On Birinci Şuâ/sk

Denizli Hapsinin Bir Meyvesi

Zındıka ve küfr-ü mutlaka karşı Risale-i Nur’un bir müdafaanamesidir. Ve bu hapsimizde hakiki müdafaanamemiz dahi budur. Çünkü yalnız buna çalışıyoruz.

Bu risale, Denizli Hapishanesinin bir meyvesi ve bir hatırası ve iki cuma gününün mahsulüdür.

Said Nursî

Pojednanie o Ovocí

بِس۟مِ اللّٰهِ الرَّح۟مٰنِ الرَّحٖيمِ

Podľa tajomstva a správ tohoto verša فَلَبِثَ فِى ٱلسِّجْنِ بِضْعَ سِنِينَ je Prorok Jozef(AS) patrónom väzňov. Toto robí z väzenia akoby Madrasu Yusufijja (Školu Proroka Jozefa). Keďže toto je druhý raz, čo boli študenti Risale-i Nur poslaní vo veľkom počte do väzenia, je naozaj potrebné v tejto madrase, ktorá je otvorená pre školenie, obdržať úplné školenie štúdiom a učením veľmi krátkych zhrnutí niektorých častí, ktoré sa týkajú väzenia, čo Risale-i Nur dokázalo. Teraz vysvetlíme päť alebo šesť tých zhrnutí.

PROBLÉM PRVÝ

Ako je vysvetlené vo Štvrtom Slove, náš Stvoriteľ (Chalíq) nám každý deň poskytuje kapitál dvadsiatich štyroch hodín života, aby sme mohli získať to, čo je potrebné pre naše životy na tomto i onom svete.

Ak by sme mali stráviť dvadsaťtri hodín tohoto extrémne krátkeho svetského života a zanedbali zvyšnú hodinu, ktorá je dostatočná pre päť povinných modlitieb, pre veľmi dlhý život na onom svete, aká nerozumná chyba by to bola. Trpieť dovtedy úzkosťou srdca a duše ako trestom za tú chybu a namiesto podstúpenia duchovného rozvoja byť v postavení protirečiacom získavaniu duchovného rozvoja – môžete si porovnať, akú veľkú stratu by sme utrpeli.

Ak však jednu hodinu strávime piatimi povinnými modlitbami, môžete zvážiť, že:

• hodina tohoto obdobia uväznenia a súženia sa niekedy môže rovnať celodennému uctievaniu

• a že jeho jedna prechodná hodina sa môže stať množstvom stálych hodín

• a že môže čiastočne odstrániť zúfalstvo a úzkosť duše a srdca

• a že môže byť zadosťučinením za chyby, ktoré viedli k uväzneniu

• a že môže naplniť účel väzenia, ktorým je podstúpenie osobného rozvoja

Môžete rozmýšľať o tom, aká prospešná skúška a lekcia a aké potešujúce stretnutie to je byť tu s našimi spoločníkmi, ktorí trpia tým istým utrpením.

Ako bolo napísané vo Štvrtom slove: ak je zriadená lotéria s tisíckou zúčastňujúcich sa ľudí, ktorí môžu vyhrať cenu tisíc lír a niekto minie päť alebo desať lír zo svojich dvadsiatich štyroch lír, ale neminie ani jedinú líru z dvadsiatich štyroch na lístok, aby vyhral večnú pokladnicu drahokamov, keď faktom je, že vo svetskej lotérii je šanca na výhru jedna ku tisícom kvôli ďalšej tisícke zúčastňujúcich sa ľudí.

Medzitým v lotérii ľudského osudu týkajúcej sa posmrtného života stodvadsaťštyritisíc prorokov, ktorých správy sú potvrdené kašfom (objavmi) a potvrdením nespočetných dôveryhodných rozprávačov spomedzi awlijov a asfijov, ktorí dokonca informujú o tom, že pre ľudí viery, ktorí prejavujú priaznivý koniec, je šanca na výhru deväťstodeväťdesiatdeväť ku tisícu. Teraz si môžete porovnať v akom protiklade to je s prospechom takého človeka, keď sa bude náhliť za jedným, ale utekať pred druhým!

Väzenskí guvernéri i hlavní dozorcovia a samozrejme aj správcovia krajiny a strážcovia verejného poriadku by mali byť vďační za túto lekciu od Risale-i Nur, pretože mnohé skúsenosti ukazujú, že ovládať a trestať tisíc zbožných ľudí, ktorí majú neustále na mysli väzenie pekla, je oveľa jednoduchšie ako desiatky ľudí, ktorí nemajú žiadnu modlitbu alebo vieru a myslia iba na svetské väzenia, ktorí nerozlišujú halal a haram, a ktorí si čiastočne privykli viesť bezpracný život.

ZHRNUTIE DRUHÉHO PROBLÉMU

Ako je dobre vysvetlené v  Sprievodcovi pre mládež z Risale-i Nur, smrť je tak jednoznačná a zjavná, že s rovnakou istotou, že noc bude nasledovať tento deň a zima príde po tejto jeseni, i my zažijeme smrť. Tak ako je toto väzenie dočasným penziónom pre tých, ktorí doň neustále vchádzajú a vychádzajú, tak i tvár zeme je ako stanica na ceste tých rýchlo cestujúcich skupín, aby si na jednu noc oddýchli a potom pokračovali ďalej. Naozaj smrť, ktorá na stokrát vyprázdňuje každé mesto na cintorín, si žiada od života niečo veľké. A teraz, dádanka tejto úžasnej pravdy bola vyriešená a objavená (kašf) v Risale-i Nur. Krátke zhrnutie toho je toto:

Keďže smrť nie je možné zabiť a  dvere hrobu nie je možné zatvoriť, ak je nejaký spôsob ako sa zachrániť pred katom určenej hodiny smrti a samoväzbou hrobu, nájsť ho bude pre ľudskú bytosť najväčšou starosťou a problémom dôležitejším než čokoľvek. Áno, existuje riešenie a skrze tajomstvo Koránu ho Risale-i Nur dokázalo s takým stupňom istoty, ako že dvakrát dva rovná sa štyri. Krátke zhrnutie toho je nasledovné:

Smrť je buď večné zničenie a šibenica, na ktorej budú ľudia a ich priatelia a príbuzní obesení alebo je to ako dostať prepúšťacie dokumenty k odchodu do inej večnej ríše a ku vstupu do paláca šťastia s certifikátom imánu.

Čo sa týka hrobu, je to buď tmavé miesto samoväzby a bezodná diera, alebo sú to dvere otvárajúce sa z väzenia tohoto sveta do večnej, osvetlenej záhrady a miesta hostiny. V Sprievodcovi pre mládež bola táto pravda dokázaná pomocou prirovnania.

Napríklad: na tomto väzenskom dvore boli postavené šibenice a  za múrom, o ktorý sa opierajú bola zriadená lotériová kancelária, kde sa hrá o veľkú cenu a celý svet sa tejto hry zúčastňuje. My, tých päťsto ľudí v tomto väzení, sme si istí, že nás zavolajú do tej arény jedného po druhom bez výnimky. Nie je možné sa tomu vyhnúť. Všade je počuť oznamy: „Poď a vezmi si rozhodnutie o poprave a postav sa na šibenicu!“ alebo „Vezmi si toto oznámenie o večnej samoväzbe a prejdi tými dverami!“ alebo „Dobrá správa! Výherný tiket v hodnote miliónov zlatých pripadá tebe. Poď a vezmi si ho!“ Na vlastné oči taktiež vidíme ľudí stavajúcich sa jeden po druhom na šibenice. Pozorujeme, že niektorí sú obesení, zatiaľ čo iní robia zo šibenice iba krok a presúvajú sa do lotériovej kancelárie za stenou, o čom vieme ako by sme to videli na základe rozhodujúcich správ od tamojších serióznych úradníkov. Náhle do nášho väzenia vchádzajú dve skupiny.

Jedna skupina nesie hudobné nástroje, víno a očividne chutné maškrty a pečivo, ktoré sa nás snaží prinútiť zjesť. Ale sladkosti sú jedovaté. Satani v ľudskej podobe do nich vstrekli jed.

Druhá skupina drží poučné spisy, halal jedlo a požehnané sladké nápoje, ktoré nám ukazuje. Jednohlasne nám jasne a vážne hovorí: „Ak si vezmete dary od prvej skupiny a budete jesť, čo vám ponúkli, aby vás vyskúšali, budete obesení na týchto šibeniciach pred nami tak ako tí ostatní, ktorých ste videli. Ak namiesto ich darov prijmete dary, ktoré vám prinášame my z rozhodnutia Vládcu tejto krajiny a budete recitovať prosby a litánie z poučných spisov, budete pred touto popravou zachránení. Potom ako kráľovskú priazeň každý z vás dostane v lotériovej kancelárii víťazný žreb v hodnote miliónov. Verte tomuto ako by ste to videli tak jasne ako denné svetlo. Ak by ste jedli tie haram pochybné a jedovaté sladkosti, aj tieto dekréty aj my sami vás jednohlasne informujeme, že budete určite trpieť strašnými bolesťami z jedu kým neodídete, aby vás obesili.

Teraz toto prirovnanie: pre veriacich a uctievajúch ľudí – za predpokladu, že majú priaznivé konce – jestvuje stopercentná šanca, že z lotérie ľudského osudu za šibenicami určenej hodiny, ktoré pred sebou neustále vidíme, príde vstupenka do večnej a nevyčerpateľnej pokladnice a pre tých, ktorí bez viery a v hriechu zotrvávajú v harame jestvuje deväťdesiatdeväť percentá šanca za predpokladu, že sa nebudú kajať, že obdržia predvolanie na buď večné zničenie (pre tých, ktorí neveria na posmrtný život) alebo na večnú temnú samoväzbu (pre tých, ktorí veria v nesmrteľnosť ľudskej duše, ale uberajú sa cestou zhýralosti) a večné zabudnutie.

Jasné správy o tomto dalo predovšetkým

• stodvadsaťštyritisíc prorokov (pokoj s nimi), ktorí vo svojich rukách nesú nespočetné zázraky ako znaky potvrdenia • a viac ako stodvadsaťštyri miliónov awlijov (nech Boh posvätí ich tajomstvo), ktorí vo svojich objavoch (kašfoch) a skúsenostiach vidia stopy a tiene toho, čo povedali proroci, ako na plátne kina, a potvrdzujúc to pripájajú k tomu svoje podpisy a milióny investigatívnych učencov (muhaqqiqov) (), vykladačov práva (mudžtahidov) a hodnoverných jedincov (sidiqínov), ktorí rozhodujúcimi dôkazmi a pre intelekt silnými argumentami s absolútnou istotou dokazujú v súlade s rozumom a logikou veci, ktoré hovoria tieto dve významné skupiny ľudstva a pripájajú k tomu svoje podpisy.

Ak človek nedbá na správy rozprávané jednomyseľne rozhodnutiami týchto troch širokých a vznešených komunít a skupinami skutočných ľudí, ktorí sú slnkami, mesiacmi, hviezdami a posvätnými vodcami ľudstva a neuberá sa priamou cestou, na ktorú upozornili, že vedie k večnému šťastiu a bez ohľadu na strašné deväťdesiatdeväť percentné nebezpečenstvo túto cestu opúšťa kvôli jednému človeku tvrdiacemu, že je na nej nebezpečenstvo a uberá sa inou zdĺhavou cestou, jeho situácia bude nasledovná.

Nešťastný človek zanechá najkratšiu a najľahšiu z dvoch ciest, ktorá podľa istých správ nespočetných a dobre informovaných pozorovateľov vedie so sto percentnou istotou do Raja a k večnému šťastiu a vyberie si najdrsnejšiu, najdlhšiu a najťažšiu cestu, ktorá vedie s deväťdesiatdeväť percentnou istotou k uväzneniu v Pekle a večnej biede a ako opití šialenci opúšťa krátku cestu kvôli jedinému informátorovi tvrdiacemu, že môže byť nesprávna, že má jedno percentnú šancu nebezpečenstva a možnosť jednomesačného uväznenia a vyberá si dlhú cestu, ktorá je bez výhod len preto, že je bez nebezpečenstva. Taký človek stratí svoju ľudskosť, vedomie, srdce a dušu až tak, že ignoruje strašných drakov, ktorých je zďaleka vidno a ktorí ho obťažujú, a bojuje proti komárom, ktorým ako jediným prikladá dôležitosť.

Keďže toto je realita situácie, my väzni by sme mali prijať dary druhej požehnanej delegácie, aby sme sa úplne pomstili za túto pohromu väzenia. To znamená, že práve tak, ako nás potešenie z minútovej pomsty alebo minúta či dve alebo hodina či dve neresti prinútili strpieť túto pohromu a dali nás do väzenia na pätnásť, päť, desať alebo tri roky, a zmenili naše svety na väzenie, zo zášti a tvrdohlavosti voči tejto pohrome by sme sa jej tiež mali pomstiť tak, že

• premeníme hodinu alebo dve našich životov vo väzení na deň alebo dva uctievania

• a premeníme naše dvoj až trojročné tresty pomocou darov tej požehnanej skupiny na dvadsať alebo tridsať rokov stáleho života

• a z našich desať a dvadsaťročných väzenských trestov spravíme nástroje na odpustenie miliónov rokov uväznenia v žalároch Pekla

Na oplátku za plač našich prechodných svetov by sme mali naše večné životy rozosmiať. Mali by sme väzenie ukázať ako miesto rozvoja a vzdelania, a každý z nás by sa mal snažiť dobre správať a byť spoľahlivým a užitočným príslušníkom nášho národa a krajiny. A väzenskí úradníci, správcovia a guvernéri by mali vidieť, že ľudia, o ktorých predpokladali, že sú kriminálnici, banditi, povaľači, vrahovia skazení a škodliví pre krajinu, sú študenti študujúci na tomto požehnanom mieste poučenia a mali by hrdo vzdávať vďaku Bohu.

PROBLÉM TRETÍ

Toto je zhrnutie poučného incidentu, ktorý je opísaný v Sprievodcovi pre mládež.

Raz som sedel pri okne vo väznici Eskişehir počas Dňa republiky. Staršie dievčatá v strednej škole oproti našej väznici tancovali a smiali sa na školskom dvore.


Zrazu sa mi zjavil ich stav po päťdesiatich rokoch, ako na plátne kina. Videl som, že z tých päťdesiatich až šesťdesiatich študentiek sa štyridsať až päťdesiat v hroboch zmenilo na zem a znášali utrpenie. A desať ich bolo škaredých sedemdesiat- až osemdesiatníčok, ktorými opovrhovali tí, ktorí očakávali lásku, pretože si v mladosti nezachovali cudnosť. Pozoroval som to s úplnou istotou a plakal som nad ich žalostnými stavmi. Niektorí z mojich priateľov vo väzení počuli môj plač. Prišli a pýtali sa ma na to. Povedal som im: „Chcem byť teraz sám, môžete odísť.“

Áno, to, čo som videl, nebola predstava, ale skutočnosť. Tak, ako po lete a jeseni nasleduje zima, tak i po lete mladosti a jeseni staroby nasleduje zima hrobu a barzach (prostredná ríša). A tak ako udalosti spred päťdesiatich rokov môžu byť v súčasnosti ukazované v kine, ak by existovalo kino, ktoré by ukazovalo budúce udalosti o päťdesiat rokov odteraz, a ak by sa nerestným a poblúdilým ľuďom ukázali ich podmienky o päťdesiat až šesťdesiat rokov neskôr, v hrôze a znechutení nad svojimi nezákonnými radosťami a tými vecami, nad ktorými sa teraz smejú, by plakali.

Zatiaľčo som bol zaujatý týmito pozorovaniami vo väznici Eskisehir, akýsi druh kolektívnej duchovnej bytosti, ktorá šíri neresť a poblúdenie, sa predo mnou zhmotnila stelesnená ako ľudský diabol. Povedala:

„Chceme okúsiť všetky slasti a radosti života a prinútiť ostatných ochutnať ich tiež; nezasahuj do nás!“

Ja som odpovedal:

Keďže sa ponáraš do neresti a poblúdenia a kvôli potešeniu a radosti nemyslíš na smrť, vedz celkom isto, že na základe tvojho poblúdenia je celá minulosť mŕtva a neexistuje. Je pustým cintorínom plným hnilých tiel. Starosťou o svoju ľudskosť a cestu poblúdenia utrpenie uvalené na tvoju hlavu a tvoje srdce - ak nejaké máš a nie je mŕtve - ktoré vzniká z tých nespočetných odlúčení a z večných smrtí toho nespočetného množstva priateľov – zničí tvoje bezvýznamné potešenie zo súčasnosti. Kvôli tvojej neviere je budúcnosť tiež neexistujúcou čiernou mŕtvou a pustou pustinou. A keďže hlavy nešťastníkov, ktorí odtiaľ prichádzajú, sa vnárajú do existencie zatiaľ čo sa zastavujú v prítomnosti, sú sťaté katovým mečom určenej hodiny a uvrhnuté do neexistencie, kvôli tvojej starosti o svoj intelekt na tvoju neveriacu hlavu neustále pršia ťažké starosti. Úplne to prevracia tú tvoju malichernú zhýralú rozkoš.

Ak zanecháš neresť a poblúdenie a vstúpiš do sféry istej tahqíqi (overenej) viery a spravodlivosti, cez svetlo viery uvidíš, že minulosť nie je neexistujúca, a že nie je cintorínom, kde všetko hnije. Skôr je to existujúci svetlom naplnený svet, ktorý sa mení na budúcnosť a čakáreň pre nesmrteľné duše, ktoré v budúcnosti vojdú do palácov šťastia. Než by ti dalo bolesť, podľa sily viery ti dá okúsiť druh duchovnej rozkoše z raja aj na tomto svete. Perspektíva viery tiež ukazuje že budúcnosť tiež nie je temnou pustinou. Skôr je to miesto, kde sú v palácoch večného šťastia Najslávnejším Najmilosrdnejším a Najsúcitnejším Poskytovateľom (Rahmáni Rahími Zuldžalál wal Iqrám), Ktorého milosť a veľkorysosť sú nekonečné a Ktorý pretvára jar a leto na stoly plné odmien, pripravené hostiny a výstavy darov. Ukazuje sa, že si tam povolaný. Keďže to človek pozoruje na plátne kina viery, podľa jej stupňa môže zažiť druh rozkoše večnej ríše.

To znamená, že skutočnú bezbolestnú rozkoš je možné nájsť jedine vo viere a je to možné jedine s vierou.

V súvislosti s našou vyššie uvedenou diskusiou sa tu podelíme iba o jedinú výhodu a rozkoš z tisícok výhod a výsledkov, ktoré má viera i na tomto svete. Je to prirovnanie, ktoré je zahrnuté ako Poznámka v Sprievodcovi pre mládež. Je to takto.

Napríklad tvoje milované jediné dieťa trpí bolesťami smrti a ty zúfalo myslíš na to, ako budete od seba navždy odlúčení. Potom náhle príde lekár ako Chidr alebo „Luqman Múdry“ so zázračným liekom. Tvoje prekrásne a milované dieťa otvorí svoje oči a je oslobodené od smrti. Ty môžeš pochopiť akú radosť a šťastie by ti to dalo.

Teraz tak, ako to dieťa, milióny ľudí, ktorých skutočne miluješ a o ktorých sa obávaš, bude podľa tvojho pohľadu hniť na cintoríne minulosti a chystajú sa zaniknúť. Keď zrazu pravda viery ako „Luqman Múdry“ vyžaruje svetlo z okna srdca na cintorín, ktorý je považovaný za obrovské miesto popravy. Cezeň všetci mŕtvi vchádzajú do života, ako všetci svojím jazykom vyhlasujú: „Nezomreli sme a nezomrieme. Znovu sa s tebou stretneme.“ Pocítiš nekonečnú radosť a úľavu, ktorú viera na tomto svete tiež dáva.

Toto dokazuje, že viera je také semeno, ktoré keby sa ztelesnilo, vznikol by z nej súkromný raj, ktorý by sa stal stromom Tuba toho semena. Toto som povedal kolektívnej duchovnej bytosti.

Vo svojej tvrdohlavosti povedala: „Aspoň môžeme žiť ako zvieratá a pomocou zábavy a rozptýlenia sa vyhneme mysleniu na tieto ťažké problémy, takže môžeme stráviť naše životy v rozkoši a potešení.“

Ako odpoveď som jej povedal: „Nemôžeš byť ako zviera, pretože zvieratá nemajú minulosť a budúcnosť. Nad minulosťou necítia ani smútok, ani ľútosť a z budúcnosti nemajú ani úzkosť ani strach. Dostáva sa im dokonalej rozkoše. Žijú pohodlne a odpočívajú ďakujúc svojmu Stvoriteľovi. Dokonca i zviera, ktorá má byť zabité, nič necíti. Chce cítiť ako nôž reže, ale ten pocit tiež zmizne, a je zachránené od bolesti. To znamená, že je veľkým príkladom božieho milosrdenstva a súcitu ponechať ghajb (nevidené) neznámym a zahaliť veci, ktoré nás postihnú. Obzvlášť v prípade nevinných zvierat sa toto vyskytuje vo viac vynikajúcej podobe. Ale pokiaľ ide o teba, Ó bytosť ľudská, vzhľadom na tvoje vedomie tvoja minulosť a budúcnosť vystupujú z ghajbu (nevideného) do určitej miery a ty si tak úplne pozbavená pohodlia, ktorého sa dostáva zvieratám, kvôli zahaleniu ghajbom. Ľútosť a bolestné odlúčenia povstávajúce z minulosti a obavy a úzkosti prichádzajúce z budúcnosti znižujú tvoju nevýznamnú rozkoš na nič. Pokiaľ ide o rozkoš, nechá ťa padnúť stokrát nižšie ako zviera. Pretože skutočnosť (haqíqa) je toto: Buď zahoď svoje vedomie, staň sa zvieraťom a buď zachránená, alebo sa pomocou viery spamätaj a počúvaj Korán. Obdrž čisté rozkoše stokrát väčšie než sú tie zvieracie i v tomto prechodnom svete!“ Týmto som ju umlčal.

Tá tvrdohlavá kolektívna duchovná bytosť sa ale vrátila späť a povedala: „Môžeme aspoň žiť ako tí cudzinci, ktorí sú bez náboženstva.“

Odpovedal som: „Nemôžeš byť ani ako cudzinci, ktorí nemajú žiadne náboženstvo. Pretože ak odmietajú jedného proroka, môžu veriť v ostatných. A dokonca ak nepoznajú žiadneho z prorokov, môžu veriť v Boha. A aj keď im toto poznanie chýba, môžu mať určité osobnostné vlastnosti, ktoré sú prostriedkom k zdokonaleniu. Ale ak Moslim odmieta Proroka Achirzamanu (Konca času)(SAW), ktorý je posledným a najväčším z prorokov a koho náboženstvo a volanie sú všeobecné a trhajú sa z jeho reťaze, neprijmú žiadneho iného proroka a možno dokonca ani Boha. Pretože človek poznáva všetkých prorokov a Boha a všetky dokonalosti skrze neho. Tieto veci nemôžu ostať v jeho srdci bez neho. Je to z tohoto dôvodu, prečo starovekí ľudia zo všetkých ostatných náboženstiev prijali Islam. A žiaden Moslim sa nikdy skutočne nemôže stať Židom, Magiánom alebo kresťanom. Skôr bude bez náboženstva a jeho morálne kvality sa narušia a stane sa pre krajinu a národ škodlivým.“ Dokázal som to, a tá tvrdohlavá kolektívna bytosť nemohla nájsť nič iné, čoho by sa držala. Zmizla a odišla do Pekla.

Ó priatelia moji, ktorí spoločne so mnou študujete v tejto Madrase Jusufijja! Keďže takáto je skutočnosť a Risale-i Nur dokazuje tak jasne a rozhodujúco ako slnečné svetlo, že lámalo tvrdohlavosť zatvrdnutých po dvadsať rokov a že ich viedlo k imánu.

• My by sme tiež mali nasledovať cestu imánu a priamu cestu, ktorá je ľahká a bezpečná a výhodná pre náš vlastný svet, našu budúcnosť, naše životy v posmrtnom živote a našu krajinu a národ

• a svoj voľný čas by sme mali venovať recitovaniu súr Koránu, ktoré poznáme, namiesto utápania sa v tiesnivých snoch, ktorých význam sa dozvedáme od priateľov, ktorí ich môžu učiť

• a povinnú modlitbu ktorú sme v minulosti opomenuli vykonať nahradiť

• a využiť dobré vlastnosti iných

• a tak pretvoriť toto väzenie na požehnanú záhradu, v ktorej rastú sadenice dobrého charakteru.

Dobrými skutkami ako sú tieto, by sme sa mali čo najlepšie snažiť, aby guvernér väznice a tí, ktorých sa to týka, tu neboli prítomní aby nás mučili ako Anjeli Pekla stojaci nad zločincami a vrahmi, ale skôr aby sa z nich stali spravodliví dozorcovia a súcitní strážcovia poverení úlohou vychovávať ľudí pre Raj v Madrase Jusufijja a aby dozerali na ich rozvoj a vzdelanie.

PROBLÉM ŠTVRTÝ

Ešte raz, vysvetlenie tohoto je v Sprievodcovi pre mládež. Raz mi bratia, ktorí mi pomájú, položili nasledujúcu otázku:

„Už päťdesiat dní (a teraz je tomu už sedem rokov) () si sa vôbec nič nespýtal, o tejto hroznej svetovej vojne, ktorá uvrhla celý svet do chaosu, a je úzko spojená s osudom islamského sveta, ani si na to nebol zvedavý. Zato však niektorí z oddaných učených ľudí opúšťajú zhromaždenie a mešitu a ponáhľajú sa počúvať rádio. Existuje nejaká významnejšia udalosť ako vojna? Alebo je nejakým spôsobom škodlivé sa o toto zaujímať?

Odpovedal som im:

Kapitál života je veľmi malý, a práce, ktorú treba vykonať, je veľa. Pre každého človeka existujú sféry ako sústredné kruhy, od sféry srdca a žalúdka, sféry jeho tela a domova, sféry jeho mesta, sféry jeho krajiny a národa, sféry zemegule a ľudstva až po sféru živých bytostí a sveta; sú to sféry jedna v druhej. Každý človek môže mať určité povinnosti v každej z týchto sfér, ale najväčšia a najdôležitejšia a trvalá povinnosť sa nachádza v najmenšej sfére, zatiaľčo najmenej dôležité a dočasné povinnosti môžu byť príležitostne nájdené v najväčšej sfére. Podľa tejto analógie najväčšie a najmenšie sféry sú nepriamo úmerné príslušným povinnostiam.

Avšak príťažlivosť najväčšej sféry spôsobuje, že človek zanedbáva svoje dôležité, potrebné povinnosti v malej sfére, a zaneprázdňuje ho nepotrebnými, triviálnymi a okrajovými záležitosťami. Míňa kapitál života zbytočne, a míňa vzácny život na bezcenné veci. A niekedy ten, čo zvedavo sleduje boje vo vojne, začína podporovať vo svojom srdci jednu zo strán. Začína sa priaznivo pozerať na tyraniu, ktorá je páchaná, a zdieľa jej ťažobu.

Odpoveď na prvý bod: Áno, významnejšia udalosť ako je táto svetová vojna a dôležitejší prípad ako je nadvláda nad svetom sa otvoril nad každého hlavou, obzvlásť pre Moslimov, taký, že ak by každý mal toľko moci a bohatstva ako Nemci a Angličania a mal by inteligenciu, bez váhania by ju všetku minul na to, aby vyhral ten jediný prípad.

