír’i Ezeli), On ťa okamžite stvorí na príkaz pomocou Svojej nekonečnej moci z ničoho, ako zapálenie zápalky. Ak to neurobíš a namiesto toho sa pripíšeš fyzickým príčinám a prírode, tak keďže si dobre usporiadaným zhrnutím, plodom, a miniatúrnym indexom a zoznamom vesmíru, tak aby si mohol byť stvorený, bolo by potrebné preosiať vesmír a jeho prvky jemným sitom, a nazhromaždiť látky, z ktorých sa tvoje telo skladá v presnom meradle zo všetkých kútov vesmíru. | |||
Pretože fyzické príčiny iba k sebe privádzajú veci a kombinujú ich. Rozumní ľudia potvrdzujú, že príčiny nemôžu tvoriť z ničoho, čo v nich nie je prítomné. A keďže je to tento prípad, boli by nútené skladať telo maličkej živej bytosti z každého kútu vesmíru. | |||
A teraz pochop, aká ľahkosť je v jednote a tawhíde a aké ťažkosti sa skrývajú v poblúdení a širku (pripisovaní spoločníkov k Bohu). | |||
Po druhé: V Božom poznaní je nekonečná ľahkosť. Je to takto: | |||
Boží Qadar je aspektom Božieho poznania; pre každú vec určuje merítko, ktoré je ako jej špecifickou a nehmotnou šablónou; určená miera qadaru je ako plán alebo model pre bytosť. Keď Božia moc tvorí, robí to s mimoriadnou ľahkosťou v súlade s určeným merítkom. | |||
Ak vec nie je pripísaná Slávnemu Najmocnejšiemu (Qadír’i Zuldžalál), Ktorý má všetko objímajúce, nekonečné a pred-večné poznanie, ako bolo popísané vyššie, nielen že sa vyskytnú tisíce problémov, ale zjavia sa aj stovky nemožností. Pretože ak by nebolo určeného merítka, ktoré v Božom poznaní existuje, tisíce hmotných šablón s externými existenciami by muselo byť zamestnaných v tele čo i len maličkej živej bytosti. | |||
Takže pochop jeden dôvod nekonečnej ľahkosti v jednote a nekonečné ťažkosti v poblúdení a širku. Uvedom si, aká spoľahlivá, správna a vznešená pravda je uvedená v ajáte | |||
وَمَۤا اَمْرُ السَّاعَةِ اِلَّا كَلَمْحِ الْبَصَرِ اَوْهُوَ اَقْرَبُ | |||
'''Otázka tretia:''' Bývalý nepriateľ a teraz správne usmernený priateľ sa potom opýtal: „V tieto dni, filozofi, ktorí zašli priďaleko, tvrdia, že: „Nič nie je stvorené z ničoho, a nič nie je zničené a prichádza do ničoho, je iba kompozícia a dekompozícia, a toto poháňa továreň vesmíru.““ | |||
''' | |||
'''Odpoveď:''' Keďže najpokročilejší filozofi, ktorí nepredpokladali, že bytosti vo svetle Koránu videli, že formovanie a existencia bytostí prostredníctvom prírody a príčin bola tak ťažká, že bola až nemožná, sa vyššie dokázaným spôsobom rozdelili na dve skupiny. | |||
''' | |||
Jedna skupina sa stala sofistami; vzdajúc sa rozumu, ktorý je výhradný pre ľudské bytosti, a spadnúc nižšie ako sú bezduché zvery, považovali za jednoduchšie odmietnuť existenciu vesmíru a potom svoje vlastné existencie, než nasledovať cestu poblúdenia, ktorá tvrdí, že príčiny a príroda majú moc tvoriť. A tak odmietli samých seba a vesmír a klesli do absolútnej ignorancie. | |||
Druhá skupina videla, že v poblúdení, podľa ktorého sú príčiny a príroda stvoriteľom, stvorenie muchy alebo semena dokonca znamená nespočetné ťažkosti a vyžaduje si moc mimo hraníc rozumu. Boli preto nútení odmietnuť skutočnosť stvorenia a povedať: „Nič nemôže existovať z ničoho.“ a vidiac, že zničenie tiež nie je možné, vyhlásili: „To, čo existuje, nemôže byť zničené.“ Predstavovali si pomyselnú situáciu, v ktorej kombinácia a dekompozícia a zhromažďovanie a rozptylovanie vznikajú pohybom častíc a vetrami náhody. | |||