Čo sa toho prípadu týka, podľa státisícov najvýznamnejších ľudských bytostí a nespočetného množstva hviezd a sprievodcov ľudstva, ktorí jednohlasne prinášali správy a z ktorých niektorí boli na základe tisícov prísľubov a záväzkov Vlastníka a Riaditeľa vesmíru svedkami toho, že pre každého bol otvorený prípad, v ktorom môže vyhrať alebo prehrať výmenou za svoj imán záhrady tak široké ako je zem a pôdu a majetok vyzdobený palácmi, ktoré sú trvalé a stále. Ak dokument o imáne nebol získaný bezpečne, prehrajú. A v týchto časoch kvôli epidémii materializmu mnohí svoj prípad prehrávajú. V skutočnosti niekto z ľudí kašfu a tahqíqu (overenie) bol na jednom mieste svedkom, že zo štyridsiatich ľudí, ktorí zomreli, iba jeden alebo dvaja vyhrali, a ostatní prehrali. Aj keby bola takému človeku daná vláda nad celým svetom, mohla by vôbec zaujať miesto toho prehratého prípadu?

Keďže pokladáme za číre bláznovstvo zanechať povinností, ktoré by vyhrali ten prípad,

• a vzdať sa toho zázračného právnika, ktorý zachraňuje deväťdesiat percent pred prehrou

• a zanechať povinností kvôli ich splneniu a namiesto toho sa zapojiť do okrajových drobností ako keby sme mali na tomto svete ostať naveky

my, študenti Risale-i Nur, sme presvedčení, že ak by každý z nás mal stokrát väčšiu inteligenciu, i tak by sme ju využili iba pre túto úlohu.

Ó moji noví bratia tu v tejto pohrome väzenia! Nevideli ste Risale-i Nur ako moji starší bratia, ktorí sem vošli so mnou. Citujúc ich a tisíce študentov ako sú oni ako svedkov, poviem a dokážem, tak ako som dokázal už skôr: to, čo pre deväťdesiat percent ľudí vyhráva ten najväčší prípad a poskytlo dvadsiatim tisícom ľudí počas dvadsiatich rokov tahqíqi imán ako certifikát, doklad a oprávnenie na to, aby vyhrali prípad, a vychádza z duchovného zázraku Najmúdrejšieho Koránu a je hlavným právnikom tejto doby, je Risale-i Nur.

I keď počas posledných osemnástich rokov moji nepriatelia a rôzni ateisti a materialisti podviedli svojimi nad mieru krutými intrigami voči mne niektorých členov vlády a tak ako teraz nás predtým dali do väzení a žalárov aby s nami skoncovali, zatiaľ sa im podarilo zasiahnuť do dvoch alebo troch zo stodridsiatich častí vybavenia v oceľovej pevnosti Risale-i Nur. To znamená, že ak si niekto praje angažovať právnika, mal by ho dostať, bude to dostatočné.

Taktiež sa nebojte, Risale-i Nur nebude zakázané! S výnimkou dvoch alebo troch jeho pojednania voľne kolujú medzi členmi parlamentu a jeho vedúcimi slúžiacimi vláde republiky. Ak dá Boh, príde čas, keď šťastní strážcovia a úradníci budú distribuovať Nur väzňom ako chlieb a lieky, aby premenili väznice na skutočne efektívne miesta nápravy.

PROBLÉM PIATY

Ako je opísané v Sprievodcovi pre mládež, niet pochýb o tom, že mladosť pominie. S istotou, že leto uvoľní cestu jeseni a zime a deň sa zmení na večer a noc, mladosť sa tiež zmení na starobu a smrť. Všetky zjavené spisy prinášajú dobrú správu, že ak je táto pominuteľná a prechodná mladosť strávená dobrými skutkami, cudnosťou a v rámci hraníc dobrého správania, získa pre človeka nesmrteľnú mladosť.

Ak je táto mladosť minutá na neresť – tak ako napríklad vražda vyplývajúca z chvíľkového hnevu vedie k miliónom minút uväznenia, rovnako okrem toho, že v posmrtnom živote bude volaný na zodpovednosť za nezákonné rozkoše a radosti mladosti a okúsi muky hrobu, a ľútosť nad svojím odchodom a hriechmi a trestmi udelenými na tomto svete, každý rozumný mladý človek na základe vlastnej skúsenosti dosvedčí, že v tých istých rozkošiach sú bolesti, ktoré každú rozkoš prevyšujú.

Napríklad, mať rád niečo nezákonné skrýva v sebe probém žiarlivosti, odlúčenia a neopätovanej lásky, ktorá pretvára malú rozkoš v jedovatý med. A ak chcete vedieť, ako končia tí v nemocniciach kvôli chorobám v dôsledku premrhanej mladosti a vo väzniciach v dôsledku nestriedmosti a v baroch a brlohoch neresti a na cintorínoch kvôli tiesni vyvstávajúcej z ich nevyživených sŕdc a duší, ktoré nevykonávajú správne svoju funkciu, choďte a spýtajte sa v nemocniciach, väzniciach, baroch a na cintorínoch. Naozaj budete väčšinou počuť plač a povzdych ľútosti nad údermi, ktoré mladíci utrpeli v dôsledku premárnenej mladosti, nestriedmosti, a nezákonných rozkoší.

Je to predovšetkým Korán so svojimi početnými určujúcimi veršami a všetky zjavené spisy a knihy, ktorí prinášajú radostnú zvesť, že ak je mladosť strávená v hraniciach striedmosti, je príjemnou božskou odmenou a sladkým, mocným nástrojom na konanie dobrých skutkov, čo prináša ako výsledok žiarivú večnú mladosť v posmrtnom živote.

Keďže taká je skutočnosť a keďže sféra zákonného postačuje pre potešenie a keďže hodina nezákonného potešenia niekedy vedie k roku alebo desiatim rokom uväznenia, určite je absolútbe potrebné stráviť odmenu mladosti cudne, na priamej ceste a ako šukr (vďačnosťou Bohu) za túto sladkú odmenu.

PROBLÉM ŠIESTY

V mnohých časťach Risale-i Nur vysvetlilo a poskytlo nespočetné rozhodujúce dôkazy piliera „viery v Boha“. Tu veľmi krátko naznačíme jediný príklad tisíca všeobecných dôkazov.

V Kastamonu za mnou prišla skupina stredoškolákov hovoriac: „Povedzte nám o našom Stvoriteľovi, naši učitelia nehovoria o Bohu.“

Povedal som im: Všetky vedy, ktoré študujete, neustále hovoria o Bohu a robia Stvoriteľa známym, každá svojím vlastným jazykom. Mali by ste počúvať ich, nie vašich učiteľov.

Napríklad dobre vybavená lekáreň s životadarnými roztokmi a liečivami v každej nádobe nameranými v zázračnom pomere bezpochyby poukazuje na šikovného, skúseného a múdreho lekárnika.

Rovnakým spôsobom – do miery, ktorá je väčšia a dokonalejšia než v prípade lekárne na trhovisku – lekáreň zemegule so svojimi živými roztokmi a liekmi v nádobách, ktorými je štyristotisíc druhov rastlín a zvierat, ukazuje a robí známym dokonca i očiam, ktoré sú slepé – prostredníctvom vedy o medicíne, ktorú študujete – Slávneho Najmúdrejšieho (Hakím’i Zuldžalál), Ktorý je Lekárnikom v mocnej lekárni zeme.

Taktiež napríklad úžasná továreň, ktorá tká tisíce druhov šiat z jednoduchého materiálu robí bezpochyby známym výrobcu a šikovného mechanika.

Rovnakým spôsobom – do akéhokoľvek rozsahu je väčší a dokonalejší než ľudská továreň – tento pohyblivý božský stroj známy ako zemeguľa so svojimi stovkami a tisíckami hláv, v každej z ktorých sú stovky tisíc tovární, ukazuje a robí známym – prostredníctvom vedy o strojárstve, ktorú študujete – svojho Výrobcu a Vlastníka.

Taktiež napríklad sklad, obchod alebo továreň, v ktorej je tisíc a jeden druhov dokonale nazhromaždenej potravy uskladnenej pravidelným a usporiadaným spôsobom, bezpochyby poukazuje na úžasného majiteľa, vlastníka a dozorcu zásob potravín.

Rovnakým spôsobom – do akéhokoľvek rozsahu je rozsiahlejší a dokonalejší než taký obchod alebo továreň – tento obchod s potravinami Najmilosrdnejšieho (Rahmáni), ktorý je známy ako zemeguľa, táto loď Najslávnejšieho (Subháni) a sklad Pánov (Rabbani) skladuje tovar, vybavenie a konzervované jedlo. Cestuje pravidelnou dráhou dvadsaťštyritisíc rokov za jeden rok a nesúc skupiny bytostí požadujúcich rôznu potravu na svojej ceste prechádza ročnými obdobiami; napĺňa jar tisíckou rôznych jedál ako veľký vagón, a prináša ich úbohým stvoreniam, ktorých výživa sa v zime minula – prostredníctvom vedy o ekonómii, ktorú študujete – robí známym a milovaným majiteľa, operátora a manažéra tohoto skladu zeme s rovnakou istotou a v rovnakom rozsahu.

Taktiež napríkad si predstavme armádu, ktorá pozostáva zo štyristotisíc národov, z ktorých každý vyžaduje rozdielne potraviny, zbrane, uniformy, vykonáva rozdielne cvičenia a je prepúšťaný z povinností iným spôsobom. Ak zázračný veliteľ tejto armády, ktorý sám každému z tých národov poskytuje ich rozdielne potraviny, zbrane, uniformy a vybavenie, bez toho, že by zabudol alebo si pomýlil niektorý z nich, taká obdivuhodná armáda jasne a bezpochyby poukáže na svojho úžasného veliteľa a vďačne ho spraví milovaným.

Presne rovnakým spôsobom v tábore na tvári zeme každú jar nanovo naverbovaná armáda štyristotisíc druhov rastlín a zvierat dostáva svoje rôzne uniformy, potraviny, zbrane, výcvik a je demobilizovaná úplne dokonalým a pravidelným spôsobom jediným vrchným veliteľom, Ktorý nezabúda ani si nepomýli žiadnu z nich. Do akéhokoľvek rozsahu je ten jarný tábor na tvári zeme rozsiahlejší a dokonalejší než ktorákoľvek ľudská armáda – prostredníctvom vojenskej vedy, ktorú študujete – pozorným a vnímavým dáva poznať svojho vládcu, pána (Rabb), správcu a Najsvätejšieho Veliteľa, spôsobujúc úžas a uznanie, a robí Ho milovaným, chváleným a oslavovaným.

Taktiež napríklad milióny elektrických svetiel, ktoré sa pohybujú a cestujú úžasným mestom bez toho, že by sa im minulo palivo a zdroj energie, samozrejme bezpochyby dávajú poznať zázračného remeselníka a výnimočne talentovaného elektrikára, ktorý spravuje elektrinu, vyrába pohyblivé lampy, nastavuje zdroje energie a prináša palivo; dávajú ho v údivu a ováciách poznať a robia ho v obdive milovaným.

Rovnakým spôsobom v tomto meste vesmíru niektoré z hviezdnych lámp na streche paláca sveta – podľa toho, čo hovorí astronómia – sú tisíckrát väčšie ako zem a pohybujú sa sedemdesiatkrát rýchlejšie ako delová guľa, a i tak nenarušia poriadok, nezrážajú sa navzájom, nezhasínajú ani sa im neminie palivo.

A do stupňa do akého je nekonečná energia a suverenita, ktorá osvetľuje slnko a ostatné podobné vznešené hviezdy, bez ropy, dreva alebo uhlia, bez toho, že by vyhasli, rýchlo nimi spoločne pohybujúc bez zrážok, je väčšia a dokonalejšia ako ten príklad, ako je ukázané svietiacimi prstami elektrických lámp paláca sveta v tomto majestátnom meste vesmíru, do takého stupňa prostredníctvom vedy o elektrine, ktorú študujete alebo budete študovať, dáva poznať za svedectva tých žiarivých hviezd, Sultána, Osvetlovača (Munawwir), Riaditeľa (Mudabbir) a Tvorcu (Sáni) veľkolepej výstavy vesmíru. Robí Ho milovaným a uctievaným tasbihom (oslavou) a taqdisom (posväcovaním).

A napríklad ak by bola kniha, v ktorej každá veta by bola skvelo napísanou knihou, a v každom slove by bola vpísaná skvelým perom súra Koránu – taká úžasná a učená kniha, ktorej všetky problémy by jeden druhý potvrdzovali a to by zobrazovalo pozoruhodnú zručnosť a schopnosť jej pisára a autora, robila by bezpochyby svojho pisára a klasifikátora známym tak jasne ako denné svetlo. Robila by ho oceňovaným frázami ako „Mašallah, Barakallah“.

Presne tým istým spôsobom, do stupňa akým je kompendium vesmíru a mocný ztelesnený Korán sveta, ktorý je nekonečne plný významu a v ktorého každom slove sú početné príklady múdrosti, ďaleko viac rozsiahly a viac dokonalý a učený než by bola kniha vo vyššie uvedenom príklade – keď sme svedkami práce pera, ktoré píše na tvár zeme, ktorá je jednou z jej strán, a na jar, ktorá je jedným z jej listov, tristotisíc druhov rastlín a zvierat, ktoré sú ako tristotisíc rôznych kníh, všetky spolu, jedna v druhej, bez kazu alebo chyby, bez ich zamieňania alebo zámeny, dokonale a v úplnom poriadku, a niekedy píšuc ódu v slove ako strom, a úplný obsah knihy v semienku ako bodka – do takého stupňa rozsiahlym prostredníctvom a zväčšeným pohľadom prírodných vied, ktoré študujete a vied o čítaní a písaní, v ktorých sa v školách aktívne cvičíte, dáva poznať Zapisovateľa a Autora knihy vesmíru spolu s Jeho nekonečnými dokonalosťami. Dáva ho poznať slovami „Alláhuakbar!“, posväcuje ho popisom „Subhánallah!“ a robí ho milovaným chválami „Elhamdulillah!“

Preto stovky ostatných vied ako sú tieto dávajú poznať Slávneho Stvoriteľa (Chalíqi Zuldžalál) vesmíru spolu s Jeho Menami a každé dáva poznať Jeho atribúty a dokonalosti prostredníctvom jej širokého rozsahu, špecifického zrkadla, zväčšeného a pátravého pohľadu.

Aby nás o tejto veci, ktorá je žiarivým a veľkolepým dôkazom Božej jedinosti (wahdaniyyah), Zázračne Osvietený Korán poučil, učí nás o našom Stvoriteľovi najčastejšie vo verši رَبُّ السَّمٰوَاتِ وَالْاَرْضِ a خَلَقَ السَّمٰوَاتِ وَالْاَرْضَ. Povedal som toto školákom, a oni to úplne prijali a potvrdili hovoriac: „Nekonečná vďaka patrí nášmu Pánovi (Rabb) za to, že sme dostali lekciu, ktorá je úplne posvätná a je presnou pravdou. Nech je s vami Boh spokojný!“

A ja som im povedal:

„Ľudská bytosť je živý stroj, ktorý môže smútiť tisícom rôznych smútkov, a obdržať potešenie tisícom rôznych spôsobov a napriek svojej absolútnej nemohúcnosti (adžz) má nespočetných hmotných i duchovných nepriateľov; a napriek svojej nekonečnej chudobe (faqr) má nespočetné vonkajšie i vnútorné potreby; je úbohým stvorením neustále trpiacim údermi smrti a odlúčenia. Ale pomocou imánu a uctievania sa stáva ihneď prepojenou s Monarchom tak Slávnym, že nachádza oporný bod proti všetkým svojim nepriateľom – zdroj pomoci pre všetky svoje potreby. A tak, ako je každý hrdý na česť a hodnosť pána, s ktorým je spojený, môžete si porovnať akým potešeným a vďačným, akým povďačným a plným hrdosti sa ten človek stane, ak bude imánom spojený s nekonečne Mocným (Qadír) a Súcitným (Rahím) Monarchom, keď vstúpi do Jeho služieb pomocou uctievania, a pretvorí si pre seba oznámenie o poprave v určenú hodinu na prepúšťacie dokumenty prepúšťajúce ho zo služby.“

Opäť poviem väzňom postihnutým nešťastím to, čo som povedal školákom: „Ten, kto Ho uzná a poslúcha Ho, je šťastný i keď je vo väzení. Ten, kto na Neho zabudne, je vo väzení a úbohý i keď je v paláci.“

V skutočnosti šťastný človek, ktorému bolo ublížené a mal byť popravený, povedal úbohým tyranom: „Mňa nepopravujú. Skôr po prepustení zo služby odchádzam do ríše šťastia. Ale keďže vás vidím ako odsúdených k večnej poprave, dokonale sa vám mstím.“ A vyhlásiac „لاَ اِلٰهَ اِلَّا اللّٰهُ“ šťastne odovzdal svoju dušu.

سُب۟حَانَكَ لَا عِل۟مَ لَنَٓا اِلَّا مَا عَلَّم۟تَنَٓا اِنَّكَ اَن۟تَ ال۟عَلٖيمُ ال۟حَكٖيمُ

PROBLÉM SIEDMY

Ovocie piatku vo väznici Denizli

بِسْمِ ٱللَّهِ ٱلرَّحْمَـٰنِ ٱلرَّحِيمِ

وَمَآ أَمْرُ ٱلسَّاعَةِ إِلَّا كَلَمْحِ ٱلْبَصَرِ أَوْ هُوَ أَقْرَبُ ۚ ۞ مَّا خَلْقُكُمْ وَلَا بَعْثُكُمْ إِلَّا كَنَفْسٍۢ وَٰحِدَةٍ ۗ ۞ فَٱنظُرْ إِلَىٰٓ ءَاثَـٰرِ رَحْمَتِ ٱللَّهِ كَيْفَ يُحْىِ ٱلْأَرْضَ بَعْدَ مَوْتِهَآ ۚ إِنَّ ذَٰلِكَ لَمُحْىِ ٱلْمَوْتَىٰ ۖ وَهُوَ عَلَىٰ كُلِّ شَىْءٍۢ قَدِيرٌۭ

Tí väzni z väzenia Denizli, ktorí sa so mnou mohli skontaktovať, si tiež prečítali predchádzajúcu lekciu v Šiestom probléme, ktorú som dal v jazyku vied študentom strednej školy v Kastamonu. Po tom, ako požiadali: „Povedzte nám o našom Stvoriteľovi“ a úplnom presvedčení o imáne, pocítili túžbu po posmrtnom živote (áchira) a povedali: „Naučte nás úplne aj o posmrtnom živote, aby nás naše nafsy a diabli tejto doby nezviedli – aby už viac nespôsobili, že budeme v takých väzeniach.“ Po žiadosti študentov Risale-i Nur vo väznici Denizli a čitateľov predchádzajúceho Šiesteho problému bolo potrebné vysvetliť tiež zhrnutie piliera ‚viera v posmrtný život’. A tak ako krátke zhrnutie Risale-i Nur poviem:

V Šiestom probléme sme sa opýtali neba a zeme na nášho Stvoriteľa (Chalíq) a o oni nám ho jazykmi vied opísali tak jasne ako slnko. Teraz sa rovnakým spôsobom opýtame na posmrtný život, najprv nášho Pána (Rabb), o Ktorom sme sa dozvedeli, potom nášho Proroka, potom Koránu, potom ostatných prorokov a svätých písiem, potom anjelov a nakoniec samotného vesmíru.

Tu sa najprv opýtame Boha na posmrtný život. A On vyhlasuje pomocou všetkých vyslancov, ktorých poslal, a svojich dekrétov a  všetkými Svojimi Menami a atribútmi: „Áno, posmrtný život existuje a tam ťa pošlem.“ Desiate slovo dokázalo dvanástimi žiarivými a rozhodujúcimi pravdami odpovede, ktoré niektoré z Božích Mien dali o posmrtnom živote. Považujúc tie vysvetlenia za dostatočné, tu poskytneme ich veľmi krátke náznaky.

Áno, keďže niet takej moci, ktorá by neodmeňovala tých, ktorí sú poslušní, a ktorá by netrestala odbojných, naozaj, večná moc do stupňa absolútneho panstva (rububijjah) odmení tých, ktorí sa k nej pripájajú pomocou imánu a  podriaďujú sa poslušne jej dekrétom a trestá tých, ktorí odmietajú tú slávnu moc nevierou (kufr) a rebelantstvom spôsobom zodpovedajúcim jej milosrdenstvu a kráse, jej dôstojnosti a sláve. Taká je odpoveď Mien Pán všetkých svetov (Rabb’ul Álemín) a Spravodlivý Vládca (Sultán’ud Dajján).

Taktiež keďže vidíme tak jasne ako slnko a denné svetlo všeobecné milosrdenstvo a všetko objímajúci súcit a veľkorysosť na tvári zeme, napríklad to milosrdenstvo počas každej jari zdobí všetky ovocné stromy a rastliny ako hurisky raja a plní ich ruky všakovakými druhmi ovocia a potom ich k nám vystiera hovoriac: „Nech sa páči, ponúknite sa a jedzte!“ Podobne i ten súcit nám poskytuje liečivý med od jedovatej včely, a oblieka nás do najjemnejšieho hodvábu prostredníctvom bezrukého hmyzu a taktiež pre nás skladuje tisíce kilogramov potravy v hŕstke maličkých semien a umiesťuje ich do tých maličkých skladov ako rezervné zásoby.

Istotne nemôže byť pochýb o tom, že také milosrdenstvo a súcit, ktorý tak nežne vyživuje by nepopravil takých láskyplných ľudí, ktorí sú vďační a uctievajúci. Skôr budú uvoľnení zo svojich povinností v tomto svetskom živote aby im mohli byť poskytnuté ešte žiarivejšie príklady milosrdenstva. Taká je odpoveď, ktorú na našu otázku dávajú Mená Súcitný (Rahím) a Veľkorysý (Kerím), ktoré vyhlasujú اَلجَنَّةُ حَقٌّ.

Taktiež ako pred svojimi očami vidíme, taká ruka Múdrosti pôsobí a taká miera spravodlivosti pracuje vo všetkých stvoreniach naprieč tvárou zeme, že čokoľvek mimo nej je pre ľudské vedomie nepredstaviteľné. Napríklad spomedzi množstva schopností, z ktorých každá má k sebe pripojené tisíce príkladov múdrosti, tá predvečná múdrosť zapisuje do ľudskej schopnosti pamäte, ktorá je tak malá ako maličké semienko, celé životné príbehy a početné udalosti, ktoré sa ich týkajú, premieňajúc ich na malú knižnicu. On ich potom odovzdáva ľudským bytostiam a umiesťuje ich do vreciek ich myslí ako stále pripomenutie, takže to môže byť publikované pre ich súd na Veľkom zhromaždení (hašr) ako miniatúrny certifikát registra ich skutkov.

Rovnakým spôsobom tá večná spravodlivosť umiesťuje telesné časti všetkých stvorení v najjemnejšej rovnováhe, a od mikróbu po nosorožca, od muchy po vtáka simurgha, od kvitnúcej rastliny po kvet jari, ktorá otvára tisíce miliónov kvetov počas jarného obdobia a robí všetko krásnym a vyváženým umeleckým dielom bez nejmanšieho plytvania v rámci vzájomných proporcií, rovnováhy, poriadku a krásy, a dáva každému živému stvoreniu jeho právo na život v dokonalej rovnováhe, a necháva dobré veci tvoriť dobré výsledky a zlé veci tvoriť zlé výsledky, a necháva sa pocítiť silou pomocou úderov odbojným a tyranským ľuďom od čias Adama.

Istotne bezpochyby tak ako slnko nemôže byť bez dňa táto pred-večná múdrosť a večná spravodlivosť nemôže byť bez posmrtného života, a nikdy by neumožnila úžasnú nespravodlivosť, nerovnosť a nemúdrosť utláčaných a utláčateľov zomierajúcich a odchádzajúcich rovnakým spôsobom bez dôsledkov. Taká je rozhodujúca odpoveď na našu otázku daná Menami Múdry (Hakím) a Rozhodca (Hakem) a Spravodlivý (Adl) a Rovnostársky (Adíl).

Rovnako keďže všetky žiadosti živých stvorení, ktoré vyhľadávajú naplnenie svojich potrieb a prirodzených prianí, ktoré sú mimo ich dosah a moc pomocou ich jazyka vrodených schopností a podstatných potrieb, ktoré sú formou dua (prosby), ktoré im dáva najsúcitnejšia počujúca vľúdna ruka z ghaybu (nevidenej ríše), a keďže šesť alebo sedem z desiatich ľudských prosieb, ktoré sú dobrovoľné, obzvlášť tie od prorokov a vyvolených, je prijatých neobvyklým spôsobom.

Toto ukazuje, že za závojom ghaybu je Poslucháč a Odpovedajúci (Semí’i Mudžíb), Ktorý načúva a počuje povzdychy trpiacich a modlitby núdznych a plní ich potreby, ktorý plní najmenšiu potrebu tej najmenšej živej bytosti, čelí ich najskrytejšej ťažkosti a súcitne odpovedá činom a vyhovie im.

Istotne nie je žiadna možnosť pochybovať, že ako niekto, kto

• zahŕňa do svojej prosby najdôležitejšie a všeobecné prosby ľudí, ktorí sú najdôležitejšími stvoreniami a ich dua týkajúce sa večného života v posmrtnom živote, čo je spojené so všetkými Božími menami a atribútmi

• a berie za sebou všetkých ostatných prorokov, ktorí sú slnkami, hviezdami a vodcami ľudstva a necháva ich zvolať „Amin, amin!“

• a pre ktorého každý zbožný človek z jeho ummy recituje salawat (požehnania) každý deň niekoľkokrát, odpovedajúc na svoju prosbu povedaním „Amin, amin!“

• a skôr prosby ktorého sa zúčastňujú všetky stvorenia hovoriac „Áno, Ó Pane! Daj mu, o čo žiada! Aj my chceme to, čo hľadá!“

že za všetkých týchto ohromujúcich podmienok nesmrteľnosti v posmrtnom živote a večnom šťastí, jediná dua Mohameda(SAW) spomedzi nespočetných príčin vyžadujúcich vzkriesenie postačuje pre existenciu Raja a stvorenie posmrtného života, čo je pre božiu moc tak ľahké ako stvorenie jari. Taká je odpoveď na našu otázku daná Menami Odpovedajúci (Mudžíb) a Počujúci (Semí’) a Súcitný (Rahím).

Taktiež ako denné svetlo jasne ukazuje slnko, keďže rozšírené úmrtia a oživenia sa dejú počas zmien ročných obobí, ukazujú za závojom dozorcu,

• ktorý riadi tvár zeme s ľahkosťou a poriadkumilovnosťou záhrady alebo dokonca stromu, a skvelú jar so schopnosťou a symetrickou výzdobou kvetu, a druhy rastlín a zvierat akoby to boli tri stovky tisícok kníh zobrazujúcich tristotisíc vzoriek a príkladov vzkriesenia

• a ktorý do nich zapisuje perom svojej moci, dokonale, pravidelne a zmysluplne cez tvár zeme, všetky spolu, jednu v druhej, bez neporiadku, všetky sa navzájom prelínajúce bez neusporiadanosti a navzájom sa podobajúce, avšak bez zmätku, chyby alebo kazu

• ktorý v rámci tejto veľkoleposti vládne neobmedzeným milosrdenstvom a nekonečnou múdrosťou

Taktiež podmanením, zdobením a vybavením širokého vesmíru pre ľudí ako domu, a určiac ich ako Svojich viceregentov na zemi, a venujúc im najvyššiu dôveru, nesením ktorej sa hory, obloha a zem zmršťujú, povýšil ľudské bytosti do hodnosti veliaceho dôstojníka živých bytostí, poctil ich Božským príhovorom a rozhovorom, a poskytol im tento najvyšší stav a prisľúbil im večné šťastie a nesmrteľný život v posmrtnom živote vo všetkých zjavených dekrétoch.

Je isté a bez akýchkoľvek pochybností, že pre také ušľachtilé a poctené bytosti otvorí a vytvorí tú ríšu šťastia, ktorú pevne prisľúbil a ku ktorej sa zaviazal, čo je tak ľahké pre Jeho moc ako jar, a privodí zmŕtvychvstanie a súdny deň (qijáma). Taká je odpoveď na našu otázku danú Stvoriteľovi od Jeho Mien Darca Života (Muhjí) a Darca Smrti (Mumít) a Večne Živý (Hajj) a Sebestačný (Qajjúm).

Áno, pretože moc, ktorá privádza k životu každú jar rovnako korene všetkých stromov a rastlín a vytvára tristotisíc rastlinných a živočíšnych vzoriek zmŕtvychvstania, ak by bolo zobrazené tisícročné obdobie v oboch spoločenstvách Mojžiša a Mohameda (alejhimussalám) a namaľované vedľa seba v predstavivosti, videli by sme, že tieto dve tisícky jarí() zobrazujú tisíc vzoriek a tisíc dôkazov zmŕtvychvstania a vzniku. A považovať vzkriesenie tela pre takú moc za ťažké je byť slepým a nerozumným po tisíc rokov.

Taktiež na základe tisícok prísľubov Všemohúceho Boha rovnako stodvadsaťštyri tisíc prorokov, ktorí sú najznámejší spomedzi ľudí, jednomyseľne vyhlásilo a dokázalo svojimi zázrakmi, že večné šťastie a nesmrteľnosť v posmrtnom živote sú skutočné. Taktiež nespočetné množstvo ľudí spomedzi walajov pripojilo svoj podpis k tej istej pravde skrze kašf (objav) a skúsenosť. Istotne sa tá pravda stane jasnou ako slnko a tí, ktorí pochybujú, budú blázni.

Áno, úsudky a názory jedného alebo dvoch odborníkov na vedu alebo umenie týkajúce sa ich odboru odmietnu protichodné myšlienky tisícov jedincov, ktorí v ňom nie sú odborníkmi i keby šlo o učencov a odborníkov v iných vedných odboroch. Podobne dvaja ľudia, ktorí sa kladne o niečom vyjadrujú, napríklad dokazujú ramadánsky polmesiac v deň, kedy to je neisté alebo tvrdia: „Na zemi je záhrada, kde rastú kokosy podobné plechovkám mlieka,“ porazia tisíc odmietajúcich a vyhrajú prípad. Pretože ten, ktorý vyslovuje kladný výrok musí jednoducho ukázať kokos alebo ukázať na miesto, kde je ich možné nájsť aby ľahko vyhral prípad.

Ale ten, ktorý ho popiera môže dokázať svoju vec iba tak, že prehľadá celú tvár zeme aby ukázal, že sa nikde nevyskytujú.

Rovnakým spôsobom ten, kto podáva správu o Raji a ríši šťastia a tvrdí, že existujú, vyhrá svoju vec iba ak predvedie ich stopy, tieň alebo ich výťah pomocou kašfu (odhalenia), ako v kine, zatiaľ čo tí, ktorí ho odmietajú a popierajú môžu vyhrať iba ak prejdú naprieč celým vesmírom cez všetky obdobia od pred-večnosti (ezel) po po-večnosť (ebed) aby ukázali svoje odmietnutie a popretie.

Kvôli tomuto tajomstvu sa investigatívni učenci zhodli na pravidle „Za predpokladu, že nie sú prirodzene nemožné, nie je možné dokázať odmietnutia alebo popretia, ktoré nie sú konkrétne a ktoré sa týkajú celého vesmíru – ako napríklad pravdy imánu,“ a prijali to ako základný princíp.

V dôsledku tejto jednoznačnej pravdy zatiaľčo protichodné myšlienky tisícok filozofov by nemali vrhnúť najmenšiu pochybnosť alebo podozrenie na čo len jedinú hodnovernú správu ohľadne otázok imánu, porozumiete čo za bláznovstvo by bolo upadnúť do pochybností v dôsledku popretí hŕstky filozofov, ktorí, pokiaľ ide o piliere imánu nechápu viac, než kam dovidí ich zrak, nemajú srdce, sú duchovne slepí a stali sa vzdialenými od duchovných záležitostí. Pretože na pilieroch imánu sa zhodlo stodvadsťtisíc učencov – odborníkov a dôveryhodných nositeľov správ s ich pozitívnymi tvrdeniami a nespočetní a nekoneční špecialisti spomedzi ľudí pravdy (haqíqah) a investigatívnych učencov (tahqíq) so svojimi overeniami a odbornými posudkami.

Taktiež, keďže vlastnými očami vidíme jasne ako denné svetlo obsiahle milosrdenstvo a všetko objímajúcu múdrosť a pokračujúce poskytovanie láskavostí tak na sebe ako i vôkol nás a pozorujeme stopy a záblesky úžasnej suverenity panstva (rububijjah), presnú a vznešenú spravodlivosť a hrdú a slávnu vládu, naozaj, múdrosť, ktorá je spojená so stromom, príklady múdrosti do počtu jeho plodov a kvetov a milosrdenstvo, ktoré poskytuje odmeny a láskavosti každej ľudskej bytosti do počtu jej schopností, údov a pocitov a hrdá avšak vľúdna spravodlivosť, ktorá bije údermi odbojných ľudí ako tých od Noaha, Huda a Sáliha (alejhim’us salám) a ľud ‘Áda, Thamúda a faraóna a ochraňuje práva najmenšej živej bytosti, hovorí s úžasnou výrečnosťou:

وَمِنْ ءَايَـٰتِهِۦٓ أَن تَقُومَ ٱلسَّمَآءُ وَٱلْأَرْضُ بِأَمْرِهِۦ ۚ ثُمَّ إِذَا دَعَاكُمْ دَعْوَةًۭ مِّنَ ٱلْأَرْضِ إِذَآ أَنتُمْ تَخْرُجُونَ

Rovnakým spôsobom ako sa pri zvuku trúbky disciplinovaní vojaci umiestení vo dvoch kasárňach chápu zbraní a svojich povinností na výzvu svojho veliteľa, tak i kedykoľvek volanie Israfilovej(AS) trúbky vyzýva tých, ktorí ležia mŕtvi v širých nebesiach a zemi, ktoré sú ako dve usporiadané kasárne pre vojakov Predvečného Vládcu (Sultán’i Ezeli) poslušných Jeho rozkazu, ihneď budú nosiť uniformy svojich fyzických tiel a povstanú.

Dokázať a predviesť toto je rovnaká situácia zobrazená na jar bytosťami v kasárňach zeme – na volanie trúbky Anjela hromu a z neho chápeme nekonečnú vznešenosť vlády rububijjah.

Ako je dokázané v Desiatom slove, je teda zhola nemožné

• aby ríša posmrtného životga a aréna vzkriesenia a Veľké zhromaždenie (hašri azám), ktoré si najrozhodnejšie vyžaduje to milosrdenstvo, múdrosť, láskavosť a spravodlivosť, nebola zriadená

• a aby to nekonečne krásne milosrdenstvo bolo premenené na škaredú krutosť

• a aby to bezhraničné zdokonalenie múdrosti bolo pretvorené na nekonečne pomýlenú zbytočnosť a bezúčelné plytvanie

• a aby tá sladká láskavosť bola premenená na horkú lesť

• a aby tá jemne vyvážená a slušná spravodlivosť bola pretvorená na krutú tyraniu

• a aby tá úplne mocná a majestátna vláda upadla a stratila svoju veľkoleposť a nenastalo vzkriesenie

• a aby zdokonalenia jej panstva boli zmarené nemohúcnosťou a vadou –

- toto všetko by bolo úplne nerozumné a malo by to v sebe sto nemožností, bolo by to nepravdivé a za hranicou možného.

Pretože tí inteligentní určite pochopia

• čo za zlomyseľnú krutosť by to bolo tak starostlivo vychovať ľudskú bytosť a dať jej zmysel túžby po večnom šťastí a živote na onom svete pomocou schopností ako je srdce a intelekt a poslať ju do večného nebytia

• a v akom protiklade s múdrosťou by bolo spojiť stovky účelov a príkladov múdrosti iba s poznávacou schopnosťou a napriek tomu nekonečnými úmrtiami, plytvaním svojimi spôsobilosťami a schopnosťami s ich tisícom účelov ich tak pozbaviť všetkého využitia, účelu a výsledku

• a v akom absolútnom protiklade k vznešenosti tej vlády a dokonalého rububijjah by bolo nesplniť tisíce Svojich sľubov a ukázať – Boh chráň – Svoju nemohúcnosť a nevedomosť. Môžete si toto porovnať a aplikovať to na láskavosť a spravodlivosť.

Preto Mená Najmilosrdnejší (Rahmán) a Spravodlivý (Adl) a Múdry (Hakím) a Štedrý (Kerím) a Vládca (Hákim) odpovedajú vyššie uvedenými pravdami na otázku, ktorú sme dali Stvoriteľovi o posmrtnom živote a dokazujú to tak nepochybne a jasne ako slnko.

Navyše keďže pozorujeme, že všetko ovláda široké a obsiahle zachovávanie, ktoré zaznamenáva početné formy všetkých živých bytostí a vecí – na tabuľkách podobností (misál) a vo svojich semenách a zrnách a v ich pamätiach, ktoré sú maličkými vzorkami Lahwi Mahfúzu (Tabuľky zachovania), a menovite v schopnosti pamäte, ktorá je malou knižnicou v ľudskom mozgu, ktorý je zároveň veľmi veľký, a v ostatných fyzických a duchovných zrkadlách, v ktorých sa odrážajú

• a v zápisníkoch povinností, ktoré vykonávajú svojimi podstatnými povahami • a v stranách svojich skutkov, ktoré sa týkajú tasbihatu (oslavovania), ktoré vykonávajú jazykom svojho bytia smerom k Božím Menám

zapisuje ich do nich, zaznamenáva ich a zachováva.

Potom, keď príde jej čas, každú jar, ktorá je kvetom Božej moci, nám vyobrazujú všetky tie nehmotné nápisy vo fyzickej forme, ohlasujú do celého vesmíru miliónom jazykov toho najvyššieho kvetu a silou miliónov príkladov, dôkazov a vzoriek obdivuhodnú pravdu vzkriesenia vyjadrenú vo verši وَاِذَا الصُّحُفُ نُشِرَتْ.

Najpresvedčivejšie dokazuje, že najpoprednejšie ľudské bytosti a všetky živé bytosti a všetky veci neboli stvorené, aby upadli do nebytia, zostúpili do neexistencie a boli vyhnané do zničenia, ale že skôr aby vyhrali nesmrteľnosť pomocou napredovania a získali stálosť pomocou očisty a aby nabrali večné úlohy vyžadované ich prirodzenými možnosťami.

Áno, počas každej jari pozorujeme, že po smrti nespočetných rastlín počas súdneho dňa jesene všetky kriesené stromy, korene, semená a zrná recitujú verš وَاِذَا الصُّحُفُ نُشِرَتْ keď každý vo svojom jazyku vykladá jeden význam verša, jeho jednu stránku, s príkladmi úloh, ktoré zohral v predchádzajúcich rokoch, a dosvedčujú toto široké zachovanie.

Vo všetkom zobrazujú štyri nesmierne pravdy verša هُوَ الْاَوَّلُ وَالْاخِرُ وَالظَّاحِرُ وَالْبَاطِنُ a učia nás o vzkriesení s ľahkosťou a istotou jari.

Prejavy týchto štyroch Mien sa vyskytujú vo všetkých veciach od tej najkonkrétnejšej až po tú najvšeobecnejšiu. Napríklad pomocou prejavu الْاَوَّلُ Prvý semeno, zdroj stromu, je jeho presným programom a nádobou obsahujúcou bezchybné systémy jeho tvorenia a všetky podmienky jeho formovania poskytujúc tak rozsiahlosť Božieho zachovávania.

Pokiaľ ide o fyzickú formu stromu, ktorá prejavuje meno وَالظَّاحِرُ Zrejmý, je jemne vymeraným, zručne ozdobeným odevom. Podobne ako sedemdesiatfarebná róba hurisky, na ktorej boli vyšité pozlátené motívy, viditeľne ukazuje nesmiernu moc, dokonalú múdrosť a krásne milosrdenstvo v rámci Božieho zachovania.

Pokiaľ ide o vnútorný mechanizmus stromu, ktorý prejavuje meno وَالْبَاطِنُ Skrytý, je skutočnou, zázračnou továrňou a pracovným stolom, vyváženým kotlom jedla, ktorý nenecháva žiaden zo svojich konárov, plodov alebo listov nevyživeným, a tak dokazuje tak žiarivo ako slnko dokonalú moc, spravodlivosť a pekné milosrdenstvo a múdrosť v rámci Božieho zachovávania.

Presne tým istým spôsobom s ohľadom na ročné obdobia je zemeguľa stromom. Prejavom Mena Prvý všetky semená a zrná zverené Božiemu zachovávaniu v období jesene sú malými zbierkami Božích príkazov na formovanie stromu na tvári zeme, ktorý keď je oblečený do odevu jari vyháňa milióny konárov a vetvičiek a plodov a kvetov.

A tie semená sú zoznamy princípov pochádzajúcich od Božieho Qadar, a maličké strany skutkov stromu predchádzajúceho leta a zápisníky jeho úloh, ktoré samozrejme ukazujú, že fungujú vďaka nekonečnej moci, spravodlivosti, múdrosti a milosrdenstvu Slávneho a Štedrého Zachovávateľa (Háfiz’í Zuldžalál wal Ikrám).

Pokiaľ ide o koniec každoročného stromu zemegule, počas druhej jesene ukladá do tých maličkých miniatúrnych nádob všetky úlohy, ktoré vykonal, všetky oslavy, ktoré recitoval pred Božími Menami v súlade so svojím stvorením aby boli všetky strany jeho skutkov publikované počas nadchádzajúceho vzkriesenia jari a odovzdáva ich do múdrej ruky Slávneho Zachovávateľa (Háfiz’í Zuldžalál). Nespočetnými jazykmi recituje meno هُوَالْاخِرُ naprieč celou tvárou vesmíru.

Pokiaľ ide o vonkajšiu tvár stromu otvorením svojich tristotisíc nesmiernych a premenlivých kvetov, ktoré predstavujú tristotisíc príkladov a znamení vzkriesenia a svojím usporadúvaním hostín pre živé bytosti rozkladaním nespočetných stolov milosrdenstva, prozreteľnosti, súcitnosti a štedrosti prejavuje meno هُوَالظَّاحِرُ, ktoré hovorí s bezpočtom jeho plodov, kvetov a jedál ponúkajúc chválu a oslavu a ukazujúc tak jasne ako denné svetlo pravdu وَاِذَا الصُّحُفُ نُشِرَتْ.

Pokiaľ ide o vnútornú tvár tohoto majestátneho stromu, je kotlom a pracovným stolom presne a podľa poriadku riadiacim nespočetné množstvá skutočných strojov a jemne vyvážených tovární, ktoré varia tisíce kilogramov jedla z jedného gramu a ponúkajú ho hladným. Pracuje s takou presnosťou a v takej rovnováhe, že nenecháva priestor pre náhodu aby do toho zasiahla, podobne ako niektorí anjeli, ktorí tisícom jazykov oslavujú Boha vnútorná tvár zeme stotisíc spôsobmi vyhlasuje a dokazuje meno هُوَالْبَاطِنُ.

Taktiež tak ako je vzhľadom na svoj každoročný život zem stromom a Božie zachovávanie v tých štyroch menách robí kľúčom ku dverám vzkriesenia, tak je i vzhľadom na svoj čas a svetský život opäť dobre organizovaným stromom, ktorého plody sa posielajú na trh oného sveta. Je miestom prejavu tých štyroch mien a je pre ne zrkadlom tak širokým a cestou na onen svet tak dlhou, že to naše vedomie nie je schopné pochopiť a opísať. Môžeme však povedať iba toľko:

Tak ako ručičky týždenných hodín, ktoré počítajú sekundy, minúty, hodiny a dni pripomínajú a dokazujú jedna druhú, tak i človek, ktorý vidí pohyb ručičky ukazujúcej sekundy je nútený prijať pohyb ostatných ručičiek.

Presne rovnakým spôsobom dni, ktoré počítajú sekundy tohoto sveta, ktorý je nesmiernymi hodinami Najslávnejšieho Stvoriteľa (Halíq’i Zuldžalál) Nebies a Zeme, a roky, ktoré počítajú jeho minúty, a storočia, ktoré ukazujú jeho hodiny, a veky, ktoré dávajú poznať jeho dni, to všetko pripomína a dokazuje jedno druhé. Tak tiež s istotou, že po tejto noci bude nasledovať ráno, a po tejto zime jar, vyššie uvedenými pravdami Meno Zachovávateľ (Háfiz) odpovedá nespočetnými znameniami na otázku o vzkriesení, ktorú sme dali nášmu Stvoriteľovi a že večná jar a večné ráno príde po temnej zime tohoto prechodného sveta menami هُوَ الْاَوَّلُ وَالْاخِرُ وَالظَّاحِرُ وَالْبَاطِنُ.

Taktiež keďže svojimi očami vidíme a svojou mysľou chápeme,

že ľudská bytosť

• je konečným a najobsiahlejším plodom stromu vesmíru

• a s ohľadom na Skutočnosť Mohameda(SAW) je jeho pôvodným semenom

• a je najvyšším znamením Koránu vesmíru

• a je jeho Veršom Trónu (Ajet’ul Kursí) nesúcim Najväčšie Meno (Ism’i Azám)

• a je najvzácnejším hosťom v paláci vesmíru

• a je najaktívnejším funkcionárom splnomocneným nad ostatnými obyvateľmi paláca

• a je úradníkom povereným dohľadom nad príjmami a výdavkami a výsadbou a pestovaním záhrad vo štvrti zeme a je najnápadnejším a najzodpovednejším ministrom vybaveným stovkami vied a tisíckami umení

• a je inšpektorom a akoby viceregentom Panovníka Pred-večnosti a Po-večnosti (Sultán’i Ezel a Ebed) pod Jeho pozorným dohľadom v regióne zeme v krajine vesmíru

• a je tým, kto ho má k dispozícii a koho skutky – konkrétne alebo všeobecné – sú všetky zaznamenávané

• a je tým, kto požíva Najvyššej Dôvery, pod ktorou sa nebesá i zem zmrštili a má pred sebou dve cesty, na jednej z ktorých je najúbohejším zo živých stvorení a na druhej je najšťastnejším a je univerzálnym nevoľníkom povereným najrozsiahlejším uctievaním

• a je miestom prejavu Najväčšieho Mena (Ism’i Azám) Vládcu vesmíru a obsiahlym zrkadlom všetkých Jeho Mien

• a je Jeho špeciálnym príjemcom s najlepším porozumením Jeho Božských príhovorov a prejavov

• a je najnúdznejším spomedzi živých bytostí vesmíru a úbohým živým stvorením, ktoré má nespočetné túžby a ciele, nekonečných nepriateľov a veci, ktoré mu škodia, napriek jeho nekonečnej chudobe a nemohúcnosti

• a je najbohatším s ohľadom na schopnosti a možnosti

• a je najtrpiacejším s ohľadom na radosti života potešenie z ktorých je marené príšernými bolesťami

• a je najnúdznejším, najneuspokojenejším a hodným a zasluhujúcim si nesmrteľnosť

• a hľadá a prosí o večné šťastie nekonečnými modlitbami

• a ak by mu boli dané všetky radosti tohoto sveta, jeho túžba po nesmrteľnosti by nebola uspokojená

• je tým, kto miluje do miery Jeho uctievania Toho, Kto mu poskytuje odmeny, je úžasným zázrakom moci Večne Proseného (Samed) a divom Božej moci, ktorý Ho robí milovaným a je milovaným

• je tým, ktorého všetky schopnosti zahŕňajúce vesmír dosvedčujú, že bol stvoreným na to, aby šiel do večnosti

a skrze vyššie uvedených dvadsať právd je spojený s Menom Všemohúceho Boha Pravda (Haq) a je tým, ktorého skutky sú neustále zaznamenávané Menom Najslávnejšieho Zachovávateľa (Háfiz’í Zuldžalál) Zachovávateľ (Háfiz), Ktorý vidí najnevýznamnejšiu potrebu najmenšej živej bytosti, počuje jej sťažnosti a odpovedá činom a vo vzťahu k celému vesmír je tým, ktorého skutky sú zapisované „ušľachtilými pisármi“ toho Mena a je tým, komu sa najviac zo všetkého dostáva pozornosti...

Keďže si to vyššie uvedených dvadsať právd vyžaduje, celkom isto a bezpochyby vzkriesenie a súd ľudských bytostí nastane

• a v súlade s menom Pravda (Haq) človek dostane odmenu za svoje vyššie uvedené povinnosti a trest za svoje chyby

• a v súlade s menom Zachovávateľ (Háfiz) bude vyšetrovaný a braný na zodpovednosť za svoje skutky, ktoré boli všetky zaznamenané

• a v trvalej blaženosti večnej ríše budú dvere hodovných siení otvorené

• i dvere väzenia večnej biedy

Ľudská bytosť, ktorá bola dôstojníkom veliacim početným druhom bytostí na tomto svete a zasahovala do nich a niekedy ich uvádzala do zmätku nevojde do zeme bez toho aby nebola vyšetrovaná ohľadom svojich skutkov ani skrytá neuľahne bez toho, aby nebola prebudená.

Inak by bolo počuť bzučanie muchy a aktívne na ne odpovedať udelením jej práva na život a počuť modlitby za večnosť v jazykoch dvadsiatich vyššie uvedených právd nespočetných práv ľudstva, ktoré sa ozývajú nebesiami a zemou ako hrom prekročením všetkých tých práv

• a pretože múdrosť, ako je dosvedčené poriadkom krídla muchy, nepremrhá ani len krídlo, úplne premrhať schopnosti ľudstva, ktoré sú spojené s tými pravdami

• a odmietnuť ich nádeje a túžby, ktoré dosahujú do večnosti

• a množstvo zväzkov a právd vesmíru, ktoré vyživuje tie schopnosti a túžby

bolo by takou nespravodlivosťou a takou nemožnosťou a takou tyranskou škaredosťou, keby ich všetky bytosti, ktoré dosvedčujú Mená Pravda (Haq), Zachovávateľ (Háfiz), Najmúdrejší (Hakím), Najkrajší (Džamíl) a Najsúcitnejší (Rahím), odmietli a vyhlásili, že sú na stokrát zhola nemožné a tísíckou spôsobov ich vylúčili.

Preto teda ako odpoveď na našu otázku Stvoriteľovi o vzkriesení Mená Pravda (Haq), Zachovávateľ (Háfiz), Najmúdrejší (Hakím), Najkrajší (Džamíl) a Najsúcitnejší (Rahím) hovoria: „Tak ako sme my skutočnosť a realita a bytosti, ktoré o nás svedčia sú skutočné, tak i vzkriesenie mŕtvych je skutočné a isté.“

A keďže...

Som chcel napísať viac, ale keďže vyššie uvedené je jasné ako slnko, diskusiu som tu zkrátil.

A tak porovnaním problémov vo vyššie uvedených príkladoch a „keďže“, tak, ako každé jedno zo stovky Mien Všemohúceho Boha, naozaj tisícka Mien, ktoré sa samozrejme venujú vesmíru dokazuje toho, koho svojimi prejavmi a odrazmi v bytostiach naznačuje; rovnakým spôsobom ukazujú a najrozhodujúcejšie dokazujú vzkriesenie a ríšu posmrtného života.

Taktiež tak ako nám pomocou všetkých Svojich dekrétov a zjavených písiem a väčšiny Svojich Mien , ktorými je opísaný, náš Pán (Rabb) dáva posvätné a rozhodné odpovede na otázku, ktorú sme Mu položili ako nášmu Stvoriteľovi, tak i On necháva Svojich anjelov a ich jazyky povedať iným spôsobom:

„Od čias Adama došlo k mnohým prípadom stretnutia s duchovnými bytosťami a to predstavuje spolu s nami silu stoviek jednomyseľných svedectiev o našej existencii a uctievaní a to isté od duchovných bytostí.

A po vzájomnej dohode sme vašim vodcom povedali vždy, keď sme sa s nimi stretli, že putujeme sieňami posmrtného života a niektorými z jeho príbytkov a pokračujeme v tom. Nepochybujeme o tom, že tie nádherné, večné sály, ktorými sme putovali, a tie dobre zariadené zdobené paláce a obydlia za nimi čakajú na významných hostí aby ich ubytovali. Dávame vám o tomto isté správy.“ Taká je ich odpoveď na našu otázku.

Taktiež keďže náš Stvoriteľ poveril Araba Mohameda(SAW) ako najväčšieho učiteľa, najlepšieho pána a najvernejšieho sprievodcu, ktorý nie je ani zmätený ani nemätie, a poslal ho ako Svojho posledného vyslanca, predovšetkým aby napredoval a pokročil od stupňa ilmaljaqín (istota z poznania) k stupňu ajnaljaqín (istota z videnia) a haqqaljaqín (istota skutočnosti), mali by sme tomuto pánovi dať otázku, ktorú sme dali nášmu Stvoriteľovi.

Pretože ako samotný zázrak Koránu a skrze tisíc zázrakov, ktoré ukázal, z ktorých každý je znakom potvrdenia od nášho Stvoriteľa, tá osobnosť dokázala, že Korán je skutočný a že je to Božie slovo (kálam’ulláh). Rovnakým spôsobom skrze štyridsať aspektov svojej zázračnosti Korán ako jeden zo svojich zázrakov dokazuje pravdu tejto osobnosti a to, že je Božím Poslom. Skutočnosť vzkriesenia, ktorú spoločne dokazujú, jeden pomocou jazyka Zjavnej ríše kázanej po celý jeho život a potvrdenej všetkými prorokmi a awlijami, a druhý pomocou jazyka Ríše ghajbu potvrdenej všetkými zjavenými písmami a pravdami vesmíru, ktoré tvrdí a dokazuje tisícom svojich veršov, je tak istá ako slnko a denné svetlo.

Áno, otázka ako vzkriesenie, ktoré je najpodivnejším a najúžasnejším problémom, ktorý je za hranicami intelektu, by mohla byť vyriešená a pochopená jedine pomocou učenia dvoch takých obdivuhodných majstrov.

Dôvodom, prečo prví proroci nevysvetľovali vzkriesenie tak podrobne ako Korán bolo, že ľudstvo sa v tých časoch stále nachádzalo v primitívnom štádiu kočovania a úvodné lekcie obsahujú veľmi málo vysvetlenia.

V krátkosti: keďže väčšina Božích mien vyžaduje a robí potrebným posmrtný život, naozaj všetky dôkazy, ktoré naznačujú tie Mená istým spôsobom tiež slúžia ako dôkaz zriadenia vzkriesenia.

A keďže nás anjeli informujú, že videli posmrtný život a príbytky večnej ríše, dôkazy potvrdzujúce existenciu a uctievanie anjelov, duchov a duchovných bytostí sú tiež nepriamym dôkazom existencie posmrtného života.

A keďže po tawhíde záležitosťou, ktorú Mohamed(SAW) najčastejšie tvrdil a presadzoval vo svojom živote bol posmrtný život, iste všetky jeho zázraky a dôkazy, ktoré ukazujú jeho posolstvo a pravdivosť istým spôsobom nepriamo dosvedčujú existenciu posmrtného života a jeho príchod.

A keďže štvrtina Koránu je o vzkriesení a posmrtnom živote a dokazuje ich tisíckou svojich veršov a prináša o nich správy, naozaj všetky dôkazy a svedectvá o pravdivosti Koránu nepriamo dokazujú tiež existenciu a otvorenie posmrtného života.

A teraz sa pozrite, aký pevný a istý v skutočnosti tento pilier imánu je!

ZHRNUTIE ÔSMEHO PROBLÉMU

V Siedmom probléme sme sa pýtali početných úrovní bytostí na vzkriesenie mŕtvych, ale zkrátili sme diskusiu, pretože odpovede dané Božími Menami si dovolili takú mocnú istotu, že ďalšie otázky neboli potrebné.

Teraz v tomto Probléme zhrnieme jednu zo stovky výhod, kotré viera v posmrtný život poskytuje pre šťastie na tomto svete a pre šťastie na onom svete.

S ohľadom na šťastie v posmrtnom živote Zázračný Korán nezanecháva potrebu ďalšieho vysvetľovania, takže toto odkážeme Koránu a ponecháme aspekt vysvetlenia svetského šťastia na Risale-i Nur. Tu iba v krátkom vysvetlení zhrnieme tri alebo štyri zo stoviek dôsledkov, ktoré viera v posmrtný život poskytuje pre ľudský individuálny a sociálny život.