A teraz sa pozri! Tí, ktorí sa pokladajú za tých najinteligentnejších sú najhlbšie nevedomí a blázniví. Pochop akou smiešnou, znehodnotenou a nevedomou poblúdenie ľudskú bytosť robí, a pouč sa! | |||
Naozaj, Pred-večná Moc, ktorá tvorí nebesia a zem za šesť dní, každý rok súčasne tvorí štyristotisíc druhov na tvári zeme, a počas každej jari konštruuje behom šiestich týždňov živý svet plnší umenia a múdrosti než je svet sám. Preto je viac bláznovské a ignorantské ako sofisti – prvá z vyššie uvedených skupín – poprieť akt stvorenia a považovať za nepravdepodobné, že podobne ako chemikália, ktorá keď sa aplikuje, tak sa zjaví neviditeľné písmo, táto Pred-Večná Moc by mala dať vonkajšiu existenciu bytostiam, ktoré napriek tomu, že sú externe neexistujúce, existujú ako poznanie, a ktorej rastliny a merítka sú určené ríšou Pred-Večného Poznania. | |||
Títo nešťastníci sú absolútne nemohúci a nemajú k dispozícii nič okrem schopnosti vôle. I keď sú povýšeneckí ako faraóni, nič nemôžu ani zničiť ani vytvoriť z ničoho, ani len malú časticu. A tak, hoci nič neprichádza k existencii z ničoho rukami príčin a prírody, na ktoré sa tak spoliehajú, svojou hlúposťou hovoria: „Nič nepochádza z nebytia, a nič do nebytia nevchádza.“ A dokonca tento absurdný a chybný princíp rozširujú na Absolútne Najmocnejšieho (Qadír’i Mutlaq). | |||
Naozaj, Slávny Najmocnejší (Qadír’i Zuldžalál) má dva spôsoby tvorenia: prvý je pomocou vzniku (ibda) a vynálezu. Teda privádza bytosť k existencii z ničoho, z neexistencie, a tvorí pre ňu všetko potrebné, tiež z ničoho, a umiesťuje tie potreby do jej rúk. Druhý spôsob je pomocou kompozície (inša) a umenia. Teda formuje určité bytosti z prvkov vesmíru, aby ukázal jemné príklady múdrosti, ako zobrazovanie dokonalostí Svojej múdrosti a prejavy mnohých Svojich Mien. Pomocou zákona Poskytovania (Razzaq) posiela týmto bytostiam, častice a hmotu, ktoré sú celkom závislé na Jeho príkazoch, a zamestnáva v nich častice. | |||
Áno, Absolútne najmocnejší (Qadír’i Zuldžalál) tvorí dvoma spôsobmi: aj dáva vzniknúť (ibda), aj skladá (inša). Zničiť to, čo existuje a dať vzniknúť tomu, čo neexistuje je pre Neho najjednoduchšie a najľahšie. Je to jeden z jeho konštantných a univerzálnych zákonov. Povedať „Nemôže dať existenciu tomu, čo neexistuje“ pred tvárou moci, ktorá počas jednej jari privádza bytosti k existencii z ničoho, formy a atribúty tristotisíc živých stvorení a okrem ich častíc všetky ich podmienky a stavy – taký človek by sám mal byť zničený! | |||
Človek, ktorý opustil prírodu a objal pravdu, povedal: „Chvála a vďaka nech je Všemohúcemu Bohu do počtu existujúcich častíc, pretože som dosiahol úplného imánu. Bol som zachránený pred bludom a poblúdením. Neostávajú mi žiadne pochybnosti.“ | |||
اَل۟حَم۟دُ لِلّٰهِ عَلٰى دٖينِ ال۟اِس۟لَامِ وَ كَمَالِ ال۟اٖيمَانِ | اَل۟حَم۟دُ لِلّٰهِ عَلٰى دٖينِ ال۟اِس۟لَامِ وَ كَمَالِ ال۟اٖيمَانِ | ||
سُب۟حَانَكَ لَا عِل۟مَ لَنَٓا اِلَّا مَا عَلَّم۟تَنَٓا اِنَّكَ اَن۟تَ ال۟عَلٖيمُ ال۟حَكٖيمُ | سُب۟حَانَكَ لَا عِل۟مَ لَنَٓا اِلَّا مَا عَلَّم۟تَنَٓا اِنَّكَ اَن۟تَ ال۟عَلٖيمُ ال۟حَكٖيمُ | ||
düzenleme