Dôsledok prvý

Na rozdiel od ostatných živých bytostí, tak ako ľudia majú vzťah so svojím domovom, majú i vzťah so svetom a tak ako majú vzťahy s príbuznými majú i skutočné a vrodené vzťahy s ľudstvom. A tak ako človek túži po dočasnej stálosti na tomto svete, tak intenzívne a vášnivo túži po nesmrteľnosti vo večnej ríši. A tak ako sa snaží naplniť potrebu potravy svojho žalúdka, tak je i vrodene nútený snažiť sa postarať o svoju myseľ, srdce, dušu a ľudstvo. Má takú nádej a túžby, že okrem večného šťastia ho nič iné neuspokojí.

V skutočnosti ako je spomenuté v Desiatom Slove, keď som bol veľmi mladý, pýtal som sa svojej predstavivosti: „Chceš žiť milión rokov a vládnuť svetu, ale potom prestať existovať? Alebo chceš žiť večne, ale mať obyčajný a ťažký život?“ Videl som, že moja predstavivosť chce to druhé a pociťujúc bolesť nad tým prvým som povedal: „Chcem žiť večne, i keď to bude v Pekle!“

Teraz – keďže pôžitky tohoto sveta neuspokojujú schopnosť predstavivosti, ktorá je jedným zo služobníkov ľudsej podstaty, obsiahla podstata ľudskej bytosti je celkom iste pripútaná k večnosti. Napriek tomu, že je sužovaný bezhraničnou nádejou a túžbami, človek má ako kapitál iba bezvýznamnú schopnosť vôle a absolútnu nemohúcnosť. Pre takéhoto človeka je viera v posmrtný život

• tak silnou, postačujúcou a úplnou pokladnicou,

• ovocím a výhodou, ktorá je takým prostriedkom radosti a šťastia,

• zdrojom pomoci a útočiskom a prostriedkom utešenia pred tvárou nekonečného smútku tohoto sveta,

že ak by mal byť život na tomto svete obetovaný na ceste za jej získaním, stále by to bolo lacné.

Jej druhé ovocie a výhoda starajúca sa o osobný život

Toto je veľmi dôležitý dôsledok, ktorý je vysvetlený v Treťom probléme a o ktorom je zaradená poznámka pod čiarou v Sprievodcovi pre mládež.

Áno, najväčším a najstálejším zdrojom úzkosti, ktorému človek čelí, je spôsob, akým vojde na miesto tej popravy, ktoré je cintorínom, na ktorý vošli jeho príbuzní a priatelia. Ten bezmocný človek, ktorý je pripravený obetovať svoj vlastný život za jediného priateľa, si predstavuje tisíce, milióny alebo tisíce miliónov priateľov, ktorí boli odstránení a na večné časy odišli a prežíva muky horšie ako Peklo. Práve v tomto bode prichádza viera v posmrtný život, otvára oči a odhŕňa závoj. Hovorí mu: „Pozri!“ Človek sa pozrel pohľadom imanu a vidiac, že tí priatelia boli zachránení pred večnou smrťou a skazou a že naň šťastne čakajú v žiarivom svete sa mu dostalo duchovnej radosti, ktorá prináša správy o radostiach Raja. Uspokojac sa s vysvetleniami a dôkazmi tohoto dôsledku v Risale-i Nur to tu zkrátime.

Tretia výhoda vo vzťahu k osobnému životu

Vzhľadom na to, že sú ľudské bytosti nadradené ostatným živým bytostiam a ich vysokú hodnosť, toto je s ohľadom na ich vznešené kvality, obsiahle schopnosti, univerzálne uctievanie a ich rozsiahle sféry existencie. Avšak cnosti, ktoré získava, ako horlivosť, láska, bratstvo a ľudskosť sú vzhľadom na rozsah a mieru krátkosti tohoto času zovreté medzi minulosťou a budúcnosťou, ktoré neexistujú a sú mŕtve a temné.

Napríklad miluje a slúži svojmu otcovi, bratovi, manželke, národu a krajine, z ktorých nikoho predtým nepoznal a po ich rozlúčení sa nikoho viac neuvidí. Veľmi vzácne by bol schopný dosiahnuť loajalitu a úprimnosť a do tej miery by sa jeho cnosti a dokonalosti zmenšili. Po tom, ako sa chystá bezhlavo padať z pozície najvyššie postaveného medzi zvieratami na pozíciu najnižšie postaveného a najúbohejšieho pokiaľ ide o intelekt, prichádza mu na pomoc viera v posmrtný život. Predlžuje jeho súčasný okamih, ktorý je tak stiesnený ako hrob, a pretvára ho na veľmi dlhé časové obdobie objímajúce aj minulosť aj budúcnosť. Ukazuje mu sféru existencie širokú ako svet, takú, ktorá dokonca siaha od pred-večnosti (ezel) až po po-večnosť (ebed).

Mysliac na svojho otca, ktorý je v šťastnom svete a duchovnej ríši a považujúc bratstvo svojich bratov za pokračujúce až do večnosti a vediac, že jeho manželka bude tiež v Raji krásnym spoločníkom, bude ich milovať a rešpektovať, bude milý a bude im pomáhať. Nevyužije dôležité povinnosti určené pre vzťahy v tej rozsiahlej a širokej sfére života a existencie na bezcenné záležitosti tohoto sveta s jeho malichernou nenávisťou a záujmami. Jeho dobré kvality a úspechy budú pokračovať až do takej miery, do akej je úspešný v bytí skutočne loajálnym a úprimným. Jeho ľudskosť sa zvýši.

I keď nie je schopný dosiahnuť radosti zo života, akú má vrabec, stáva sa najvýznamnejším a najsťastnejším hosťom vo vesmíre, nadradeným všetkým zvieratám, a najmilovanejším a najprijateľnejším služobníkom Vlastníka vesmíru. Tento dôsledok bol tiež objasnený dôkazmi Risale-i Nur, takže tu sa s týmto uspokojíme.

Štvrtá výhoda viery v Posmrtný život, ktorá sa týka spoločenského života

Zhrnutie tohoto dôsledku je uvedené v Deviatom lúči Risale-i Nur a je takéto:

S vierou v posmrtný život môžu deti, ktoré predstavujú stvrtinu ľudstva, žiť ľudský život a udržať si ľudské schopnosti. Inak budú v krutých bolestiach žiť všedný život a uchýlia sa k detinským hrátkam aby sa pozdvihli a zabudli na seba. Pretože neustále zomieranie detí ako sú ony v ich okolí bude mať taký dopad na ich citlivú myseľ a ich slabé srdcia, ktoré budú živiť ďalekosiahle túžby v budúcnosti, a ich zraniteľné duše, že to životy a mysle tých bezmocných bytostí pretvorí na nástroje bolesti a utrpenia. Pomocou lekcií viery v posmrtný život skôr pocítia radosť a rozmach než úzkosti, pred ktorými sa schovávajú medzi svojimi hračkami aby ich nevideli. Povedia:

„Tento môj brat alebo kamarát zomrel a stal sa v Raji vtáčikom. Cestuje a teší sa viac ako my. A  moja matka zomrela, ale odišla do milosrdenstva Božieho. Opäť ma v Raji, kde ju znovu uvidím, objíme.“ A tak môžu žiť v stave zodpovedajúcom ľudskosti.

Taktiež iba vierou v Posmrtný život môžu starí ľudia, ktorí tvoria ďalšiu štvrtinu ľudstva, nájsť útechu pre svoje čoskoro hasnúce životy a vstup do zeme a naplnenie konca ich skvelých a milých svetov. Inak by tí milí a ctihodní otcovia a oddané a nežné matky pociťovali taký nepokoj na duši a rozruch v srdci, že by sa svet stal pre nich zúfalým väzením a život príšerným utrpením.

Ale potom im viera v posmrtný život hovorí: „Netrápte sa! Čaká vás nesmrteľná mladosť a žiarivý, večný život. Radostne sa stretnete s deťmi a príbuznými, ktorých ste stratili. Všetky vaše dobré skutky boli zachované a dostanete svoju odmenu.“ Umožňuje im tak takú útechu a radosť, že hoci by každý z nich zažil stokrát naraz starobu, nespôsobilo by im to zúfalstvo.

Tretinu ľudstva tvorí mládež. Ak táto mládež – s ich kypiacimi vášňami, premáhajúcimi emóciami, drzosťou a častým zlyhaním v používaní zmyslu pre rozum – by mala prísť o vieru v posmrtný život a nespomenúť si na utrpenia Pekla, majetok a česť poctivých ľudí v spoločnosti a pokoj a sebaúcta slabých a starých by bola ohrozená. Niektorí dokážu zničiť spokojný domov pre minútové potešenie a zaplatiť trestom vo väzení ako je toto štyrmi alebo piatimi rokmi a degenerujú na divoké zviera.

Ak im príde na pomoc viera v posmrtný život a oni sa rýchlo spamätajú, povedia: „Je pravda, že ma vládni informátori nemôžu vidieť a môžem sa pred nimi skryť, ale anjeli Najslávnejšieho Vládcu, ktorý má väzenie ako Peklo, ma vidieť môžu a zaznamenávajú všetky moje zlé skutky. Nie som voľný a nezávislý, som cestovateľ poverený úlohami. Jedného dňa i ja budem starý a slabý.“ A tak začne pociťovať súcit a rešpekt k tým, ktorých chcel predtým napadnúť. Toto je tiež vysvetlené dôkazmi Risale-i Nur, a tak považujúc to za dostatočné, to tu zkrátime.

Taktiež dôležitou časťou ľudstva sú chorí, utláčaní, postihnutí nešťastiami ako sme my, chudobní a tí, ktorí sú uväznení s ťažkými trestmi. Ak im nepríde na pomoc viera v posmrtný život, smrť, ktorá sa im neustále pripomína chorobami, nepomstené bezprávie a arogantné lsti utláčateľa, pred ktorým si nemôžu ochrániť svoju česť, strašné zúfalstvo, že bezdôvodne prišli o svoj majetok alebo deti vo vážnych nešťastiach a úzkosť z toho, že musia trpieť mukami väzenia päť alebo desať rokov kvôli jednej alebo dvom minútam, alebo kvôli jednej alebo dvom hodinám potešenia, istotne pretvorí svety takých bezmocných ľudí na väzenie a ich životy na mučivé utrpenie.

Ale ak im príde na pomoc viera v posmrtný život, náhle voľne dýchajú a podľa miery svojho imánu ich tieseň, zúfalstvo, úzkosť, hnev a túžba po pomste sú zmiernené – niekedy čiastočne, niekedy úplne.

Môžem dokonca povedať, že ak by mne a niektorým z mojich bratov v tomto hrôzostrašnom nešťastí toho, že sme bezdôvodne uväznení, viera v posmrtný život nepomohla, vydržať jeden deň by bolo tak obtiažne ako smrť a dohnalo by nás to k rezignácii na naše životy. Ale nekonečná vďaka patrí Bohu, že napriek utrpeniu z tiesne mojich bratov, ktorých milujem ako svoj život, a môjmu vlastnému tiež, a napriek plaču a smútku nad tisíckami kópií Risale-i Nur a mojich pozlátených zdobených cenných kníh, ktoré tak veľmi milujem, a hoci som nikdy nemohol zniesť čo i len slabú urážku alebo poníženie, prisahám, že:

Svetlo a sila viery v posmrtný život mi dali trpezlivosť, výdrž, útechu a vytrvalosť. Skutočne ma to naplnilo nadšením získať väčšiu odmenu v prospešných ťažkostiach tejto skúšky. Preto ako som povedal na začiatku tohoto risale, vedel som, že sa nachádzam vo vynikajúcej škole hodnej pomenovania Madrasa Jusufijja (Jozefova škola). Nebyť príležitostných chorôb a podráždenosti vyplývajúcej zo staroby, pracoval by som na svojich lekciách ešte lepšie a s väčšou ľahkosťou mysle. V každom prípade... Ospravedlňte, prosím, túto nerelevantnú vložku vzhľadom na tento stav.

Taktiež, domov pre každého znamená malý svet, ba dokonca malý Raj. Ak viera v posmrtný život nie je základom šťastia toho domova, členovia rodiny budú trpieť mukami a úzkosťou v miere súcitu, lásky a pripútanosti. Ich raj sa buď premení na Peklo alebo otupí ich mysle zábavami a rozptýlením. Podobne ako pštros, ktorý vidí poľovníka ale nemôže ani lietať ani utiecť a tak strká hlavu do piesku aby nebol videný vrhajú svoje hlavy do ľahostajnosti, aby ich smrť, úpadok a odlúčenie nezbadali. Nachádzajú riešenie v bláznovskom dočasnom blokovaní svojich pocitov.

Pretože napríkad matka, ktorá vidí, že je jej dieťa, ktorému obetuje svoj život, vystavené nebezpečenstvám, sa bude neustále triasť. A deti, ktoré pociťujú neschopnosť zachrániť svojho otca a súrodencov pred neprestávajúcimi kalamitami okúsia neustály smútok a strach. Aby sme to rozviedli, medzi zvratmi v tomto svetskom živote ževraj šťastný rodinný život svoje šťastie stráca v mnohých ohľadoch a vzťahy a blízkosť v tomto krátkom živote zlyhávajú v poskytovaní skutočnej loajality, úprimného ichlasu, nezaujatej služby a lásky. Dobrý charakter úmerne klesá alebo sa dokonca  stráca.

Ak však viera v posmrtný život vstúpi do toho domova, ihneď ho osvieti a vzťahy, súcit, blízkosť a láska medzi jeho členmi sa stávajú založenými nie na obmedzenej miere času, ale skôr na miere v akej tie vzťahy budú pokračovať vo večnom šťastí vo svete posmrtného života. To vedie k vyjadreniu úprimného rešpektu, lásky, súcitu a loajality bez ohľadu na vlastné chyby. Rastie teda ich dobrý charakter a šťastie skutočnej ľudskosti sa v tom domove začína rozvíjať. Keďže je toto tiež objasnené dôkazmi v Risale-i Nur, tu to zkrátime.

Rovnako každé mesto je pre svojich obyvateľov ako veľký domov. Ak viera v posmrtný život neprevláda medzi členmi tej veľkej rodiny, neresti ako zlomyseľnosť, vlastný záujem, falošná pretvárka, sebectvo, umelosť, pokrytectvo, úplatkárstvo a podvod zaujmú miesto ichlasu, úprimnosti, cnosti, horlivosti, sebaobetovania, hľadania Božej spokojnosti a odmeny posmrtného života, čo sú základy dobrého správania a morálky. Predstavy anarchie a divokosti budú vládnuť ako zdanlivý poriadok a ľudskosť a tak otrávia život toho mesta. Deti sa stanú problémovými, mládež sa oddá opitosti, silní sa pustia do utláčania a starí začnú plakať.

Analogicky i krajina je domácnosťou a národ je tiež domovom občianskej rodiny. Ak viera v posmrtný život prevládne v týchto veľkých domovoch, potom úprimný rešpekt, úprimný súcit, nezištná láska a podpora, čestná služba a vzájomné pôsobenie, nepokrytecká láskavosť a cnosť a veľkosť a dokonalosť bez egoizmu sa v živote začnú okamžite rozvíjať.

Deťom hovorí: „Prestaňte sa naokolo ponevierať, je tu Raj, ktorý treba vyhrať!“ a učí ich sebaovládaniu prostredníctvom lekcií Koránu.

Mládeži hovorí: „Pekelný Oheň existuje: zanechajte opitosť!“ a privádza ju k rozumu.

Utláčateľovi hovorí: „Utrpenie je ťažké, dostaneš úder!“ a prinúti ho skloniť sa pred spravodlivosťou.

Starším hovorí: „Večne trvajúce šťastie v posmrtnom živote, ktoré je väčšie a stálejšie než všetko to šťastie ktoré ste tu stratili a nesmrteľná mladosť vás očakávajú, skúste ich vyhrať!“ Mení ich slzy na smiech.

Rovnakým spôsobom v každej skupine konkrétnej či všeobecnej ukazuje svoj priaznivý vplyv a osvetľuje ich. Sociológovia a moralisti zaoberajúci sa sociálnym životom ľudstva by si mali spraviť osobitnú poznámku.

A teraz ak porovnáme zvyšok tisícov výhod a predností viery v posmrtný život s tými piatimi alebo šiestimi na ktoré sme narážali, pochopíme, že jediným prostriedkom sťastia v oboch svetoch a oboch životoch je iman.

Považujúc silné odpovede na slabé pochybnosti týkajúce sa telesného vzkriesenia popísané v Dvadsiatom ôsmom slove Risale-i Nur a v jeho ostatných risálach za dostatočné, vykonáme iba nasledujúci krátky náznak:

• Najobsiahlešie zrkadlo Božích Mien spočíva v telesnosti.

• Najbohatšie a najaktívnejšie centrum Božích zámerov v stvorení vesmíru spočíva v telesnosti.

• Najväčšia rozmanitosť mnohorakých odmien rububijjah (panstva) spočíva v telesnosti.

• Najväčšia početnosť semien prosieb a poďakovaní, ktoré ľudia ponúkajú svojmu Stvoriteľovi jazykom svojich potrieb, opäť spočíva v telesnosti.

• A najväčšia rôznorodosť semien duchovného sveta a sveta duše taktiež spočíva v telesnosti.

V porovnaní s týmito, keďže existujú stovky univerzálnych právd sústredených v telesnosti, aby rozmnožil telesnosť a nechal ju prejaviť vyššie uvedené pravdy na tvári zeme s úžasnou aktivitou a rýchlosťou, Najmúdrejší Stvoriteľ oblieka za sebou idúce karavány žijúcich bytostí a posiela ich na tú výstavu. Potom ich prepúšťa a na ich miesto posiela iné, a necháva tak továreň vesmíru stále pracovať. Tkaním fyzických výrobkov premieňa tvár zeme na záhradnú škôlku pre posmrtný život a Raj.

V skutočnosti aby potešil fyzický žalúdok ľudskej bytosti počúva a prijíma modlitbu žalúdka za nesmrteľnosť jazykom, ktorý má k dispozícii, priraďujúc jej najvyššiu dôležitosť. A aby aktívne odpovedal na túto modlitbu fyzicky pripravuje nespočetné množstvá nespočetných druhov a typov umeleckých jedál a vzácnych odmien, z ktorých každá poskytuje rôzne potešenia.

Toto samozrejme a nepochybne ukazuje, že v posmrtnom živote najpočetnejšie a najrozmanitejšie potešenia Raja budú telesné, a že odmeny večného príbytku šťastia, ktoré každý chce a s ktorými je oboznámený, budú telesné.

Je teda vôbec možné, aby Všemocný Súcitný (Qadír’i Rahím), Vševedúci a Štedrý (Álim’i Kerím), Ktorý prijíma modlitbu ponúkanú jazykom, ktorý má bežný žalúdok k dispozícii, a potešuje ho nekonečne zázračnými fyzickými jedlami a vždy aktívne odpovedá na jeho požiadavky, úmyselne a bez ponechania na náhodu – že by neprijal nekonečné všeobecné modlitby ľudských bytostí, ktoré sú najdôležitejším výsledkom vesmíru, Božskými viceregentmi na zemi, a Stvoriteľovými najvýznamnejšími bytosťami a uctievačmi a toto uctievanie ponúkajú vyjvyšším žalúdkom ľudstva, aby nemali všeobecné, vznešené telesné potešenia vo večnej ríši, ktoré si želajú a s ktorými sú oboznámení a ktoré zo svojej prirodzenosti chcú a že by v skutočnosti nemal odpovedať telesným vzkriesením a nepotešovať ho večne, akoby počúval bzučanie muchy a nepočul hrmenie hromu a akoby sa nevenoval dokonalému vybaveniu obyčajného vojaka s úplnou dôležitosťou a pritom ignoroval armádu a neprisudzoval jej žiadnu dôležitosť? Toto je nemožné a na stokrát nepravdivé.

Áno, v súlade s explicitným výrokom verša:

وَفِيهَا مَا تَشْتَهِيهِ ٱلْأَنفُسُ وَتَلَذُّ ٱلْأَعْيُنُ

Ludské bytosti uvidia a zažijú vo forme vhodnej pre raj fyzické potešenia s ktorými sú najviac oboznámené a vzorky ktorých okúsili na tomto svete. Odmeny za úprimnú vďačnosť a špecifické uctievanie vykonané každým telesným údom ako je jazyk, oko a ucho, budú poskytnuté pomocou fyzických potešení špecifických pre tie údy. Zázračný Korán popisuje tie fyzické potešenia tak explicitne, že nie je možné neprijať ich doslovný význam a vykonať ich nútený výklad.

Takže plody a dôsledky viery v posmrtný život ukazujú, že takisto ako je skutočnosť a potreba žalúdka, ktorý je jedným z orgánov ľudského tela, jasným dôkazom existencie jedla, rovnakým spôsobom skutočnosť a dokonalosti ľudských bytostí a ich vrodená potreba a túžba po večnosti a ich schopnosti a možnosti, ktoré hľadajú vyššie spomenuté dôsledky a výhody, ktoré viera v posmrtný život prináša, sú rozhodujúcejším dôkazom posmrtného života a Raja a večných fyzických potešení a dosvedčujú ich istú existenciu.

Podobne skutočnosť dokonalostí vesmíru a jeho zmysluplné znaky stvorenia a všetky jeho pravdy spojené s vyššie uvedenými ľudskými pravdami sú dôkazom istej existencie ríše posmrtného života, vzkriesenia mŕtvych a otvorenia Neba a Pekla. Toto bolo tak skvelo dokázané v častiach Risale-i Nur, a menovite v Desiatom, Dvadsiatom ôsmom (v oboch jeho zastávkach) a Dvadsiatom deviatom Slove a v Deviatom Lúči a v Prosbe Tretieho lúča, že tieto neponechávajú žiadny priestor pre pochybnosti. Odkážuc čitateľov na ne, zkrátime tu tento dlhý príbeh.

[Popisy Pekla v Koráne sú taktiež tak jasné a explicitné, že nenechávajú potrebu ďalšieho vysvetľovania. Odkážuc detaily na Risale-i Nur vo forme veľmi krátkych zhrnutí vysvetlíme dva alebo tri body, ktoré rozptýlia jednu alebo dve slabé pochybnosti.]

Prvý bod:

Myšlienka na Peklo a strach, ktorý vyvoláva, nerozptylujú potešenie z vyššie spomenutých plodov imánu. Pretože bezhraničné Božie milosrdenstvo hovorí bojazlivému človeku: „Poď ku mne a vojdi cez dvere pokánia, aby ťa existencia Pekla namiesto strašenia v plnej miere oboznámila s potešeniami Raja a pomstila teba i všetky stvorenia, ktorých práva boli porušené a dala vám radosť.

Ak si tak pohrúžený do poblúdenia a nemôžeš sa vyslobodiť, existencia Pekla je stále na tisíckrát lepšia ako večné zničenie a je druhom láskavosti voči neveriacim. Pretože ľudským bytostiam a dokonca i zvieratám s mláďatami sa dostáva radosti z radosti nad šťastím ich príbuzných, detí a priateľov a v istom ohľade budú potešené.

Preto Ó ateista! Vďaka svojmu poblúdeniu upadneš pri svojej večnej poprave buď do neexistencie alebo vojdeš do Pekla! Pokiaľ ide o neexistenciu, ktorá je absolútnym zlom, keďže pozostáva zo  zničenia teba i tvojich príbuzných, predkov a nasledovníkov, ktorých miluješ a nad ktorých šťastím pociťuješ stupeň radosti, spôsobí, že tvoja duša, srdce a vnútorná povaha zažijú bolesť ukrutnejšiu než tisíc Pekiel. Pretože ak by nebolo Peklo, nebol by Raj. Je to kvôli tvojmu kufru (odmietnutiu) prečo všetko upadá do neexistencie.

Ak by si vošiel do Pekla a zostal vo sfére existencie, tí, ktorých miluješ a tvoji príbuzní budú šťastní v Raji, alebo sa im dostane v istom ohľade súcitu v rámci sfér existencie. Toto znamená, že by si mal podporovať myšlienku existencie Pekla. Protirečiť jej znamená podporovať neexistenciu, čo znamená podporovať odstránenie šťastia bezpočtu priateľov.

Áno, Peklo je úžasná, majestátna existujúca krajina, ktorá vykonáva múdru a spravodlivú úlohu miesta uväznenia patriaceho Slávnemu Panovníkovi vo sfére existencie, čo je čisté dobro. Okrem väzenia vykonáva iné početné funkcie a napĺňa mnohé účely a plní veľa úloh súvisiacich s večnou ríšou. Je to tiež úžasné obydlie mnohých živých bytostí, ako sú Anjeli Pekla.

Druhý bod:

Medzi existenciou Pekla a jeho príšernými mukami a nekonečným milosrdenstvom, skutučnou spravodlivosťou a múdrosťou so svojou rovnováhou a absenciou plytvania nie je žiadne protirečenie. V skutočnosti milosrdenstvo, spravodlivosť a múdrosť si jeho existenciu vyžadujú. Pretože potrestať tyrana, ktorý pošliapava práva tisícov nevinných a zabiť divé zviera, ktoré trhá na kusy stovky utláčaných zvierat je pre tých utláčaných tisícnásobným milosrdenstvom v rámci spravodlivosti. A omilostiť toho tyrana a ponechať divú beštiu na slobode je pre tie stovky bezmocných jedincov stonásobným nemilosrdenstvom v odplate za ten jediný akt nesprávne umiesteného milosrdenstva.

Presne tým istým spôsobom medzi tými, ktorí vstúpia do Pekla, je absolútny káfir (neveriaci).

• Svojou nevierou prekračuje práva Božích Mien

• a svojím popretím svedectva, ktoré stvorenie dáva o tých Menách, prekračuje jeho práva

• a odmietaním vznešených úloh oslavy (tasbih) Božích Mien stvoreniami porušuje ich práva

• a odmietaním toho, že sú zrkadlami a odpovedajú uctievaním na prejav Božieho panstva (rububijjah) čo je účelom stvorenia vesmíru a dôvodom jeho existencie a trvania svojím spôsobom prekračuje ich práva.

S ohľadom na tieto prekročenia je jeho kufr (odmietnutie) zločinom a tyraniou takých rozmerov, že nemôže byť prepáčené a zaslúži si hrozbu vo verši اِنَّ اللّٰهَ لاَ يَغْفِرُ اِن يُشْرَكَ بِهٖ.

Neuvrhnúť ho do Pekla odplatou za jediný akt nesprávne umiesteného milosrdenstva by viedlo k bezpočtu príkladov nemilosrdnosti voči bezpočtu žiadateľov, ktorých práva boli prekročené. Tak ako si tí žiadatelia vyžadujú existenciu Pekla, tak i dôstojnosť slávy a majestát dokonalosti si ho celkom isto vyžadujú.

Áno, ak sa rebelantský povaľač útočiaci na ľudí obráti na hrdého vládcu toho miesta a povie: „Nemôžeš ma dať do väzenia!“ urážajúc jeho dôstojnosť, aj keby v meste väzenie nebolo, vládca ho nechá postaviť len preto, aby doň vhodil toho nevychovaného úbožiaka.

Presne rovnakým spôsobom svojou nevierou absolútny káfir (neveriaci) hrubo uráža dôstojnosť Božej slávy a svojím odmietaním uráža nádheru Jeho moci a svojou agresiou narúša dokonalosť Jeho panstva (rububijjah). Naozaj, i keď by nebolo mnohých prípadov vyžadujúcich si mnohé funkcie Pekla a mnohých príkladov múdrosti vyžadujúcich si jeho existenciu, je znakom tej dôstojnosti a slávy stvoriť Peklo pre takých neveriacich a uvrhnúť ich tam.


Navyše dokonca i podstata neviery informuje o Pekle. Áno, rovnakým spôsobom ako keby skutočný imán mal byť ztelesnený, mohol by so svojimi potešeniami nadobudnúť formu súkromného raja, a v tomto ohľade dáva správy o Raji.

Presne rovnakým spôsobom, ako bolo dokázané pomocou dôkazov v Risale-i Nur a je takisto naznačené v predchádzajúcich Problémoch, neviera, a obzvlášť absolútna neviera (kufr) a pretvárka (nifaq) a odpadlíctvo (irtidád) sú príčinami takých temných a strašných bolestí a duchovného utrpenia, že ak by mali byť ztelesnené, stali by sa pre odpadlíka súkromným Peklom, a týmto spôsobom hovoria skryte o väčšom Pekle. Pohľadom maličkých právd v záhradnej škôlke tohoto sveta produkujúcej výhonky v posmrtnom živote, toto jedovaté semeno naznačuje konkrétny strom Zaqqum, hovoriac: „Ja som jeho jadrom. A pre toho nešťastníka, ktorý ma nosí v srdci, sa môj plod stane súkromnou vzorkou toho stromu Zaqqum.“

Keďže je neviera (kufr) útokom na toľko práv, je to určite nekonečný zločin. Zasluhuje si preto nekonečný trest, keďže ľudská spravodlivosť prijíma trest pätnástich rokov väzenia (skoro osem miliónov minút) ako spravodlivý za jednu minútu vraždy a považuje ho za vyhovujúci všeobecným právam a záujmom. Skutočne, keďže jeden prípad neviery je ekvivalentom tisíca vrážd, trpieť mukami takmer osem miliárd minút za jednu minútu absolútnej neviery je v súlade s tým zákonom spravodlivosti. Človek, ktorý prežije rok svojho života v stave neviery si potom zaslúži trest trvajúci takmer dva trilióny osemdesiatosem biliónov minút a ukazuje význam verša: خَـٰلِدِينَ فِيهَآ أَبَدًۭا. V každom prípade...

Zázračné opisy Neba a Pekla v Najmúdrejšom Koráne a dôkazy ich existencie v Risale-i Nur, ktoré je tafsírom Koránu a vychádza z Koránu, nenechávajú žiadnu potrebu ďalšieho vysvetľovania.

Ako je ukázané v početných veršoch ako

وَيَتَفَكَّرُونَ فِى خَلْقِ ٱلسَّمَـٰوَٰتِ وَٱلْأَرْضِ رَبَّنَا مَا خَلَقْتَ هَـٰذَا بَـٰطِلًۭا ۞ سُبْحَـٰنَكَ فَقِنَا عَذَابَ ٱلنَّارِ ۞ رَبَّنَا ٱصْرِفْ عَنَّا عَذَابَ جَهَنَّمَ ۖ إِنَّ عَذَابَهَا كَانَ غَرَامًا ۞ إِنَّهَا سَآءَتْ مُسْتَقَرًّۭا وَمُقَامًۭا

a ako naznačil predovšetkým Ušľachtilý Boží Posol(SAW), všetci prorokovia a skutoční ľudia často opakujúci vo svojich prosbách

اَجِرْنَامِنَ النَّارِ ۞ نَجِّنَامِنَ النَّارِ ۞ خَلِّصْنامِنَ النَّرِ

„Ochráň nás pred Pekelnýn ohňom! Vysloboď nás z Pekelného ohňa! Zachráň nás pred Pekelným ohňom!“ a ich modlitby za ochranu pred Peklom, ktoré sa pre nich na základe zjavenia a osvietenia stalo istotou, ukazujú že najvýznamnejšou otázkou, ktorú si ľudstvo kladie, je byť zachráneným pred Peklom. A že Peklo je takou obrovskou, nesmiernou a desivou pravdou, že niektorí spomedzi osvietených ľudí, svedkov a kašf a výskum ju môžu pozorovať. A niektorí vidia jej náznaky a tiene, a v hrôze volajú: „Zachráň nás pred tým!“

Áno, v tomto vesmíre je preto protirečenie a miešanie dobra a zla, bolesti a potešenia, svetla a temnoty, tepla a zimy, krásy a škaredosti, usmernenia a poblúdenia veľkým príkladom múdrosti. Pretože ak by nebolo zlo, dobro by nebolo známe. Ak by nebola bolesť, potešenie by nebolo chápané. Svetlo bez temnoty by strácalo dôležitosť. Stupne tepla sa prejavujú chladom. Škaredosťou sa jediný príklad krásy stáva tisíckou príkladov a tisíc rôznych stupňov krásy začína existovať. Ak by nebolo Peklo, mnohé z potešení Raja by ostali skryté. Analogicky s týmito v istom ohľade čokoľvek je poznateľné cez svoj protiklad. A jediná jeho pravda môže vyprodukovať početné výhonky a stať sa početnými pravdami.

Keďže tieto premiešané bytosti prúdia z tejto prechodnej ríše do večnej ríše, naozaj tak ako veci ako dobro, potešenie, svetlo, krása a viera sa vlievajú do Raja, tak i škodlivé veci ako zlo, bolesť, temnota, škaredosť a neviera prúdia do Pekla. A neustály prúd potopy tohoto vesmíru je vyprázdňovaný do tých dvoch bazénov.

Odkážuc vás karamatom na „Nepriame body“ na konci Dvadsiateho deviateho slova tu diskusiu zkrátime.

Ó moji spolužiaci tu v tejto Madrase Jusufijja!

Najľahším spôsobom, ako sa zachrániť pred tým strašným, večným väzením je toto: poučiť sa z nášho svetského väzenia, ktoré nás núti zdržať sa mnohých hriechov, na ktoré už naša ruka viac nedosiahne, ako aj kajať sa za naše minulé hriechy a konať náš fardh, a tak urobiť každú hodinu tohoto času vo väzení ekvivalentom denného uctievania. Toto je potom najlepšou príležitosťou, ktorú môžeme mať, aby sme boli zachránení od toho večného väzenia a vošli do toho žiarivého Raja.

Ak túto príležitosť premeškáme, naše životy na onom svete budú plakať tak isto ako naše životy tu plačú, a dostaneme facku od verša خَسِرَ الدُّنيَا وَالْاٰخِرَةَ .

[Eid’ul Adha prišiel, keď bola písaná táto zastávka]

Skutočnosť, že jedna pätina ľudstva, tristo miliónov ľudí, je kolektívne nútená vyhlasovať

اَللّٰهُ اَكْبَرُ اَللّٰهُ اَكْبَرُ اَللّٰهُ اَكْبَرُ

a s tými viac ako dvadsaťtisíc pútnikmi počas hadždžu vyhlasujúcimi اَللّٰهُ اَكْبَرُ spoločne na Arafate a počas Eidu je ako nechať širú zemeguľu vyhlasovať posvätné slová اَللّٰهُ اَكْبَرُ vo svojej veľkosti aby boli počuté jej spoluplanétami na nebesiach; ozývajú sa istým spôsobom slová Ušľachtilého Proroka(SAW), ktorý vyhlásil a nariadil اَللّٰهُ اَكْبَرُ svojej rodine a spoločníkom pred tisíctristo rokmi. Je to odpoveď rozsiahlym a všeobecným uctievaním na všeobecný prejav božieho rububijjah (panstva) pomocou vznešeného titulu رَبُّ الْاَرْضِ وَرَبُّ الْعاَلَمٖينَ. Toto bola moja myšlienka, pocit a presvedčenie.

Neskôr som bol zvedavý, či táto posvätná fráza má nejaké spojenie i s naším problémom.

Napríklad jedným z aspektov významu اَللّٰهُ اَكْبَرُ je, že:

Moc a poznanie Všemohúceho Boha sú väčšie ako čokoľvek; vôbec nič nemôže byť mimo hraníc Jeho poznania, ani uniknúť alebo byť zachránené pred možnosťami Jeho moci. A On je väčší ako veci, ktorých sa najviac bojíme. Toto znamená, že On je väčší ako privedenie vzkriesenia mŕtvych, naša záchrana pred neexistenciou a poskytnutie večného šťastia. Je väčší ako ktorákoľvek čudná alebo nepredstaviteľná vec, takže ako je explicitne uvedené vo verši

ماَ جَلْقُكُمْ وَلاَ بَعْثُكُمْ اِلاَّ كَنَفْسٍ واَحِدَةِ

Vzkriesenie a vznik ľudstva je tak ľahké pre Jeho moc ako stvorenie jedinej duše.

Je to v súvislosti s týmto významom, že keď ľudia čelia vážnym katastrofám alebo dôležitým udalostiam, každý hovorí: „Boh je najväčší, Boh je najväčší!“ robiac z toho pre seba zdroj útechy, sily a podpory.

Ako je ukázané v Deviatom slove, vyššie uvedená fráza a jej dve spoločníčky, teda سُبْحَانَ اللّٰهِ ۞ اَلْحَمْدُلِلّٰهِ ۞ الِلّٰهُ اَكْبَرُ formujú semená a zhrnutia salátu – obsah všetkého uctievania – a tak aby potvrdili význam salátu sú v saláte a jeho tasbihate opakované. Poskytujú silné odpovede na tri úžasné pravdy a otázky vyvstávajúce z údivu, potešenia a úcty nad ich vznešenosťou. Rovnako, ako je popísané na konci Šestnásteho slova:

V čase slávnosti vojak a poľný maršál vchádzajú ku kráľovi spoločne, zatiaľ čo inokedy vojak spozná maršála iba pomocou svojho veliaceho dôstojníka. Presne rovnakým spôsobom každý človek na Hadždži začína poznávať Boha pomocou Jeho titulu رَبُّ الْاَرْضِ وَرَبُّ الْعاَلَمِينَ a určitým spôsobom pripomína waliho.

A ako sa tak tie úrovne vznešenosti rozvíjajú v jeho srdci, všetky tie horúčkovité a zmätené otázky, ktoré premáhajú jeho dušu, sú znovu spoločne zodpovedané opakovaním الِلّٰهُ اَكْبَرُ.

Podobne ako je popísané na konci Trinásteho záblesku, tak ako je definitívnou odpoveďou na najvýznamnejšie klamy diablov ich vyrezanie od koreňov opäť الِلّٰهُ اَكْبَرُ, tak je i stručnou ale silnou odpoveďou na našu otázku o posmrtnom živote. Navyše fráza اَلْحَمْدُلِلّٰهِ nám tiež pripomína vzkriesenie a hovorí nám:

„Nemala by som žiadny význam, ak by nebol posmrtný život. Pretože hovorím: nezáleží na tom od koho prichádza a komu je určená, všetka chvála a vďačnosť, ktoré boli ponúkané od pred-večnosti po po-večnosť patrí Bohu, šéfovi všetkých odmien, a jedinou vecou, ktorá robí odmenu skutočnou odmenou a zachraňuje všetky mysliace bytosti pred nekončiacimi pohromami neexistencie, je večné šťastie. Jedine večné šťastie môže zodpovedať môjmu univerzálnemu významu.“

Áno, recitovanie frázy اَلْحَمْدُلِلّٰهِ اَلْحَمْدُلِلّٰهِ veriacimi najmenej stopäťdesiatkrát každý deň po saláte v súlade so šaríou a aby jej význam vyjadroval nekonečnú chválu a vďačnosť (šukr), ktorá siaha od pred-večnosti po po-večnosť môže byť jedine cenou za pokrok a okamžitým poplatkom za večné šťastie a raj. Nie sú a nemôžu byť obmedzené na pominuteľné odmeny tohoto sveta, ktoré sú poškvrnené bolesťami pominuteľnosti. Vzdávajú vďaku považujúc ich za prostriedky večných odmien.

Pokiaľ ide o posvätnú frázu سُبْحَانَ اللّٰهِ, svojím významom vyhlasovania Všemohúceho Boha za prostého všetkých partnerov, kazov, vád, tyranie, nemohúcnosti, neláskavosti, potreby a klamu a s všetkými kazmi v protiklade s Jeho dokonalosťou, krásou a slávou, pripomína večné šťastie a ríšu posmrtného života a Raj v nej, ktoré sú prostriedkami Jeho slávy a krásy a majestátom a dokonalosťou Jeho vlády, naráža na ne a naznačuje ich. Inak, ako už bolo dokázané skôr, ak by nebolo večné šťastie, aj Jeho vláda a Jeho dokonalosť, sláva, krása a milosrdenstvo by boli zafarbené kazom a vadou.

Podobne tieto tri posvätné frázy, بِسْمِ اللّٰهِ a لاَ اِلٰهَ اِلَّا اللّٰهُ a ostatné požehnané frázy sú každá semenom pilierov imánu. A podobne ako mäsové esencie alebo cukrové koncentráty, ktoré boli v tejto dobe objavené, sú zhrnutiami aj pilierov imánu aj právd Koránu. Tak ako sú tieto tri vyššie uvedené semenami salátu, sú i semenami Koránu, iskriacimi ako brilianty na začiatku množstva žiarivých súr a sú skutočnými zdrojmi a základmi Risale-i Nur, ktorého mnohé inšpirácie (sunuhat) prvýkrát prišli počas recitovania tasbihatu, a sú semenami jeho právd.

A s ohľadom na walájah a Ahmadove(SAW) uctievanie sú tieto frázy takým wirdom (litániami) Mohamedánskej(SAW) cesty v tasbihate nasledujúcom po saláte, že sú kolektívne opakované viac ako sto miliónom veriacich v širokom kruhu zikru v každom intervale salátu. S modlitebnými korálkami vo svojich rukách vyhlasujú سُبْحَانَ اللّٰهِ tridsaťtrikrát, اَلْحَمْدُلِلّٰهِ tridsaťtrikrát a الِلّٰهُ اَكْبَرُ tridsaťtrikrát.

Určite ste teraz pochopili veľkú hodnotu recitovania v takom skvelom kruhu zikru každej z týchto troch požehnaných fráz, ktoré sú, ako bolo vysvetlené vyššie, zhrnutiami a semenami Koránu, imánu a salátu, tridsaťtrikrát po saláte. Porozumeli ste i veľkej odmene, ktorú prinášajú.

Prvý problém na začiatku tohoto risale je vynikajúcou lekciou o saláte; a tu, bez toho, že by sme na to mysleli a mimo našu vôľu, sa jeho koniec stal dôležitou lekciou o tasbihate po saláte.

اَل۟حَم۟دُ لِلّٰهِ عَلٰى اِن۟عَامِهٖ

سُب۟حَانَكَ لَا عِل۟مَ لَنَٓا اِلَّا مَا عَلَّم۟تَنَٓا اِنَّكَ اَن۟تَ ال۟عَلٖيمُ ال۟حَكٖيمُ

PROBLÉM DEVIATY

بِسْمِ ٱللَّهِ ٱلرَّحْمَـٰنِ ٱلرَّحِيمِ

ءَامَنَ ٱلرَّسُولُ بِمَآ أُنزِلَ إِلَيْهِ مِن رَّبِّهِۦ وَٱلْمُؤْمِنُونَ ۚ كُلٌّ ءَامَنَ بِٱللَّهِ وَمَلَـٰٓئِكَتِهِۦ وَكُتُبِهِۦ وَرُسُلِهِۦ لَا نُفَرِّقُ بَيْنَ أَحَدٍۢ مِّن رُّسُلِهِ... اِلٰى اٰجِرِالْاٰيَة

Úžasná duchovná otázka a stav mysle vyvstávajúci z odhalenia širokej Božej odmeny boli príčinou vysvetlenia tejto univerzálnej dlhej záležitosti tohoto obsiahleho, vznešeného a veľkolepého verša. Bolo to takto: moju dušu napadlo:

Prečo ten, kto odmieta akúkoľvek časť právd imánu sa stáva káfirom (neveriacim) a ten, kto neprijíma žiadnu časť nemôže byť Moslimom? Veď viera v Boha a posmrtný život by mali rozptýliť tú temnotu ako slnko. Taktiež, prečo sa človek, ktorý odmieta jeden z pilierov a právd imánu stáva odpadlíkom upadajúcim do absolútneho kufru a jej neprijatím opúšťa Islam? Veď viera v ostatné piliere imánu by ho pred absolútnym kufrom mala zachrániť?

Odpoveď: Imán je jedinou pravdou, ktorá súc zložená zo svojich šiestich pilierov nemôže byť rozdelená. Je to univerzum, ktoré nemôže byť rozložené. Je to celok, krorý nemôže byť rozdelený na časti. Pretože každý z pilierov imánu dokazuje ostatné piliere dôkazmi, ktoré dokazujú jeho. Každý slúži ako extrémne silný a najvyšší dôkaz jeden druhého. Preto neplatná myšlienka nemôže otriasť všetkými piliermi spoločne so všetkými ich dôkazmi, v skutočnosti nemôže negovať žiadny z pilierov ba dokanca ani jednu z ich právd a nemôže ich odmietnuť. Pod závojom neprijatia by sa človek mohol dopustiť zatvorením očí jedine vzdorovitého kufru kým by postupne neupadol do absolútneho kufru a stratil svoju ľudskosť a skončil v aj fyzickom aj duchovnom pekle.

Tu v tejto zastávke za použitia veľmi krátkych náznakov podobných veľmi krátkym zhrnutiam v Pojednaní o ovocí, ktoré vysvetľujú ako ostatné piliere imanu dokazujú pilier „vzkriesenia“ s milosťou Všemohúceho Boha bude tento najvyšší problém vysvetlený v šiestich Bodoch za použitia stručných správ a krátkych zhrnutí.

Bod prvý:

Viera v Boha dokazuje svojimi vlastnými dôkazmi aj ostatné piliere aj vieru v posmrtný život, ako je jasne ukázané v Siedmom probléme Pojednania o ovocí.

Áno, taká pred-večná (ezeli) trvalá vláda panstva (rububijjah), po-večné (ebedi) božské panovanie, ktoré

• spravuje bezhraničný vesmír s jeho potrebami ako by to bol palác, mesto alebo krajina

• a necháva ho otáčať sa vyrovnaným a usporiadaným spôsobom a múdro v ňom robí zmeny

• a vybavuje a všetko spolu riadi - častice a planéty, muchy a hviezdy, akoby boli skutočnou armádou

• a neustále ich cvičí v rámci sfér velenia a vôle vo vznešenom manévri, zamestnávajúc ich povinnosťami ktoré ich nútia konať a spôsobujú, že putujú a cestujú a zbožne pochodujú

- je vôbec možné, môže rozum prijať a môžeme kedy očakávať, že taká večná, trvalá stála vláda by neriadila doménu posmrtného života, ktorá je večným sídlom, stálym zrkadlom a trvalým miestom prejavovania?

Boh chráň na tisíckrát!

To znamená, že vláda panstva Všemohúceho Boha a – ako je popísané v Siedmom probléme – väčšina Jeho Mien a dôkazy Jeho potrebnej existencie dosvedčujú posmrtný život a vyžadujú si ho. Takže pozrite sa a pochopte, akú silnú podporu má tento piler imánu a verte v neho ako keby ste ho videli!

Taktiež tak ako by nemohla byť viera v Boha bez posmrtného života, tak i – ako je vysvetlené krátkymi náznakmi v Desiatom slove – je vôbec možné a mohol by rozum prijať, že aby prejavil Svoje božstvo (uluhijjah) a svoju spôsobilosť byť uctievaným (mabudijjah), taký vesmír vytvoril:

• ako stelesnenú knihu Večne Proseného (Samedani) s každou stranou vyjadrujúcou výzamy tak ako kniha a s každým riadkom udávajúcim významy tak ako strana

• ako stelesnený Korán Najslávnejšieho (Subhani), v ktorom každé zo znamení stvorenia (aját) a slová, dokonca i každé z jeho bodiek a písmen, sú ako zázraky

• a ako veľkolepú mešitu Jeho Milosrdenstva (Rahmáni) vyzdobenú vnútri nespočetnými nápismi a ozdobami, v ktorej každom kúte sú druhy bytostí, z ktorých každá sa zaoberá druhom prirodzeného uctievania

- je vôbec možné, že Boh, Ten, Ktorý je Skutočne Hodný Uctievania (Mabúd’u Bil’haq), by mal týmto spôsobom stvoriť a neposlať majstrov, aby učili významy tej nesmiernej knihy, a komentátorov (mufassirov), aby vysvetľovali tie znamenia (aját) toho Koránu a nevymenovať imámov pre tú obrovskú mešitu aby viedli všetkých tých nespočetnými spôsobmi uctievajúcich a aby nevydal dekréty pre tých ustadov, mufassirov a imámov?

Boh chráň na stotisíckrát!

Taktiež, je vôbec možné a mohol by rozum prijať, že by Najsúcitnejší a Štedrý Tvorca (Sán’i Rahím a Kerím), Ktorý stvoril vesmír ako hodovnú sieň a výstavu a miesto výletov, v ktorom sú vystavené nekonečné varianty chutných odmien a drahocenné úžasné umenie, aby ukázal rozumným bytostiam krásu Svojho milosrdenstva a dobrotu Svojho súcitu a dokonalosť Svojho panstva (rububijjah) a povzbudzoval ich aby ho chválili a ďakovali Mu – je vôbec možné že by nemal hovoriť s tými rozumnými bytosťami na tej hostine, a neinformoval ich pomocou vyslancov o ich povinnosti ďakovať za tie odmeny a o ich povinnosti uctievať pred tvárou prejavov Jeho milosrdenstva a Jeho robenia sa milovaným?

Boh chráň na tisíckrát!

Taktiež, je vôbec možné, že hoci Tvorca (Sáni) má rád Svoje umenie a chce, aby ho mali radi ostatní a – ako ukazuje Jeho bratie do úvahy tisícov potešení úst – chce, aby bolo vítané ocenením a súhlasom, a ozdobil vesmír drahocenným umením spôsobom, ktorý ukazuje, že sa chce dať aj poznať aj milovať pomocou všetkých Svojich diel, a že chce vystaviť druh Svojej nadprirodzenej krásy,

• že by nemal hovoriť s ľuďmi, veliteľmi žijúcich bytostí vo vesmíre, cez niektorých najvýznamnejších z nich, a poslať ich ako vyslancov

• a že Jeho umelecké diela by nemali byť ocenené a výnimočná krása Jeho Mien by nemala byť cenená a Jeho robenie Sa známym a milovaným by nemalo byť opätované?

Boh chráň na stotisíckrát!

Taktiež, je vôbec možné a rozumné aby Vševedúci Hovorca (Mutakallim’i Alím), Ktorý jasne odpovedá konaním a činom pomocou Svojich nekonečných odmien a darov, ktoré naznačujú úmysel, voľbu a vôľu, na všetky prosby živých bytostí o svoje prirodzené potreby a ich požiadavky a túžby vyjadrené jazykom, ktorý majú k dispozícii

• nemal hovoriť činom a stavom s najmenším živým stvorením a nenaprával jeho smútok a nevšímal si jeho problémy Svojimi odmenami a nepoznal by jeho potreby a neplnil ich a potom sa nestretával s duchovnými vodcami ľudských bytostí, ktoré sú najvyberanejším výsledkom vesmíru a Jeho viceregentmi na zemi

• a aby hovoril s nimi a so všetkými živými bytosťami ale aby slovami nehovoril s ľudskými bytosťami a neposielal im písma, knihy a dekréty?

Boh chráň nespočetnekrát!

Preto so svojou istotou a nespočitateľnými dôkazmi viera v Boha dokazuje وَكُتُبِهٖ وَرُسُلِهٖ „vieru v prorokov a posvätné knihy“.

Taktiež, je vôbec možné a rozumné aby ako odpoveď Tomu, Ktorý Sa necháva poznať a milovať pomocou Svojich stvorení a hľadá činom a stavom vďaku, Mohamed(SAW) poznal a nechával poznať, miloval a nechával milovať toho Slávneho Umelca pomocou skutočnosti Koránu, ktorá privádza vesmír v nepokoj a svojimi vyhláseniami سُبْحَانَ اللّٰهِ „Sláva buď Bohu!“, اَلْحَمْدُلِلّٰهِ "Všetka chvála patrí Bohu!" a اَلِلّٰهُ اَكْبَرُ „Boh je Najväčší!“ by spôsobil, že zemeguľa by sa ozýva tak, že to počujú nebesia a privádza zem a moria do extázy,

• aby počas tisíctristo rokov za sebou mal číselne pätinu ľudstva a kvalitatívne jeho polovicu, a odpovedal rozsiahlym, univerzálnym uctievaním na všetky prejavy Stvoriteľovho panstva (rububijjah),

• aby pred tvárou všetkých Božích cieľov volal súry Koránu do vesmíru a storočí a učil ich a vyhlasoval,

• aby ukazoval česť, hodnotu a povinnosti ľudských bytostí

• a aby bol potvrdený tisícom svojich zázrakov

- a aby nebol najvyvolenejším zo stvorenia, najlepším z vyslancov a najväčším poslom? Je toto vôbec možné?

Boh chráň! Stotisíckrát Boh chráň!

To znamená, že so všetkými svojimi dôkazmi pravda

اَشْهَدُ اَنْ لاَ اِلٰهَ اِلَّا اللّٰهُ

dokazuje pravdu

اَشْهَدُ اَنَّ مُحَمَّدًا رَسُلُ اللّٰهِ.

Taktiež je vôbec možné, aby Tvorca vesmíru nechal stvorenia hovoriť jedno s druhým v bezpočte jazykov a počúval ich reč a poznal ich, ale Sám nehovoril?

Boh chráň!

Taktiež, je vôbec rozumné, že by dekrétom nevyhlásil Božie zámery vo vesmíre? Že by nemal zoslať knihu ako Korán, ktorá vyrieši jeho hádanky a poskytne skutočné odpovede na tri úžasné všeobecne kladené otázky: „Odkiaľ pochádzajú?“, „Kam smerujú?“ a „Prečo nasledujú karavánu za karavánou, na chvíľu sa zastavia a potom pokračujú?“

Boh chráň!

Taktiež je vôbec možné aby Zázračný Korán, ktorý osvetlil trinásť storočí

• bol vyslovovaný každú hodinu s úplnou úctou stovkou miliónov jazykov a bol zapísaný pomocou svojej posvätnosti do sŕdc miliónov háfizov

• a v skutočnosti vládol pomocou svojich zákonov väčšej časti ľudstva a školil, očisťoval a zdokonaloval ich duše, mysle, srdcia a vedomia

• a štyridsať aspektov zázračnosti ktorého boli dokázané v Risale-i Nur a vysvetlené v úžasnom Devätnástom liste, ktorý ukazuje aspekt jeho zázračnosti každej zo štyridsiatich tried ľudských bytostí a ako o jedom z tisíca Mohamedových(SAW) zázrakov je o ňom rozhodne dokázané, že je skutočným Slovom Božím (kálam’ulláh)

- aby nebol slovom a dekrétom toho Pred-večného Hovorcu a Večného Tvorcu?

Boh chráň, na stotisíckrát Boh chráň!

To znamená so všetkými dôkazmi, že viera v Boha dokazuje, že Korán je „Slovo Božie“ (kálam’ulláh).

Taktiež, je vôbec možné, aby Slávny Vládca (Sultán’i Zuldžalál), Ktorý nepretržite napĺňa a vyprázdňuje zem živými bytosťami a zaľudňuje tento náš svet vedomými stvoreniami, aby sa dal poznať, uctievať a oslavovať,

• ponechal nebesia a hviezdy prázdne a neobsadené a nestvoril pre ne vhodných obyvateľov a neosídlil nimi tieto vznešené paláce

• a aby vo Svojich najrozsiahlejších krajinách ponechal vládu Svojho panstva bez služobníkov, majestátu, funkcionárov, vyslancov, poručíkov, dozorcov, divákov, uctievačov a poddaných?

Boh chráň! Do počtu anjelov, Boh chráň!

Taktiež, je vôbec možné aby Najmúdrejší Vládca (Hakím’i Hakím), Vševedúci a Súcitný (Álím’i Rahím) mal

• napísať vesmír vo forme knihy,

• vpísať do nej celé životné príbehy stromov vo všetkých ich semenách,

• presne zaznamenať životy vedomých bytostí v ich spomienkach maličkých ako horčičné semená,

• zachovať v nespočetných fotografiách všetky skutky a udalosti vo všetkých Svojich domíniách a všetkých obdobiach Svojej vlády

• a stvoriť mocné Nebesia a Peklo a najvyššie váhy spravodlivosti ako prejav a uskutočnenie spravodlivosti, múdrosti a milosrdenstva, ktoré sú základom Jeho panstva

a nezapísal činy ľudských bytostí spojených s vesmírom, ani nezaznamenal ich skutky aby sa im mohlo dostať odmeny alebo trestu, ani nezapísal ich dobré a zlé skutky na tabuľky qadaru (božieho osudu)?

Boh chráň, do počtu písmen zapísaných do lawhi mahfúz Boh chráň!

Toto znamená, že pravda „viery v Boha“ dokazuje svojimi vlastnými dôkazmi aj pravdu „viery v anjelov“ aj pravdu „viery v qadar“. Tak jasne ako slnko ukazuje denné svetlo a denné svetlo ukazuje slnko, piliere imánu sa navzájom dokazujú.

Bod druhý:

Všetky učenia a tvrdenia predovšetkým Koránu a všetkých zjavených kníh a písiem a hlavne Mohamed(SAW) a všetci prorokovia sa točia okolo piatich alebo šiestich princípov. Neustále sa usilujú učiť a dokázať tie fundamentálne princípy. Všetky dôkazy a svedectvá, ktoré dosvedčujú ich proroctvo a dôveryhodnosť sa pozerajú na tie základy a potvrdzujú ich pravdivosť. A tými základmi sú viera v Boha, v posmrtný život a ostatné piliere imánu.

Preto nie je možné tých šesť pilierov imánu od seba oddeliť. Každý z nich dokazuje ostatné a žiada a vyžaduje si ich. Tá šestica je celkom a univerzom, ktoré nemôže byť rozbité na časti a ktorého rozdelenie je mimo hraníc možného. Podobne ako strom Tuba, ktorého korene sú na nebesiach, každá vetvička, plod a list toho mohutného stromu sa spolieha na svoj univerzálny nevyčerpateľný život. Človek, ktorý nemôže poprieť ten mocný život, ktorý je jasný ako slnko, nemôže poprieť život jediného z jeho listov, ktoré sú k nemu pripojené. Ak ho popiera, strom ho odmietne do počtu svojich vetvičiek, plodov a listov a umlčí ho. Rovnakým spôsobom imán so svojimi šiestimi piliermi je v rovnakom stave.

Na začiatku tejto zastávky som mal v úmysle vysvetliť šesť pilierov imánu v tridsiatich šiestich bodoch ako šesť „bodov“, každý s piatimi ľahkými bodmi. Tiež som zamýšľal odpovedať a vysvetliť úžasnú otázku na začiatku, ale isté nepredvídateľné okolnosti to nedovolili. Verím, že keďže prvý bod bol dostatočný, nezvýšila žiadna potreba ďalšieho vysvetľovania pre tých, ktorí sú inteligentní. Dokonale bolo pochopené, že ak Moslim odmietne jeden pilier imánu, upadá do absolútneho kufru (neviery).

Pretože v protiklade so zhrnutiami ponúkanými inými náboženstvami Islam poskytuje úplné vysvetlenie a zviazal piliere imánu jeden s druhým. Moslim, ktorý neuzná Mohameda(SAW) a nesúhlasí s ním, nebude naďalej uznávať Boha alebo Jeho atribúty a nespozná posmrtný život. Imán Moslima je založený na takých silných neotrasiteľných a nespočetných dôkazoch, že odmietnutie nemá ospravedlnenie. Je to akoby myseľ bola prinútená to prijať.

Bod tretí:

Raz som povedal اَلْحَمْدُلِلّٰهِ a hľadal som odmenu, ktorá by zodpovedala jej širokému významu. Zrazu sa mi zjavila nasledujúca veta:

اَلْحَمْدُلِلّٰهِ عَلَى الْاٖيمَنِ بِاللّٰهِ وَعَلٰى وَحْدَانِيَّتِهٖ وَعَلٰى وُجُودِهٖ وَعَلٰى صِفَاتِهٖ وَاَسْمَاعِهٖ حَمْدًا بِعَدَدِ تَجَلِّياَتِ اَسْمَاعِهٖ مِنَ الْاَزَلِ اِلَى الْاَبَدِ

„Všetka chvála patrí Bohu za vieru v Boha, za Jeho jedinosť a nevyhnutnú existenciu a všetky atribúty a Mená do počtu prejavov Jeho Mien od ezelu po ebed.“

Pozrel som sa a videl, že úplne vhodné bolo nasledujúce...

PROBLÉM DESIATY

Kvet Emirdağu

[Výnimočne silná odpoveď na námietky vznesené voči opakovaniam v Koráne]

Moji drahí verní bratia!

I keď sa tento Probém ukázal byť neštrukturovaným a nemotorným kvôli mojej úbohej situácii, celkom určite som vedel, že pod jeho nepravidelným vyjadrením je najhodnotnejší druh zázračnosti. Nanešťastie som ju nedokázal vyjadriť. Ale bez ohľadu na to akými slabými by sa výrazy mohli zdať, keďže sa jedná o Korán, je to aj uctievanie vo forme rozjímania (tafakkur) aj schránka posvätného, vznešeného a žiarivého šperku. Nepozerajte sa ne jeho potrhaný odev, ale na diamant v jeho ruke. Ak sa vám to hodí, môžete ho nazvať ako Desiaty problém, ak nie, môžete ho považovať za odpoveď na vaše blahoprajné listy.

Taktiež – napísal som toto počas jedného alebo dvoch dní počas Ramadánu, keď som bol veľmi chorý, biedny a bez jedla a keď som bol nútený používať stručné a krátke výrazy, ktoré uchovávali množstvo právd a početné dôkazy v jedinej vete. Nedostatky toho by teda mali byť prehliadnuté. ()

Moji drahí verní bratia!

Čítajúc Zázračný Korán počas Ramadánu, keď som narazil na ktorýkoľvek z tridsiatich troch veršov, ktorý ukazuje na Risale-i Nur, čo je vysvetlené v Prvom lúči, videl som, že s ohľadom na to, že majú podiel na príbehu, strana, list a príbeh verša sa tiež v určitej miere pozerá na Risale-i Nur a jeho študentov. Menovite podobne ako „Verš Nuru“ v Súre Nur ukazuje na Risale-i Nur desiatimi prstami, tak i „Verš temnoty“ nasledujúci po ňom priamo ukazuje na tých, ktorí mu protirečia a dáva im rozšírený podiel. Cítil som akoby táto „zastávka“ povstala z konkrétnosti do univerzality a že jedným z ucelených údov tej univerzality je Risale-i Nur a jeho študenti.

Naozaj, príhovoru Koránu sa dostáva takej šírky, vznešenosti a obsiahlosti

• predovšetkým z obsiahleho postavenia univerzálneho panstva (rububiyyah) Predvečného Hovorcu

• a z obsiahleho postavenia toho, ktorý je oslovovaný v mene celého ľudstva a všetkých bytostí

• a z obsiahleho stavu usmerňovania celého ľudstva naprieč stáročiami

• a z postavenia najvznešenejšej obsiahlej expozície Božích zákonov týkajúcich sa správy tohoto sveta a posmrtného života, nebies a zeme, pred-večnosti (ezel) a po-večnosti (ebed) a panstva Stvoriteľa vesmíru a všetkých bytostí,

že zobrazuje vznešenú zázračnosť a obsiahlosť, kde dokonca i na jej zjavnej a jednoduchej úrovni, ktorá lichotí jednoduchým mysliam bežnej triedy ľudí, ktorí sú medzi najpočetnejšími, ktorých Korán oslovuje, poskytuje úplný podiel najvyšším triedam.

Vo svojich príbehoch a historických rozprávaniach nepopisuje jednoducho malú časť alebo lekciu, ale zdôrazňuje prvky univerzálneho princípu oslovujúce každú vekovú skupinu a každú skupinu ľudí akoby bol znovu zjavený. Obzvlášť jeho často opakovanými hrozbami اَلظَّالِمٖينَ اَلظَّالِمٖينَ a  prísnymi vysvetleniami nešťastí vzťahujúcimi sa na nebesia a zem ako trest za ich tyraniu – týmto a odplatou, ktorou bol navštívený ľud Áda a Thamúd a ľud faraónov, upriamuje pozornosť na neprekonateľné neprávo tohoto storočia a skrze záchranu prorokov ako boli Abrahám(AS) a Mojžiš(AS) dáva útechu ľuďom imánu, ktorí sú utlačaní.

Áno, z pohľadu nedbanlivosti a zavádzania sú všetky minulé časy a predošlé obdobia a stáročia hrôzostrašnými miestami neexistencie a rozpadajúcich sa zničených cintorínov. Avšak Zázračný Korán ich každému storočiu a skupine ľudí zobrazuje ako živé poučné strany, úžasné svety žijúce a obdarované dušami a ako existujúce ríše Pána, a ktorými máme spojenie; a so zvýšenou zázračnosťou nás niekedy prenáša do tých čias a niekedy tie časy prináša k nám, ako filmové plátno.

Áno, z pohľadu zavádzania je tento vesmír videný ako neživý, biedny, mŕtvy, nekonečná pustina otáčajúca sa medzi odlúčením a chorobou. Pomocou tej istej zázračnosti Koránu Veľkého Významu sa napĺňa životom ako kniha Proseného (Samedáni), mesto Milosrdného (Rahmáni) a výstava umení Božského (Rabbáni) a kriesi k životu tie mŕtve bytosti a necháva ich jednu s druhou rozprávať sa ako úradníkov poverených povinnosťami a náhliť sa pomôcť jedna druhej. Učí ľudstvo, džinov a anjelov skutočnej, žiarivej a príjemnej múdrosti.

Naozaj, dostáva ocenenia ako

• každé z jeho písmen skýta desať, sto, tisíc alebo tisíce odmien

• ak by sa všetci ľudia a džinovia zhromaždili, neboli by schopní vytvoriť nič jemu podobné

• hovorí úplne vhodne s celým ľudstvom a všetkými bytosťami a je neustále s horlivosťou vpísaný do sŕdc miliónov háfizov

• svojimi častými a početnými opakovaniami nespôsobuje nudu

• hoci je možné pomýliť si množstvo jeho častí a viet, dokonale sa usádza v jemných a jednoduchých hlavách detí

• a rovnako ako voda zo Zamzamu je po niekoľkých slovách príjemný ušiam chorých, zomierajúcich a tých, ktorí sú utrápení. Pre svojich študentov získava šťastie na tomto i onom svete.

Taktiež, rovnako ako jemnosť jeho štýlu, ktorá v tajomstve dodržania súladu s úrovňou gramotnosti jeho prekladateľa neumožňuje žiadnu bombastickosť, umelosť alebo afektovanosť aj jeho zoslanie priamo z nebies ukazuje skvelú zázračnosť. Taktiež ukazuje skvelú zázračnosť vo vznešenosti a usmernení lichotením jednoduchým mysliam obyčajných ľudí, najpočetnejšej skupiny ľudstva, vo svojej blahosklonnosti vo vyjadrovaní a najmä otváraním najjasnejších a najzrejmejších strán ako nebesia a zem a učiac udivujúce zázraky moci a zmysluplné riadky múdrosti pod tými bežnými vecami.

V tajomstve, že je tiež knihou dua, zvolaní, dhikru a tawhídu, z ktorých každé potrebuje opakovanie, ukazuje porozumením v jedinej vete a jedinom príbehu druh zázračnosti početné rôzne významy početným rôznym úrovniam ľudí svojím krásnym a sladkým opakovaním. Podobne dávaním na známosť, že malé a nedôležité veci v obyčajných bežných udalostiach sú tiež v rozsahu pôsobnosti jeho súcitného pohľadu a vo sfére jeho vôle a kontroly, ukazuje druh zázračnosti, pretože pripája dôležitosť i k malým udalostiam týkajúcim sa spoločníkov Proroka keď bol zakladaný Islam a šaríja bola vo všeobecnosti kodifikovaná a keďže tie udalosti boli základnými princípmi a ich vytvorenie najdôležitejšími plodmi, akoby to boli semienka.

Áno, keďže je opakovanie potrebné kvôli návratu potreby, opakovanie určitého ajátu, ktorý učí rôzne rozdielne úrovne ľudí a poskytuje odpovede na početné otázky opakované počas obdobia dvadsiatich rokov, nie je chybou. Naozaj, v založení nekonečne úžasnej a bezhranične skvelej revolúcie na opakovanie určitých viet tak silných, že vyprodukuje tisíce výsledkov a opakovanie niektorých ajátov, ktoré sú výsledkami bezpočtu dôkazov

• odstráni svet a nastolí mocný posmrtný život na jeho miesto rozobraním širokého vesmíru a zmenou jeho tvaru v deň qijámy (súdneho dňa)

• dokáže, že všetky časti a univerzálie od atómov po hviezdy sú v rukách a k dispozícii jedinej Bytosti

• ukáže Boží hnev a zlosť kvôli stvoreniu vesmíru v odpovedi na neprávosti ľudských bytostí, ktoré privádzajú k hnevu zem, nebesia a živly.

Nie že by to samotné bolo chybou, opakovanie takého ajátu je najmocnejším zázrakom a najvznešenejšou výrečnosťou, a to výrečnosťou a zrozumiteľným štýlom zodpovedajúcim presne požiadavkám potreby.

Napríklad, ako je vysvetlené v Štrnástom záblesku Risale-i Nur, veta بِسْمِ ٱللَّهِ ٱلرَّحْمَـٰنِ ٱلرَّحِيمِ, ktorá predstavuje jeden aját a je v Koráne opakovaná stoštrnásťkrát, je pravdou, ktorá zväzuje arš (boží trón) a zem a ožaruje kozmos, čo každý stále potrebuje; ak by sa opakoval miliónkrát, stále by to bolo potrebné. Nielen že je to potrebné každý deň tak, ako napríklad chlieb, vzduch a svetlo, ale je to potrebné a vytúžené v každom okamihu.

A napríklad verš اِنَّ رَبَّكَ لَهُوَ الْهَزٖيزُ الرَّحٖيمُ je opakovaný v súre طسٓمٓ osemkrát. Opakovanie ohľadne výsledku stvorenia vesmíru a v mene univerzálneho panstva, spása prorokov, ktorej príbehy sú v súre rozprávané, a tresty ich ľudu aby naučili, že božia dôstojnosť si vyžaduje trápenia tých tyranských ľudí, zatiaľ čo boží súcit si vyžaduje záchranu prorokov – to je stručná, zázračná a vznešená zázračnosť, ktorá ak by sa opakovala tisíckrát, stále by bola po nej túžba a potreba.

A napríklad verš فَبِأَىِّ ءَالَآءِ رَبِّكُمَا تُكَذِّبَانِ , ktorý sa opakuje v Súre Rahmán, a verš وَيْلٌ يَوْمَئِذٍ لِلْمُكَزِّبٖينَ v Súre Mursalat hrozivo kričia na ľudstvo a džinov naprieč stáročiami a nebesiami a zemou, že kufr (neviera), nevďak a tyrania tých, ktorí privádzajú vesmír, nebesia a zem k hnevu, kazí výsledky stvorenia vesmíru a popierajú a mierne odpovedajú na majestát Božej vlády a porušujú práva všetkých bytostí. Ak sa tisíce krát opakuje všeobecná lekcia o tisíckach právd, ktorá má silu tisícok problémov opakovaných tisíce krát, stále by tu bola potreba opakovania a jeho bázeň vzbudzujúca stručnosť a krásna, zázračná výrečnosť.

A napríklad v prosbe Proroka(SAW) nazvanej Džawšan’ul Kabír, ktorá je typom skutočnej a úplnej koránskej prosby a druhom zhrnutia vyplývajúceho z neho, stonásobné opakovanie frázy سُبْحَانَكَ يَا لَا اِلٰهَ اِلَّا اَنْتَ الْاَمَانُ الْاَمَنُ خَلِّصْبَا وَاَ جِرْنَا وَنَجِّنَا مِنَ النَّرِ obsahuje pravdu tawhídu, ktorá je tak veľká, ako vesmír; a tasbih (oslava) a taqdis (posväcovanie), ktoré sú najdôležitejšími z troch najvyšších povinností stvorení pred tvárou božieho panstva a týkajú sa najúžasnejšej otázky, ktorá stojí pred ľudstvom a ktorou je byť zachránený od večnej biedy a obsahuje uctievanie, ktoré je najpotrebnejším výsledkom ľudskej slabosti. Čiže ak je opakovaná tisíckrát, stále je to príliš málo.

Preto niektoré z opakovaní záležitostí, ktoré sú sunnou, ako tasbihat po salate, opakovanie v Koráne dodržiava podobné pevné princípy. V skutočnosti, s ohľadom na požiadavky stavu, potrebu porozumenia a požiadavky výrečnosti, niekedy vyjadruje pravdu tawhídu možno dvadsaťkrát explicitnejšie a implikáciou na rovnakej strane. Nielenže nespôsobuje nudu, ale skôr dodáva silu a inšpiruje nedočkavosť a vštepuje sladkosť. Risale-i Nur pomocou dôkazov vysvetlilo ako vhodné, príhodné a prijateľné opakovanie v Koráne je z pohľadu rétoriky.

Múdrosť mekkánskych a medínskych Súr v Zázračnom Koráne je rozdielna vzhľadom na výrečnosť, zázračnosť, detaily a krátkosť a spočíva v tomto:

V Mekke boli prvou líniou tých, na ktorých sa obracali a ktorí boli proti nim modloslužobníci spomedzi Kurejšovcov a negramotní domorodci – to, čo bolo potrebné, bol silný a vznešený štýl rétoriky, a zázračná, presvedčivá stručnosť – a aby sa toho dosiahlo, „opakovanie“ bolo potrebné. Preto vo väčšine mekkánskych súr opakovanie a vyjadrovanie pilierov imánu a stupňov potvrdenia tawhídu najsilnejšou, vznešenou a zázračnou stručnosťou bolo tak silným dôkazom pôvodu a konca stvorenia, Boha a posmrtného života – nielen na jednej stránke, v jednom verši, vete alebo slove, ale niekedy v jednom písmene, pomocou gramatických nástrojov ako je inverzia slov alebo viet, robenie slova neurčitým a vynechávanie a zaraďovanie – že géniovia a vedúce osobnosti vedy alebo rétoriky to prijímali s údivom.

Risale-i Nur – obzvlášť Dvadsiate piate slovo a jeho Dodatok, ktoré dokazujú formou zhrnutia štyridsať aspektov zázračnosti Koránu a komentár Koránu Išárat’ul Idžáz z arabského Risale-i Nur, ktorý dokazuje zázračným spôsobom aspekt zázračnosti Koránu v poradí jeho slov (nazm) – aktívne demonštruje, že v mekkánskych Súrach a ajátoch sú najvyššie štýly výrečnosti a najvznešenejšia stručná zázračnosť.

Pokiaľ ide o medínske Súry a ajáty, keďže boli predovšetkým určené a odporované Ľudom Knihy – ako Židmi a kresťanmi, ktorí potvrdzovali Božiu existenciu – to, čo výrečnosť a usmernenie vyžadovali a aby rozprava zodpovedala situácii, nebolo vysvetlenie vyšších princípov náboženstva a pilierov imánu jednoduchým, jasným a podrobným štýlom. Skôr tým, čo bolo potrebné, bolo vysvetlenie špecifických problémov Šaríe a jej nariadení, ktoré boli príčinou diskusie a pôvodom a príčinami sekundárnych záležitostí a všeobecných zákonov. Preto v medínskych Súrach a ajátoch pomocou vysvetlení vo zväčša detailnom, jasnom jednoduchom štýle bezkonkurenčným spôsobom vysvetľovania špecifickým pre Korán náhle zmieňuje v rámci tých špecifických sekundárnych záležitostí silné a vznešené zhrnutie, záver a dôkaz, vetu vzťahujúcu sa k tawhídu, božím menám alebo posmrtnému životu, ktorá robí ten špecifický problém Šaríe univerzálnym a zaručuje, že bude vyhovovať viere v Boha. Osvetľuje pasáž a vyzdvihuje ju a robí ju zrozumiteľnou.

Risale-i Nur dokázalo kvality, vybrané body a povznesenú výrečnosť v zhrnutiach a záveroch, ktoré hovoria o tawhíde a posmrtnom živote a vyskytujú sa prevažne na konci ajátov, ako:

اِنَّ اللّٰهَ عَلٰى كُلِّ شَىْءٍ قَدٖيرٌ ۞ اِنَّ اللّٰهَ بِكُلِّ شَىْءٍ عَلٖيمٌ ۞ وَهُوَ الْعَزٖيزُ الرَّحٖيمُ ۞ وَهُوَ الْعَزٖيزُ الْحَكٖيمُ

a vysvetlilo desať z mnohých vybraných bodov tých zhrnutí a záverov v Druhom lúči Druhého svetla Dvadsiateho piateho slova, ktoré dokázalo i tvrdohlavým, že obsahujú najvyšší zázrak.

Áno, vysvetľujúc tie sekundárne záležitosti Šaríe a zákonitostí sociálneho života Korán ihneď povznáša pohľady tých, ktorým sa prihovára, k vznešeným, univerzálnym bodom a pretvárajúc jednoduchý štýl na vznešený a lekciu zo Šaríe na lekciu tawhídu ukazuje, že je aj knihou práva, príkazov a múdrosti, aj knihou princípov áqidy a imánu, knihou zikru a fikru (úvahy) a knihou dua a invokácií. A pomocou učenia mnohých cieľov koránskeho usmernenia v každej pasáži zobrazuje žiarivú a zázračnú výrečnosť odlišnú od tej v mekkánskych súrach.

Niekedy vo dvoch slovách, napríklad v رَبُّ الْعَالَمٖينَ a رَبُّكَ pomocou frázy رَبُّكَ zprostredkuje Božiu jedinosť (ehadijjah) a pomocou رَبُّ الْعَالَمٖينَ dáva poznať Božiu jednotu (wahidijjah). Takto vyjadruje Božiu jedinosť (ehadijjah) v rámci Božej jednoty (wahidijjah). Dokonca i v jedinej vete vidí a umiesťuje v zrenici oka časticu a tým istým ajátom, tým istým kladivom umiesťuje na oblohe slnko robiac tak z neho oko oblohy.

Napríklad po verši

خَالَقَ السَّمٰوَاتِ وَالْاَرْضَ

hneď vo verši nasledujúcom po

يُولِجُ الَّيْلَ فىِ النَّهَارِ وَيُولِجُ النَّهَارَ فىِ الَّيْلِ

hovorí:

وَ هُوَ عَلٖيمٌ بِذَاتِ الصُّدُورِ

„V širokom majestáte stvorenia zeme a nebies On myšlienky srdca pozná a riadi.“ A takto vysvetlenú pretvára tú jednoduchú nevzdelanú úroveň a špecifickú rozpravu, ktorá berie ohľad na mysle jednoduchých ľudí, na povznesenú, atraktívnu a všeobecnú konverzáciu za účelom usmernenia (iršad).

'Dôležitá otázka: Niekedy pravda nie je povrchnému pohľadu zrejmá a v niektorých situáciách, keď stručná fráza vysvetľujúca tawhíd alebo univerzálny princíp je odvodená z menšieho obyčajného problému, spojenie nie je známe, a tak sa predpokladá, že je to chyba. Napríklad spomenutie extrémne povzneseného princípu

وَفَوْقَ كُلِّ ذٖى عِلْمٍ عَلِيمٌ

keď „Jozef(AS) chytil svojho brata pomocou úskoku“ sa nezdá, že drží krok s výrečnosťou. Aký je význam a múdrosť tohoto?

Odpoveď: Väčšina dlhých a stredne dlhých súr, z ktorých každá je malým Koránom, a množstvo strán a pasáží nesleduje iba dva alebo tri ciele. Preto Korán obsahuje mnoho kníh a učení, ako je napríklad kniha zikru, imánu a úvahy a kniha práva, múdrosti a usmernenia. Preto keďže popisuje majestátne prejavy Božieho panstva (rububijjah), ktoré objíma všetky veci, Korán ako recitácia mocnej knihy vesmíru sleduje v každej diskusii mnohé ciele a niekedy na jedinej strane. Zatiaľ čo učí o márifat’ulláhu (poznaní Boha), stupňoch tawhídu a pravdách imánu so zdanlivo slabým spojením otvára v nasledujúcej pasáži ďalší predmet inštruktáže pripájajúc k slabému spojeniu spojenia silné. Dokonale to zodpovedá danej situácii a pozdvihuje úroveň výrečnosti.

Druhá otázka: Aká je múdrosť a účel Koránu dokazujúceho a pútajúceho pozornosť na posmrtný život, tawhíd a odmenu a trest pre ľudské bytosti tisíckrát explicitne, implicitne a nepriamo, a ich učenia v každej súre, na každej strane a v každej situácii?

Odpoveď: Aby sa mohlo učiť o najvýznamnejších problémoch vo sfére nepredvídateľných skutočností a revolúcií v histórii vesmíru

• a učiť o najdôležitejších, najvýznamnejších a najúžasnejších záležitostiach v súvislosti s povinnosťami ľudských bytostí, ktoré keďže požívajú najvyššej dôvery a viceregentstva zeme budú smerovať buď k svojej záhube alebo večnému šťastiu

• a aby boli odstránené ich nespočetné pochybnosti a ich násilné odmietania a tvrdohlavosť boli rozbité

• naozaj – prinútiť ľudské bytosti potvrdiť tie úžasné revolúcie a podriadiť sa tým najpotrebnejším záležitostiam, ktoré sú tak veľké ako tie revolúcie

ak Korán upúta ich pozornosť tisíc alebo doknca milión krát, nie je to prehnané. Tieto diskusie v Koráne sú ako také čítané miliónkrát a nespôsobujú nudu ani ich potreba nezaniká.

Napríklad keďže verš

اِنَّ الَّذٖينَ اٰمَنُواوَعَمِلُوا الصَّالِحَاتِ لَهُمْ جَنَّتٌ تَجْرٖى مِنْ تَحْيهَا الْاَنْهَارُ جَالِدٖينَ فٖيهاَ اَبَدًا...

ohlasuje dobrú zvesť o pravde večného šťastia a o pravde smrti, ktorá sa v každom okamihu ukazuje úbohým ľudským bytostiam a zachraňuje ich, ich svet a všetkých tých, ktorých milujú od večného zániku a získava pre nich večnú suverenitu, ak je opakovaný tisíce miliónov krát a je mu daná dôležitosť vesmíru, stále to nie je prehnané a nestráca to hodnotu.

Preto v učení nespočetných neoceniteľných záležitostí tohoto druhu a usilovaní sa o prehovorenie a presvedčenie a dokázanie výskytu úžasných revolúcií, ktoré zničí súčasnú formu vesmíru a zmení ju akoby to bol dom, Zázračný Korán istotne púta pozornosť na tieto záležitosti tisíckrát explicitne, implicitne a nepriamo. Robiť tak nie je prehnané, skôr to obnovuje odmeny, čo je podobné základnej potrebe presne takej, akou je základná potreba obnovenia chleba, liekov, vzduchu a svetla.

A napríklad ako je rozhodujúco dokázané v Risale-i Nur múdrosť Koránu surovo, hnevlivo a násilne opakovať ajáty ako

اِنَّ الْكَافِرٖينَ فىٖ نَارِ جَهَنَّمَ ۞ اَلظَّالِمٖينَ لَهُمْ عَذَابٌ اَلٖيمٌ

je tá, že neviera (kufr) ľudských bytostí je takým porušením práv vesmíru a väčšiny stvorení, že rozhneváva nebesia a zem a spôsobuje taký hnev živlov, že udierajú previnilcov víchricami a búrkami. A podľa tvrdenia verša

اِذَا اُلْقُوا فٖيهَا سَمِعُوا لَهَا شَهٖيقًا وَهِىَ تَفُورُ ۞ تَكَادُ تَمَيَّزُمِنَ الْغَيْظِ

Peklo tak zúri nad tými nespravodlivými popieračmi, že takmer vybuchuje zúrivosťou.

Preto pomocou múdrosti ukazujúcej bezhraničnú škaredosť neviery (kufr) a nespravodlivosti tých popieračov – nie s ohľadom na malosť a bezvýznamnosť ľudských bytostí pred tvárou tak všeobecného zločinu a bezhraničnej agresie, ale s ohľadom na dôležitosť práv poddaných Vládcu vesmíru pred tvárou veľkosti toho nespravodlivého zločinu a úžasnej nespravodlivej agresie; ak v Jeho dekréte zločin a jeho potrestanie boli opakované tisíc, milión alebo dokonca tisíce miliónov krát, stále to nebolo prehnané a nesprávne. Po tisíce rokov, stovky miliónov ľudí čítalo také ajáty každý deň nie s nudou, ale s úplnou horlivosťou a potrebou.

Áno, pre každého každý deň a každým okamihom jeden svet mizne a dvere nového sveta sa otvárajú. A tak ako opakovanie لَا اِلٰهَ اِلَّا اللّٰهُ tisíckrát v dôsledku potreby a túžby ožiariť každý z tých prechodných svetov robí každú frázu لَا اِلٰهَ اِلَّا اللّٰهُ lampou pre každý z tých meniacich sa závojov. Rovnakým spôsobom v súlade s múdrosťou

• oceňovaním čítania Koránu tresty za tie zločiny a surové hrozby Pred-večného Vládcu, ktorý rozbíja ich tvrdohlavosť

• a pracovaním pre záchranu pred vzburou nafsu aby neboli temnotou zakrývané tie mnohé pominuteľné závoje a obnovené putujúce vesmíry

• a nerobením škaredým ich obrazy, ktoré sa odrážajú v zrkadlách ich životov

• a neobracaním proti nim tie prechodné pohľady, ktoré môžu svedčiť v ich prospech

Korán ich opakuje vskutku učeným spôsobom. Dokonca i Satan by sa zachvel nad predstavou, že tie silné, surové a opakované vyhrážky Koránu nie sú na mieste. Ukazuje to, že Pekelné muky sú čírou spravodlivosťou pre popieračov, ktorí si ich nevšímajú.

A napríklad mnohonásobným opakovaním príbehov Mojžiša(AS), ktoré obsahujú mnohé príklady múdrosti a výhod, ako napríklad príbehu o jeho palici, a ostatných prorokov ukazuje, že proroctvá ostatných prorokov sú dôkazom pravdivosti posolstva Mohameda(SAW) a že ak niekto všetky nepopiera, v podstate nemôže poprieť ani jeho posolstvo. Pre tento účel a keďže každý nemá vždy čas alebo možnosť čítať celý Korán tento opakuje tie príbehy rovnakým spôsobom ako dôležité piliere imánu, takže všetky dlhé a stredne dlhé súry sú každá ako malý Korán. Opakovať ich teda nie je prehnané, vyžaduje to výrečnosť a učí to, že Mohamedov(SAW) príbeh je najväčšou udalosťou ľudstva a najvýznamnejšou záležitosťou vesmíru.

V Risale-i Nur bolo mnohými dôkazmi a náznakmi rozhodujúco ukázané, že udelením rozhodujúcej pozície Osobe Ahmada v Koráne a zahrnutím štyroch pilierov imánu do مُحَمَّدٌ رَسُلُ اللّٰهِ a považovaním toho za rovné pilieru لَا اِلٰهَ اِلَّا اللّٰهُ

• Mohamedove(SAW) proroctvo je najväčšou pravdou vesmíru

• Osoba Ahmada je najušľachtilejším stvorením

• a jeho univerzálny kolektívny duchovný charakter a posvätná hodnosť známa ako Mohamedánska skutočnosť je najžiarivejším Slnkom dvoch svetov

Jeho spôsobilosť na túto výnimočnú pozíciu bola takisto jasne dokázaná. Jedným z tisícov týchto dôkazov je tento:

Podľa princípu اَلسَّبَبُ كَالْفَاعِلِ „príčina je ako konateľ“

• ekvivalent všetkého dobra vykonaného celou jeho spoločnosťou (ummou) vstupuje po celý čas do jeho knihy dobrých skutkov

• svetlo, ktoré priniesol, osvetluje všetky pravdy kozmu

• spravil nielen džinov, ľudstvo a živé bytosti ale i celý vesmír a nebesia a zem vďačnými

• a rovnako ako prosby rastlín v ich jazyku, ktorý majú k dispozícii a prosby zvierat ponúkané ich jazykom vrodenej potreby sú prijímané pred našimi vlastnými očami – to dosvedčuje miliónmi alebo skôr biliónmi neodmietnuteľných dua robených každý deň spravodlivými v jeho komunite vybavenými ich salawatom (požehnaniami) a ich prosbami o milosť duchovný zisk najmä tejto Osobnosti(SAW)

• a každé z tristotisíc písmen Koránu odkrýva vstupom nekonečných svetiel do knihy jeho skutkov len ohľadom recitácií Koránu jeho komunitou od desať do sto ba i tisíc zásluh

vďaka tomuto všetkému Vševedúci Nevideného (Állam’ul Ghujúb) videl a vedel, že Mohamedánska skutočnosť, ktorá je jeho kolektívnou duchovnou podstatou, bude v budúcnosti ako strom Tuba v Raji, a v súlade s tou hodnosťou mu udelil najvyššiu dôležitosť v Koráne, a vo Svojom Dekréte ukázal, že nasledovať ho a obdržať jeho príhovor dodržiavaním jeho Slávnej Sunny je jednou z najdôležitejších vecí ľudstva a čas od času vzal do úvahy jeho ľudskú osobnosť a ľudský stav počas jeho raného života, čo bolo semenom majestátneho stromu Tuba.

Preto keďže pravdy opakované v Koráne majú takú veľkú hodnotu, každý zdravý charakter dosvedčí, že v jeho opakovaniach sa skrýva mocný a rozsiahly zázrak. Ak ovšem niekto nie je postihnutý chorobou srdca a nemocou vedomia kvôli pliage materializmu, a spadá pod pravidlo

قَدْيُنْكِرُ الْمَرْءُ ضَوْءَ الشَّمْسِ مِنْ رَمَدِ وَيُنْكِرُ الْفَمُ طَعْمَ الْمَاءِ مِنْ سَقَمٍ

„Človek poprel svetlo slnka pre svoje choré oko, jeho ústa popreli chuť vody kvôli chorobe.“

DVE POZNÁMKY NA ZÁVER DESIATEHO PROBLÉMU

POZNÁMKA PRVÁ: Pred dvadsiatimi rokmi () som počul, že obávaný a tvrdohlavý ateista, ktorý podnietil sprisahanie voči Koránu jeho preložením, povedal: „Korán by mal byť preložený, aby každý pochopil, ako bezcenný je.“ Teda zosnoval strašlivý plán aby každý videl jeho nepotrebné opakovania a namiesto neho čítal jeho preklad.

Avšak nevyvrátiteľné dôkazy Risale-i Nur rozhodujúco dokázali, že:

• skutočný preklad Koránu nie je možný

• iné jazyky nemôžu zachovať kvality Koránu a špecifické body v spisovnej (nahw) arabčine

• bežné a malé preklady ľudských bytostí nemôžu slúžiť ako náhrady za zázračné a obsiahle slová Koránu, ktorého každé písmeno skýta od desiatich po tisíc zásluh

• a že tieto nemôžu byť čítané namiesto neho v mešitách.

Risale-i Nur prekazilo to desivé spiknutie vďaka svojmu šíreniu všade. Avšak keďže munafiqovia, ktorí brali lekcie od toho ateistu robili hlúpe a bláznivé pokusy zahasiť Slnko Koránu fúkaním naň ako hlúpučké deti, predpokladám, že som bol nútený napísať tento Desiaty problém trpiac veľkými obmedzeniami v najúnavnejších a tiesnivých podmienkach. Neviem, aká je skutočná situácia, pretože mi bol obmedzený styk s ostatnými.

POZNÁMKA DRUHÁ: Po našom prepustení z väznice Denizli som sedel na najvyššom poschodí slávneho hotela Şehir. Videl som jemný a pôvabný tanec listov, vetví a kmeňov mnohých topoľov rozprestretý naprieč uhladenými záhradami pri ich dotyku s vánkom, kedy sa každý z nich nadšene a extaticky pohyboval ako kruh dervišov. To rozbolelo moje srdce, ktoré smútilo a bolo zádumčivé nad odlúčením od mojich bratov a nad tým, že sa ocitám sám. Zrazu mi prišli na myseľ obdobia jesene a zimy a premohla ma nedbanlivosť. Tak veľmi mi bolo ľúto tých vznešených topoľov a živých stvorení hojdajúcich sa v dokonalej radosti, že sa mi oči naplnili slzami. S týmto pripomenutím odlúčení a nebytia pod zdobeným závojom vesmíru na mňa doľahol smútok nad svetom plným smrti a odlúčenia.

V tom mi náhle prišlo na pomoc nur (svetlo) Mohamedovej pravdy. Premenilo tie početné žiale a smútky na radosti. V skutočnosti vďaka miliónom žiarí, ktoré mi toto nur prináša – tak ako ich prináša každému a všetkým ľuďom imánu – pomoc a útecha, ktorú mi poskytlo aby zmiernilo moju situáciu iba v ten čas, iba v tom jedinom prípade, ma spravili naveky vďačným Osobnosti Mohameda(SAW). Bolo to takto:

Ten nedbanlivý pohľad ukázal tie požehnané a jemné stvorenia ako súce bez povinností či účelu, a že ak sa zjavia v jedinom období ich pohyby nespôsobuje radosť, ale že padajú do ničoty chvejúc sa na pokraji nebytia a odlúčenia. Dotklo sa to vo mne túžby po nesmrteľnosti, láske a existencii a súcitu so spolustvoreniami a obáv o život takým spôsobom, že to premenilo svet v duchovné peklo a moju myseľ v nástroj mučenia. Potom presne v tom okamihu nur, ktoré priniesol Mohamed(SAW) ako dar ľudstvu zodvihlo ten závoj. Ukázalo, že namiesto zániku, neexistencie, ničoty, bezúčelovosti, zbytočnosti a odlúčení niesli významy a príklady múdrosti do počtu listov tých topoľov a ako je dokázané v Risale-i Nur mali výsledky a povinnosti, ktoré môžu byť rozdelené do troch skupín.

Prvá skupina výsledkov: sa týka Mien Najslávnejšieho Tvorcu. Napríklad tak ako by každý oceňoval a tlieskal majstrovi remeselníkovi, ktorý vytvorí úžasný stroj, povedal by: „Mašalla, Barakalla!“. Podobne ten stroj tiež blahoželá a tlieska remeselníkovi jazykom, ktorý má k dispozícii, a dokonalým zobrazovaním výsledkov, ktoré sa od neho očakávajú. Všetky živé bytosti a všetky veci sú strojmi ako tento – tlieskajú svojmu Remeselníkovi svojím oslavovaním.

Druhá skupina príkladov múdrosti: sa týka pohľadu živých stvorení a vedomých bytostí. Stáva sa pre ne príjemným miestom štúdia a knihou poznania. Zanechávajú svoje významy vo sfére bytia – v mysliach vedomých bytostí a formách ich pamäte a na tabuľkách podobnosti (misal) a v zápisníkoch ríše ghajbu – a následne odchádzajú zo „zjavného sveta“ a uťahujú sa do „ríše ghajbu“. To znamená, že za sebou zanechávajú vonkajšiu formu bytia a získavajú mnoho bytí týkajúcich sa duchovnej ríše, ghajbu a poznania.

Áno, keďže Boh existuje, a Jeho poznanie objíma všetko, naozaj, z pohľadu, že pravda, nebytie, zánik, ničota, záhuba a prechodnosť pre ľudí imánu neexistujú, ale svety neveriacich a popieračov sú plné nebytia, odlúčenia, ničoty a prechodnosti. Toto je pravda, ktorú učí nasledujúce bežne používané príslovie: „Pre tých, pre ktorých Boh existuje, všetko existuje, a pre tých pre ktorých On neexistuje, nič neexistuje – pre nich niet ničoho.“

V krátkosti: tak ako imán zachraňuje ľudské bytosti pred večnou popravou v čase smrti, tak i zachraňuje každého súkromný svet pred temnotou zničenia a ničoty. Ale kufr (neviera), obzvlášť ak sa jedná o absolútnu kufr, posiela ľudské bytosti a ich súkromné svety na popravu smrťou a uvrhuje ich do duchovnej temnoty pekla. Potešenia života pretvára na horké jedy. Nech uši tých, ktorí uprednostňujú život tohoto sveta pred posmrtným životom, zvonia! Nech prídu a nájdu riešenie tohoto, alebo nech vstúpia do imánu a sú zachránení pred týmito strašnými stratami!

سُب۟حَانَكَ لَا عِل۟مَ لَنَٓا اِلَّا مَا عَلَّم۟تَنَٓا اِنَّكَ اَن۟تَ ال۟عَلٖيمُ ال۟حَكٖيمُ

Od vášho brata, ktorý veľmi potrebuje vaše modlitby a ktorému veľmi chýbate.

Said Nursi

List od Hüsreva Ustadovi Bediuzzamanovi Saidovi Nursîmu ohľadne Desiateho problému

Môj drahý a vážený Ustad,

Nekonečná vďaka nech je Všemohúcemu Bohu za to, že sme dostali Desiaty problém Ovocia Denizli, známy ako „Kvet Emirdağu“, ktorý uľahčil nášmu smútku počas nášho dvojmesačného odlúčenia a našej tiesne nad neschopnosťou komunikácie. Tento Problém vyčísľuje cnosti opakovania Koránskych slávnych, vznešených, milosrdných a súcitných ajátov, ktoré napĺňajú naše srdcia čerstvým životom a vdychujú do našich duší čerstvý vánok. Vysvetluje potrebu, významnosť a dôvod opakovaní, a je zároveň i vynikajúcou obranou Risale-i Nur. V skutočnosti čím viac sa nám dostáva vône tohoto kvetu tak hodného chvály a ocenenia, tým viac po ňom naše duše túžia. Rovnakým spôsobom ako odmenu za ťažkosť nášho deväťmesačného uväznenia deväť Problémov Ovocia ukázalo svoju krásu a stalo sa dôležitým prostriedkom nášho prepustenia – v rovnakej miere Desiaty problém, ktorý je ich Kvetom, tiež zobrazuje jeho krásu zdôrazňovaním divov zázračnosti stručnosti Koránu.

Áno, môj milovaný Ustad, tak ako skvelá, jemná krása ruže núti pozorovateľa zabudnúť na tŕne na jej stonke, tento žiarivý Kvet nás tiež prinútil zabudnúť na úzkosť tých deviatich mesiacov a urobil to ako nič.

Štýl, v akom je tento žiarivý Kvet napísaný, nepresycuje tých, ktorí ho študujú; ohromuje myseľ. Z mnohých krás, ktoré obsahuje, plným ukazovaním hodnoty opakovaní ako odpovede na zradný pokus „zjednodušiť“ Korán jeho prekladom v nazeraní ľudí ukázal svoju univerzálnu vznešenosť.

Dokazovanie, že Zázračný Korán je tak nový, ako by bol práve zjavený

• a že jeho nasledovníci sa každé storočie silno pridržiavajú jeho i svojej dokonalej poslušnosti voči jeho príkazom a zákazom

• a jeho surové, úžasné a opakované hrozby utláčateľom každého storočia

• a jeho súcitné a milosrdné poklony utláčaným

• a že medzi jeho hrozbami, ktoré sa týkajú najmä tohoto storočia, sú tyrani nútení neustále kričať počas posledných šiestich alebo siedmych rokov v nebeskom pekle pripomínajúcom vzorku najhlbšieho vesmíru

• a to, že študenti Risale-i Nur sú na čele utláčaných tohoto storočia, aby skutočne prejavovali úžasné vyslobodenia zo svojich ťažkých situácií vo všeobecnosti a osobne – ako vyslobodenia prorokmi bývalých národov – a jeho zdôrazňovaním úderov Pekelných múk zasadzovaných bezbožným, ktorí sú jeho protivníkmi

• a zakončenie Kvetu dvoma vynikajúcimi a jemnými poznámkami to všetko pohlo tohoto vášho roztúženého študenta Hüsreva radostne ponúknuť nekonečnú vďaku. Ako som spomínal môjmu drahému Ustadovi a ako som pri viacerých príležitostiach povedal svojim bratom, nikdy som vo svojom živote nepocítil takú radosť a šťastie, akú mi dáva tento krásny Kvet.

Nech je Všemohúci Boh s naším Ustadom, na slabé a mdlé plecia ktorého umiestil veľké a ťažké bremeno, spokojný, a nech Vám dopraje uľahčením Vášho bremena večný úsmev, amin!

Áno, môj drahý Ustad! My sme naveky spokojní s Bohom, Koránom, Jeho Milovaným Prorokom, Risale-i Nur a s Vami, náš milovaný Ustad, ktorý ste zvestovateľom Koránu. Nijakým spôsobom neľutujeme, že vás nasledujeme. V našich srdciach neprechovávame absolútne žiadny úmysel škodiť, hľadáme iba Boha a Jeho spokojnosť. Ako beží čas, naša túžba stretnúť sa so Všemohúcim Bohom narastá v rámci väzieb Jeho spokojnosti. Odkázať na Všemohúceho Boha bez výnimky všetkých tých, ktorí nám vykonali zlo a odpustiť im a robiť dobre každému vrátane tých tyranov je znakom Islamu zakoreneným v srdciach študentov Risale-i Nur. Ponúkame Bohu, ktorý to dáva na známosť bez toho, aby sme o to žiadali, nekonečnú a bezhraničnú vďaku.

Váš veľmi nedokonalý študent

Hüsrev

PROBLÉM JEDENÁSTY

Risale-i Nur dokázalo vysvetleniami a dôkazmi stovky vzoriek nespočetného ovocia posvätného stromu imánu, i špecifické i univerzálne – jedným z ktorých je raj, ďalším večné šťastie a ďalším videnie Boha (rujat’ulláh). Odkážuc ich ďalšie vysvetlenia na Siradž’un Nur (Lampa Nur) tu, na začiatku Jedenásteho problému Ovocia, radšej vysvetlíme niekoľko príkladov jeho špecifického a špeciálneho ovocia zrodeného z jeho konkrétnych častí, než z jeho univerzálnych pilierov.

Jedno je takéto: jedného dňa, keď som čítal dua: „Ó Rabb (Pane)! Na počesť anjelov Džibríla (Gabriela), Mikaila (Michaela), Israfila a Azraila a na ich príhovor zachovaj ma pred zlom ľudí a džinov!“, som zažil mimoriadne príjemný a utešujúci stav mysli pri spomenutí Azrailovho mena, ktoré obvykle núti ľudí chvieť sa od strachu. Zvolal som „Elhamdulillah“ a začal som cítiť úprimnú lásku k Azrailovi. Zdôrazníme veľmi krátko iba jediné špecifické ovocie z mnohých tohoto konkrétneho aspektu pilieru „viera v anjelov“.

Jedno je takéto: Najcennejším majetkom, ktorý si každý stráži, je jeho duša. Môj pocit úplnej istoty, že odovzdať ju silnej a dôveryhodnej ruke aby ju zachovala pred stratou, zničením a bezcielnosťou, mi poskytol hlboké potešenie. Potom mi prišli na mysel anjeli, ktorí zaznamenávajú ľudské skutky. Videl som, že to skýta početné sladké ovocie podobné tomu predchádzajúcemu.

Jedno je: Každý sa skutočne snaží zachovať výrok alebo skutok, ktorý stojí za to, a znesmrteľniť ho jeho zachovaním v písanom slove, poézii alebo dokonca vo filme. Ak menovite tieto skutky produkujú večné ovocie v Raji, začnú byť ľudia ešte viac zamestnaní ich zachovaním. „Kíramán Kátibín“ anjeli vznášajúci sa nad každého pleciami aby ukázali tieto skutky vo večných pohľadoch a aby získali pre ich vlastníkov ustavičné odmeny mi pripadali tak príjemní, že to nie som schopný opísať.

Potom, keď ma ľudia tohoto sveta izolovali od všetkého, čo súvisí so spoločenským životom, a držali ma ďaleko od všetkých mojich kníh, priateľov, asistentov a vecí, ktoré mi skýtali útechu a keďže som bol drvený bezútešnosťou ghurby (izolované premiestenie) a môj prázdny svet sa rúcal, prišlo mi na pomoc jedno z mnohých ovocí „viery v anjelov“. Rozveselilo môj vesmír a svet naplniac ho anjelmi a duchovnými bytosťami rozosmejúc môj svet radosťou. Ukázalo tiež, že svety poblúdilých ľudí, plačú v bezútešnosti, prázdnote a temnote.

Počas vychutnávania si pôžitkov tohoto ovocia moja predstavivosť si odtrhla podobné ovocie spomedzi početných ovocí „viery v prorokov“ a ochutnala ho. Zrazu moja viera a ich potvrdenie zapálila tie časy ako keby som žil so všetkými tými minulými prorokmi a spravila môj imán univerzálnym a rozšírila ho a pridala tisíce podpisov pod vyhlásenia imánu naším Prorokom Áchirzamanu (Konca času).

Potom ma napadla otázka, ktorej odpoveď je zahrnutá v Záblesku o Hikmat’ul Istiáza (Múdrosť hľadania útočiska pred Satanom u Boha). Medzitým sa ma opýtali:

„Zatiaľčo usmerneným ľuďom sa dostáva pomoci a posilnenia takým nespočetným sladkým ovocím a výhodami a skvelými výsledkami dobrých skutkov a pomocou a podporou Erham’ur Rahim’ína (Najmilosrdnejšieho z milosrdných), prečo sú často porážaní zblúdilými ľuďmi, ktorých dvadsať niekedy zničí sto ľudí usmernených?“ Keď som o tom premýšľal, spomenul som si na mobilizáciu Koránu proti chabým úkladom Satana a ako posiela anjelov a pomoc Všemohúceho Boha pre ľudí imánu. Keďže Risale-i Nur vysvetlilo účel a múdrosť tohoto rozhodujúcimi dôkazmi, o odpovedi na túto otázku sa tu zmienime iba krátko:

Áno, existencia paláca, ktorý sa zlomyseľný muž pokúša podpáliť, si môže niekedy vyžadovať stovky ľudí a niekedy si môže vyžadovať hľadanie útočiska u vlády a kráľa aby bola zaistená jeho ochrana a zachovanie. Pretože existencia paláca je možná iba vďaka existencii všetkých jeho podmienok a príčín, ale jeho neexistencia a zničenie môže nastať vďaka neexistencii jedinej podmienky. Tak ako môže palác zhorieť do tla vďaka jedinej zápalke povaľača, tak i satani spomedzi džinov a ľudských bytostí malými skutkami môžu spôsobiť rozsiahlu deštrukciu a hrozivé duchovné ohnivé búrky.

Áno, základom a pôvodom všetkého zlého, zla a hriechu je neexistencia a ničenie. Skrytá pod ich zjavnou existenciou je neexistencia a ničenie.

Keďže na základe tohoto bodu zlé bytosti a diabli spomedzi džinov a ľudí používajú extrémne malú silu aby odolávali nekonečnej sile a nútia ľudí pravdy a skutočnosti neustále hľadať útočisko na Božom dvore a utekať naň, Korán mobilizuje na ich obranu veľké sily. Dáva im Deväťdesiatdeväť Božích Mien a poskytuje im striktné príkazy stáť pevne proti tým nepriateľom.

Náhle sa z tejto odpovede zjavila špička nesmiernej pravdy a základ úžasnej a desivej záležitosti. Je to nasledovne:

Tak ako Raj nesie úrodu všetkých svetov bytia a produkuje večné výhonky semien rastúcich na tomto svete, tak i Peklo spaľuje produkciu vychádzajúcu z neexistencie, aby zobrazilo vážne dôsledky nespočetných strašlivých svetov nebytia a ničoty. Tá desivá továreň Pekla okrem svojich ostatných funkcií čistí vesmír „sveta bytia“ od nečistoty „ríše nebytia“. Nateraz neotvoríme dvere tohoto úžasného problému, inšallah ho vysvetlíme neskôr.

Taktiež špecifickým príkladom ovocia „viery v anjelov“ ktorý sa týka „skúšajúcich anjelov“ Munkara a Nákira je toto:

Vo svojej predstavivosti som vošiel do môjho hrobu, do ktorého určite vstúpim tak, ako každý iný. A zatiaľ čo som sa bál bezútešnosti a zúfalstva osamelého, temného, chladného, úzkeho a samotárskeho uväznenia v hrobe, náhle sa zjavili dvaja požehnaní priatelia pripomínajúci Munkara a Nákira. Začali sa so mnou zhovárať. Moje srdce a hrob sa rozšírili, osvetlili a zohriali a okná do sveta duší sa otvorili. Cítil som sa skutočne šťastným nad tou situáciou, ktorú som vtedy videl pomocou svojej predstavivosti a ktorú v skutočnosti uvidím v budúcnosti, a ponúkol som vďačnosť (šukr).

Rovnakým spôsobom: keď študent madrasy študujúci arabskú gramatiku zomrel a čelil otázkam Munkara a Nákira v hrobe مَنْ رَبُّكَ „Kto je tvoj Pán?“, myslel si, že je vo svojej madrase a odpovedajúc pomocou vedy nahw (arabskej gramatiky) povedal: „مَنْ je podmet, رَبُّكَ je jeho predikát. Spýtajte sa ma na niečo ťažké, toto je ľahké.“ Toto prinútilo oboch anjelov, prítomné duchovné bytosti a veštca hrobov, ktorí boli svedkami incidentu, zasmiať sa a spôsobilo, že Božia milosť zažiarila a zachránila ho pred mučením. Podobne keď nebohý Hafiz Ali, mučenícky šampión Risale-i Nur, zomrel vo väzení zapisujúc a nadšene študujúc Risale o Ovocí odpovedal skúšajúcim anjelom v hrobe pravdami Ovocia rovnako ako to urobil tu na súde, tak i študenti Risale-i Nur a ja budeme odpovedať na tie otázky žiarivými a silnými dôkazmi Risale-i Nur v skutočnosti v budúcnosti a teraz v duchu a spôsobíme, že ich anjeli potvrdia, ocenia ich a zablahoželajú im, inšallah.

Ďalším malým príkladom toho, že viera v anjelov vedie ku svetskému šťastiu, je toto:

Nevinné dieťa, ktoré sa učilo svoju lekciu z ilmi’hálu, povedalo inému dieťaťu, ktoré nariekalo nad smrťou svojho bračeka: „Neplač, ponúkni šukr, pretože tvoj brat odišiel do neba s anjelmi. Je tam šťastný a má sa tam lepšie než my. Poletuje navôkol ako anjeli a môže sa všade pozrieť.“ Obrátil slzy svojho nariekajúceho priateľa na šťastné úsmevy.

Presne ako to nariekajúce dieťa som počas tejto smutnej zimy a v mojej ponurej situácii dostal tiesnivú správu o dvoch úmrtiach. Jedným bol môj synovec, zosnulý Fuad, ktorý bol na popredných miestach pokročilých škôl a zároveň publikoval pravdy Risale-i Nur. Druhým bola moja zosnulá sestra Hanım, učenec, ktorý sa vydal na Hadž a zomrel pri tawafe v stave sakaratu. Úmrtia týchto dvoch príbuzných ma prinútili plakať – tak ako úmrtie zosnulého Abdurrahmána, ktoré je popísané v Risale o senioroch. Potom skrze svetlo imánu som videl vo svojom srdci, že nevinný Fuad a spravodlivá Hanım mali za spoločníkov anjelov a hurisky namiesto ľudí a že boli zachránení pred nebezpečenstvami a hriechmi tohoto sveta. Namiesto toho spaľujúceho smútku som pocítil ohromujúcu radosť a blahoželal som aj im obom aj Fuadovmu otcovi Abdulmedžídovi i sebe a ponúkol som vďaku Erham’ur Rahimínovi. Toto sem bolo zapísané a zaradené ako modlitba za milosť pre oboch týchto ľudí, ktorí zomreli.

Všetky porovnania a alegórie Risale-i Nur popisujú plody imánu, ktoré sú prostriedkami šťastia v tomto i budúcom svete. A vzhľadom na šťastie v živote a radosť zo života, ktoré ukazuje na tomto svete, to univerzálne a rozsiahle ovocie prináša zvesť, že imán veriaceho (mumin) prinesie večné šťastie a že skutočne vyprodukuje výhonky a vyvinie sa do tej formy.

A spomedzi jeho početných univerzálnych plodov sa o piatich písalo na konci Tridsiateho prvého slova ako o ovocí mirádžu, a pať ich je zaradených ako príklady v Piatom konári Dvadsiateho štvrtého slova. Na začiatku sme povedali, že každý z pilierov imánu má početné rozdielne ovocie, ktoré je v skutočnosti nespočetné. Tak ako je jediné ovocie zo súhrnu jeho ovocí rozsiahlym Rajom, ďalšie je večným šťastím a iné a možno najsladšie je videnie Boha. A porovnanie na konci Tridsiateho druhého slova pekne vysvetľuje niektoré z ovocí imánu týkajúcich sa šťastia tak na tomto svete ako i v posmrtnom živote.

Dôkazom, že pilier „viery v Qadar“ (Božie Rozhodovanie) produkuje hodnotné ovocie na tomto svete, je výrok

مَنْ اٰمَنَ بِالْقَدَرِ اَمِنَ مِنَ الْكَدَرِ

„ten, kto verí v qadar je zachránený pred nešťastím“, ktorý sa stal všeobecne známym príslovím. Jedno z univerzálnych ovocí „viery v qadar“ bolo vysvetlené vo vynikajúcej analógii na konci Risale o qadaru, keď dvaja muži vstupujú do nádhernej záhrady v paláci. Uvedomil som si, že kedykoľvek som sa v čase tiesnivých pohrôm pozeral s apektom viery v qadar, pohroma bola vo veľkej miere odľahčená. A to ma nútilo diviť sa ako môže vôbec človek žiť bez viery v qadar.

Jeden z univerzálnych plodov piliera „viery v anjelov“ je tiež spomenutý v Druhej zastávke Dvadsiateho druhého slova takto:

Azrail(AS) povedal vo svojej prosbe k Bohu: „Tvoji služobníci budú na mňa nahnevaní a budú sa na mňa sťažovať, že vykonávam svoju povinnosť zadržiavania duší zomierajúcich.“ Ako odpoveď mu bolo povedané: „Urobím z chorôb a nešťastí závoj tvojich povinností, takže sťažnosti mojich služobníkov budú smerovať na ne a nie na teba.“

Podobne ako týchto závojov je úlohou Azraila(AS) tiež závoj, aby neopodstatnené sťažnosti nemierili k Bohu Všemohúcemu. Pretože nie každý dokáže vidieť aspekty múdrosti, milosrdenstva, krásy a výhody smrti. Ľudia budú hľadať jej vonkajšiu tvár a začnú namietať a sťažovať sa. A tak múdrosťou vyhýbania sa týmto neopodstatneným šťažnostiam namiereným na Absolútne Súcitného sa Azrail(AS) stal závojom.

Presne rovnakým spôsobom je úlohou všetkých anjelov v skutočne všetkých zjavných prípadoch byť závojmi dôstojnosti rububiyyah (panstva). Takto vo vzťahu k veciam, ktorých krása nie je videná a ktorých múdrosť nie je známa, dôstojnosť a posvätnosť Božej moci a rozsiahlosť Božieho milosrdenstva sú zachované a nie sú cielmi námietok a Božia moc nie je spájaná s nízkymi, triviálnymi a krutými vecami povrchného pohľadu. Inak Risale-i Nur dokázalo svojimi nespočetnými dôkazmi, že pečate tawhídu na všetkých veciach jasne ukazujú, že žiadna príčina nemá schopnosť tvoriť alebo prinášať skutočný efekt.

Stvorenie a privádzanie do existencie sú vyhradené výlučne Jemu. Príčiny sú iba závojom. Vedomé bytosti ako anjeli nemôžu robiť nič iné ako vykonávať svojou malou slobodnou vôľou druh vrodených povinností a druh aktívneho uctievania označovaného ako kasb (akvizícia), ktoré sú malé a nie sú kreatívne.

Áno, dôstojnosť a vznešenosť si vyžadujú, že príčiny pôsobia ako závoje ruky moci z perspektívy pohľadu vedomia.

Ale tawhíd a ehadijjah (jedinosť) si vyžadujú, aby príčiny nemali žiadny skutočný efekt.

Tak ako sú anjeli a zjavné príčiny zapojené do diel dobra a existencie, všetci sú prostriedkami ospravedlňujúcimi moc panstva (rububijjah) od chyby a tyranie pre veci v ktorých krása nie je vnímaná alebo videná a sú prostriedkami posväcovania (taqdis) a oslavovania (tasbih) Boha.

Presne rovnakým spôsobom satani spomedzi džinov a ľudí a škodlivé záležitosti pôsobiace v dielach zla a neexistencie slúžia opäť raz zachovaniu moci Najslávnejšieho pred bytím cielom krutosti a nespravodlivých námietok a sťažností a ako spôsob posväcovania (taqdis) a oslavovania (tasbih) Rabba (Pána). Slúžia na Jeho ospravedlnenie a vyhlásenie za prostého všetkých chýb vo vesmíre. Pretože všetky nedostatky vznikajú z neexistencie, absencie schopnosti, ničenia a neschopnosti plniť úlohy, z ktorých sú všetky neexistujúce. Vznikajú zo skutkov neexistencie a nemajú k existencii žiadny vzťah.

Chyby sú pripisované týmto satanistickým a zlým závojom, námietky a sťažnosti sú právom smerované na ne, a slúžia ako prostriedky posväcovania (taqdis) Všemohúceho Boha. V každej udalosti zlé deštruktívne diela neexistencie nevyžadujú silu a moc; široký okruh neexistencie a deštrukcie môže nastať pomocou nejakého malicherného skutku alebo malej moci, alebo dokonca zlyhania vo vykonávaní povinnosti. Mohli by sme si o tých vykonávačoch zla pomyslieť, že snáď majú moc, ale v skutočnosti nemajú žiaden iný efekt ako neexistenciu a žiadnu inú moc ako malú akvizíciu (kasb). Ale keďže tie zlá vznikajú z neexistencie, tí vykonávatelia zla sú skutočnými páchateľmi. Ak sa jedná o vedomé bytosti, právom si odpykávajú trest. To znamená, že pokiaľ ide o zlá, páchatelia sú tými skutočnými „vykonávateľmi“.

Avšak keďže dobré skutky a činy sú existujúce, tí, ktorí ich „vykonávajú“ nie sú skutočnými „vykonávateľmi“ a nemajú skutočný efekt. Skôr sú príjemcami prijímajúcimi Božie vyžarovanie a Najmúdrejší Korán tvrdí, že ich odmena je tiež čisto Božou láskavosťou, a vyhlasuje:

مَّآ أَصَابَكَ مِنْ حَسَنَةٍۢ فَمِنَ ٱللَّهِ وَمَآ أَصَابَكَ مِن سَيِّئَةٍۢ فَمِن نَّفْسِكَ

V krátkosti: Zatiaľ čo sa vesmíry bytia a nespočetné svety nebytia stretávajú jeden s druhým a produkujú ovocia ako Raj a Peklo a všetky svety bytia vyhlasujú اَلْحَمْدُ لِلّٰهٖ اَلْحَمْدُ لِلّٰهٖ a všetky svety nebytia vyhlasujú سُبْحَانَ اللّٰهِ سُبْحَانَ اللّٰهِ a zatiaľ čo obsiahlym zákonom súťaže anjeli a satani, príklady dobra a príklady zla až po vnuknutia a satanské našepkávania srdcu všetci proti sebe bojujú, náhle toto ovocie „viery v anjelov“ prejavuje a rieši tento problém a osvetluje temný vesmír.

Ukazuje nám to jedno zo svetiel nuru ajátu

اَللّٰهُ نُورُ السَّمٰوَاتِ وَالْاَ رْضِ

a necháva nás zažiť aké sládké toto ovocie je.

Druhé univerzálne ovocie bolo naznačené v Dvadsiatom štvrtom slove a v Dvadsiatom deviatom slove, ktoré demonštruje karamat „alifov“. Dokázali žiarivým spôsobom existenciu a funkcie anjelov.

Áno, všade vo vesmíre, vo všetkom konkrétnom i univerzálnom a v každom druhu je súcitné skvelé panstvo, ktoré sa necháva poznať a milovať. Celkom isto je potrebné odpovedať na tú vznešenosť, na ten súcit, to nechávanie sa poznať a milovať šukrom (vďakou) a taqdisom (posväcovaním) rozsiahlym, obsiahlym a vedomým uctievaním. A sú to jedine nespočetní anjeli, ktorí tú povinnosť môžu vykonávať za nevedomé neživé stvorenia a veľké živly vesmíru, a sú to jedine oni, kto môže reprezentovať múdre a majestátne aktivity vlády panstva (rububijjah), ktoré je všade – od samej zeme až po Plejády, od podložia zeme až po jej vonkajší povrch.

Napríklad týmto ovocím stvorenie zeme a jej prirodzený stav, ktoré mdlé zákony filozofie ukazujú ako temné a pusté, naberajú žiarivú a známu formu, že spočíva na ramenách, teda pod dozorom dvoch anjelov nazývaných Thawr a Hut (Býk a Ryba) a že substancia a pravda posmrtného života nazývaná Sachra je poslaná ako večný základný kameň prechodnej zeme, teda ako znamenie, že v budúcnosti bude jej časť pretvorená vo večný Raj a je vytvorený ako bod opory pre anjelov Thawra a Huta. Toto bolo rozprávané niekdajšími prorokmi Bani Israela a je rovnako rozprávané Ibn Abbásom. Nanešťastie ako plynul čas tento posvätný význam a alegória bola vzatá doslovne jednoduchými ľuďmi a nabrala formu mimo hranice rozumu.

Keďže anjeli môžu cestovať cez zem, skaly a stred zeme takisto ako vzduchom, oni a zem istotne nepotrebujú fyzické skaly a rybu a vola aby ich podporovali.

Taktiež napríklad keďže zem vyslovuje tasbihat (oslavu) hlavami do počtu druhov a jazykmi do počtu príslušníkov tých druhov a častí, listov a plodov tých príslušníkov, istotne poverený anjel so štyridsaťtisíc hlavami a so štyridsaťtisíc jazykmi v každej hlave, z ktorých každý vyslovuje štyridsaťtisíc tasbihatov, ktoré budú poznať to skvelé, nevedomé, vrodené uctievanie, ho bude reprezentovať vedome a ponúkne ho na Božom Dvore, o čom informoval ako o pravde „Nositeľ istých správ“.

Taktiež existencia a výnimočná podstata anjelov ako

• Džibríl(AS), ktorý sprostredkúva a ohlasuje vzťahy Pána (Rabb) s ľudskými bytosťami, najdôležitejším výsledkom stvorenia vesmíru

• a Israfil(AS) a Azrail(AS), ktorí iba reprezentujú Stvoriteľove najmajestátnejšie a úžasné činy vo svete živých bytostí, ktoré sa prebúdzajú k životu a dávajú život sú prepúšťané z povinností smrťou a dozerajú na ne úctivým spôsobom

• a Mikail(AS), ktorý okrem dozerania na odmeny Najmilosrdnejšieho (Rahmán) v obžive, ktorá je najrozsiahlejšou, širokou a najpríjemnejšou milosťou vo sfére života vedome reprezentuje nevedomý šukr (vďaku)

a existencia a výnimočná podstata anjelov ako sú títo a nesmrteľnosť duší sú nevyhnutné pre suverenitu a veľkoleposť panstva. Ich existencia a existencia každého z ich druhu je tak istá a nepochybná ako existencia vlády a veľkoleposti videná vo vesmíre tak jasne ako slnko.

Týmto sa môžu robiť prirovnania pre ostatné problémy týkajúce sa anjelov.

Áno, Slávny a Krásny Všemohúci (Qadír’i Zuldžalál wal Džamál) tvorí štyristotisíc druhov živých bytostí na zemi a tvorí bytosti s dušami vo veľkej hojnosti dokonca i z bežných a hnijúcich látok a robí každého s nimi spokojného. Pre tvárou zázrakov Svojho umenia spôsobuje, že vyhlasujú:

• „Mašalla“ aké zázraky to Boh chcel! „Barakalla“ ako veľké sú Božie požehnania! „Subhánalla“ Sláva buď Bohu!

• a v odpovedi na dary Jeho milosrdenstva necháva tie (maličké) živé bytosti povedať: „Elhamdulilla“ všetka chvála patrí Bohu, „Wašukrú lilla“ všetka vďačnosť patrí Bohu a „Alláhu Ekber“ Boh je najväčší.

Celkom isto a bezpochyby On stvoril obyvateľov a duchovné bytosti vhodné pre širé nebesia, ktoré sa nikdy nebúria a vykonávajú neustále uctievanie a osídlil nebesia týmito bytosťami a nenechal nebesia prázdne. A On stvoril nespočetné rôzne druhy anjelov omnoho väčšie v počte než sú živočíšne druhy; niektoré v maličkej podobe jazdia na dažďových kvapkách a snehových vločkách a tlieskajú božiemu umeniu milosti vo svojich vlastných jazykoch, iné jazdia na cestujúcich hviezdach a na svojich cestách priestorom vesmíru a svojimi takbírmi (zvelebovaniami) a tahlílmi (vyslovovaním tawhídu) vyhlasujú svetu svoje uctievanie pred vznešenosťou, nádherou a dôstojnosťou Jeho panstva (rububijja).

Áno, konsenzus všetkých zjavených písiem a náboženstiev od čias Adama ohľadne existencie a uctievania anjelov a početné jednohlasné správy a rozprávania vo všetkých časoch rozhovorov a stretnutí ľudí s anjelmi dokazujú, že ich existencia je istá tak ako je istá existencia ľudí Ameriky, ktorých sme nikdy nevideli, a že sú s nami spojení.

A teraz poďte a svetlom imánu uzrite a ochutnajte toto druhé univerzálne ovocie. Uzrite ako napĺňa vesmír od konca po koniec robiac ho krásnym a pretvárajúc ho na nesmiernu masdžíd a miesto uctievania. V odpovedi vede a filozofii zobrazujúcich vesmír ako chladný, bez života, temný a pustý ho ukazuje ako ako plný života a svetla, vedomý, známy a sladký a umožňuje ľuďom imánu zažiť záblesk potešení nesmrteľného života v súlade s ich úrovňou ešte na tomto svete.

Záver: Tým istým spôsobom ako sú tajomstvá jednoty a jedinosti (ehadijja), tá istá moc, tie isté mená, tá istá múdrosť a to isté umenie prítomné v každej časti vesmíru, sú vyhláseniami Stvoriteľovej jednoty, dispozície, dávania existencie, panstva, stvorenia a posvätnosti vyjadrenej jazykom všetkých stvorení, konkrétnych i všeobecných. Presne rovnakým spôsobom stvorením anjelov všade On spôsobuje, že tasbihat, ktorý každé stvorenie koná nevedome svojím jazykom, je vykonávaný uctievajúcimi jazykmi anjelov.

Anjeli nemôžu nijakým spôsobom konať v rozpore s Božím príkazom. Okrem čistého uctievania nemajú žiadnu úlohu vo stvorení a nemôžu do ničoho bez príkazu zasahovať a nemôžu sa prihovárať bez dovolenia. Úplne prejavujú tajomstvo

عِبَادٌ مُكْرَمُونَ ۞ يَفْعَلُونَ مَا يُؤْمَرُنَ

ZÁVER

Toto formuje krátky náznak zdĺhavej pravdy. Je to o extrémne dôležitom chúlostivom bode zázračnosti, ktorý bol náhle vštiepený do môjho srdca po maghribe bez mojej vôle. Demonštruje to jasný zázrak týkajúci sa ghajbu v Súre قُلْ اَعُوذُ بِرَبِّ الْفَلَقِ.

بِس۟مِ اللّٰهِ الرَّح۟مٰنِ الرَّحٖيمِ

قُلْ أَعُوذُ بِرَبِّ ٱلْفَلَقِ ۞ مِن شَرِّ مَا خَلَقَ ۞ وَمِن شَرِّ غَاسِقٍ إِذَا وَقَبَ ۞ وَمِن شَرِّ ٱلنَّفَّـٰثَـٰتِ فِى ٱلْعُقَدِ ۞ وَمِن شَرِّ حَاسِدٍ إِذَا حَسَدَ

Tu iba z pohľadu svojho indikatívneho významu (mana’ji išari) táto silná a úžasná súra nariaďuje nášmu Prorokovi a jeho umme: „Chráňte sa pred zlými bytosťami a satanmi spomedzi džinov a ľudských bytostí, ktorí sa namáhajú vo vesmíre kvôli svetom nebytia.“ Spolu s pohľadom na každé storočie sa svojím indikatívnym významom pozerá na našu čudnú dobu vo väčšej miere, dokonca explicitným spôsobom a volá služobníkov Koránu aby hľadali útočisko pred satanom (istiáza) u Boha. Tento zázrak ghajbu bude vysvetlený v krátkosti v piatich znameniach nasledovne:

Každý aját tejto súry má veľa významov. S ohľadom čisto na jej indikatívny význam jej opakovanie slova „zlo“ štyrikrát v jej piatich frázach spolu s jej silným duchovným spojením tým istým dátumom upriamuje pozornosť štyrmi spôsobmi na bezprecedentný materiál a duchovné zlá tejto doby, ktoré sú desivé a nepokojné so svojimi revolúciami a stretmi a jej duchovný príkaz „vyvarujte sa tohoto“ je istým usmernením ghajbu spôsobom hodným zázračnosti Koránu.

Napríklad úvodná fráza قُلْ أَعُوذُ بِرَبِّ ٱلْفَلَقِ má tawafuq na dátumy 1352 alebo 1354 podľa výpočtov abdžádu a džifru narážajúc tak na Druhú svetovú vojnu, ktorá sa ako dôsledok Prvej svetovej vojny chystala vypuknúť kvôli prevládajúcej chamtivosti a závisti ľudstva a duchovne hovorí Mohamedovej(SAW) umme: „Nechoďte do tejto vojny a hľadajte útočisko u svojho Pána (Rabb).“ Taktiež jedným zo svojich nepriamych významov (mana’ji remz) ako zvláštnou láskavosťou študentom Risale-i Nur, ktorí sú medzi služobníkmi Koránu, naznačuje, že majú byť zachránení pred väzením Eskişehir a úžasným zlom v rovnaký deň a že plány na ich odstránenie vyjdú navnivoč. Poskytuje narážku, ktorá akoby bola duchovný príkazom „hľadajte útočisko u Boha“.

Taktiež napríklad tak ako fráza مِن شَرِّ مَا خَلَقَ, ktorá má hodnotu 1361 – okrem šadda – upriamuje pozornosť na krutú tyranskú deštrukciu tejto bezprecedentnej vojny Rumi a Hidžri dátumami tak i skrytým významom sa týka študentov Nuru, ktorí celou svojou silou pracujú v službách Koránu a ukazuje tawafuq, že budú zachránení pred rozsiahlym sprisahaním eliminácie, pred závažnou a desivou pohromou a pred väzením Denizli. Skrytým náznakom hovorí:

„Chráňte sa pred zlom Jeho stvorenia.“ Taktiež napríklad hodnota frázy ٱلنَّفَّـٰثَـٰتِ فِى ٱلْعُقَدِ je 1328 – šaddy nie sú zahrnuté – a nesie hodnotu 1358 s „lam“ v započítanej šadde a ukazuje materiálne a duchovné zlá cudzích tyranov v pozadí týchto rozsiahlych vojen, ktorí chamtivo a závistivo podnecovali zmenu Sultanátu s myšlienkou plienenia výsledkov Ústavnej revolúcie, ktoré boli v prospech Koránu a je v tawafuqu po zjavenie sa zlých intríg, ktoré surovo zničili tisíc rokov civilizačného pokroku príchodom Balkánskej a Talianskej vojny a Prvej a Druhej svetovej vojny a politických diplomatov vštepujúcich svoje skryté plány do myslí ľudí na pákach a ciferníkoch ľudského osudu čarodejníctvom a jedom, ktoré prenášali rozhlasovým vysielaním. Tak je v úplnom súlade s významom ٱلنَّفَّـٰثَـٰتِ فِى ٱلْعُقَدِ.

A napríklad fráza وَمِن شَرِّ حَاسِدٍ إِذَا حَسَدَ znovu majúca hodnotu 1347 – šadda a tanwin nezahrnuté – je v presnom tawafuq a korešponduje významom s tým istým dátumom, kedy sa v tejto krajine udiali významné prevraty presadzovaním cudzích zmlúv; a významné zmeny, ktoré v tomto pobožnom národe nastali kvôli útlaku filozofie; a desivej závisti a rivalite, ktoré sa zrážali v rôznych krajinách a dláždili cestu Druhej svetovej vojne. Ich presné tawafuq a zhoda vo význame sú skutočne zábleskmi zázraku ghajbu tejto posvätnej súry.

Pripomienka:

Každý aját v Koráne má viacero významov a každý z významov je univerzálny; majú fazety v každom storočí. Tie o ktorých tu diskutujeme sú iba tie z kategórie „indikatívnych významov“, ktoré hovoria o našom storočí. A v rámci tejto univerzálnej úrovne významu je naše storočie jednou fazetou ale dostalo takú odlišnú vlastnosť, že ju naznačuje svojím dátumom. Počas týchto posledných štyroch rokov som nevedel ani sa nepýtal na etapy vojny ani na jej výsledky ani či bol vyhlásený mier a tak som viac neklopal na dvere tejto posvätnej súry aby som zistil o koľko viac narážok na našu dobu a túto vojnu môže mať. Ale keďže bolo dokázané a vysvetlené v rôznych častiach Risale-i Nur, obzvlášť v Rumuzat’i Samanija (Osem narážok), že táto pokladnica má oveľa viac tajomstiev, odkazujeme čitateľov na ne a zkracujeme diskusiu.

Odpoveď na otázku, ktorá môže prísť na um

V tomto záblesku zázračnosti, na úvod مِن شَرِّ مَا خَلَقَ ak zaradíme do výpočtu obidve slová مِن a شَرِّ a v poslednej fráze وَمِن شَرِّ حَاسِدٍ إِذَا حَسَد zaradíme iba slovo شَرِّ a vyradíme وَمِن a vo fráze وَمِن شَرِّ ٱلنَّفَّـٰثَـٰتِ فِى ٱلْعُقَدِ obe z výpočtu vyradíme, naznačuje to a naráža na extrémne pozoruhodné a chúlostivé spojenie.

Pretože vo stvorení (chalq) je tak dobro ako i zlo a nie každé zlo na každého vplýva. Narážajúc na to partitívne výrazy مِن a شَرِّ boli zaradené. Závistlivec je úplne zlý keď závidí, takže partitívny výraz nie je potrebný. A narážkou ٱلنَّفَّـٰثَـٰتِ فِى ٱلْعُقَدِ neostáva žiadna potreba slova شَرِّ, keďže všetky diela tých zosielateľov kúziel a čarodejníckych diplomatov, ktorí pre svoje vlastné výhody zapálili zemeguľu, sú čisto zlé.

Poznámka o bode zázračnoti tejto Súry

Tak ako päť fráz tejto súry poukazuje indikatívnym významom na štyri najväčšie zlé revolúcie a búrky tohoto storočia, tak i svojím indikatívnym významom a hodnotou džifr opakovaním frázy مِن شَرِّ štyrikrát – šadda nezaradená – týka sa a poukazuje na storočia fitny Čingischána a Hulaguho počas pádu Abbásovskej dynastie, ktorý bol najdesivejšou pohromou zažitou islamským svetom.

Áno – bez šaddy – شَرِّ sa rovná 500 a مِن je 90. V spojitosti s početnými ajátmi, ktoré sa týkajú budúcnosti a naznačujú niečo aj pre našu dobu aj pre tie doby, zvesti dané Imámom Alim(RA) a Gawth’ul Azamom(QS) ohľadne budúcnosti boli tiež vykonané na základe ich pozorovaní i našej i tej doby rovnakým spôsobom.

Keďže sa غَاسِقٍ rovná 1161 a إِذَا وَقَبَ 810, slová غَاسِقٍ إِذَا وَقَبَ dávajú indikácie nie na túto dobu ale na významný materiál a duchovné zlá tých čias. Ak sa spočítajú je to 1971 a dávajú správu o istom príšernom zle v ten deň. O dvadsať rokov neskôr ak úroda semien súčasnosti nebude napravená, údery budú istotne hrozivé.

Dodatok k Poznámke k Jedenástemu problému

بِس۟مِ اللّٰهِ الرَّح۟مٰنِ الرَّحٖيمِ

Âyetü’l-Kürsî’nin tetimmesi olan 1928 veya 1929 1350 لَٓا اِك۟رَاهَ فِى {الدّٖينِ قَد۟ تَبَيَّنَ الرُّش۟دُ} مِنَ ال۟غَىِّ {فَمَن۟ يَك۟فُر۟ بِالطَّاغُوتِ} 1347 946 (Risale-i Nur ismine muvafık) {وَيُؤ۟مِن۟ بِاللّٰهِ فَقَدِ اس۟تَم۟سَكَ} {بِال۟عُر۟وَةِ ال۟وُث۟قٰى} لَا ان۟فِصَامَ لَهَا وَاللّٰهُ 1372 eğer beraber olsa 1012; -şeddesiz- eğer beraber olmazsa 945 -bir şedde sayılmaz- سَمٖيعٌ عَلٖيمٌ ۝ {اَللّٰهُ}{وَلِىُّ الَّذٖينَ اٰمَنُوا} يُخ۟رِجُهُم۟ مِنَ {الظُّلُمَاتِ} 1417 اِلَى النُّورِ وَالَّذٖينَ كَفَـرُٓوا اَو۟لِيَٓاؤُهُمُ {الطَّاغُوتُ} 1338 -şedde sayılmaz- {يُخ۟رِجُونَهُم۟ مِنَ النُّورِ اِلَى} الظُّلُمَاتِ 1295 -şedde sayılır- {اُولٰٓئِكَ اَص۟حَابُ النَّارِ هُم۟ فٖيهَا خَالِدُونَ} de Risaletü’n-Nur’un hem iki kere ismine hem suret-i mücahedesine hem tahakkukuna ve telif ve tekemmül zamanına tam tamına tevafukuyla beraber ehl-i küfrün bin iki yüz doksan üç (1293) harbiyle âlem-i İslâm’ın nurunu söndürmeye çalışması tarihine ve Birinci Harb-i Umumî’den istifade ile bin üç yüz otuz sekizde (1338) bilfiil nurdan zulümata atmak için yapılan dehşetli muahedeler tarihine tam tamına tevafuku ve içinde mükerreren nur ve zulümat karşılaştırılması ve bu mücahede-i maneviyede Kur’an’ın nurundan gelen bir nur, ehl-i imana bir nokta-i istinad olacağını mana-yı işarî ile haber veriyor, diye kalbime ihtar edildi. Ben de mecbur oldum, yazdım. Sonra baktım ki manasının münasebeti bu asrımıza o kadar kuvvetlidir ki hiç tevafuk emaresi olmasa da yine bu âyetler her asra baktığı gibi mana-yı işarî ile bizimle de konuşuyor, kanaatim geldi. Evet,

Áno, najprv fráza na začiatku

لَۤا اِكْرَاهَ فىِ الدّٖينِ قَدْتَبَيَّنَ الرُّشْدُ

ukazuje svojím džifr a hodnotou abdžád na dátum 1350, a jeho indikatívnym významom hovorí: „V tento deň vlády oddelia záležitosti náboženstva od záležitostí svetských a vo svojich ústavách a politických doktrínach ustanovia princíp slobody svedomia – čo je nátlak a tlak na náboženstvo a protirečí náboženskému boju a ozbrojenému džihádu za náboženstvo – a vláda sa zmení na sekulárnu republiku. Avšak v odpovedi na toto príde k náboženskému džihádu, ktorý bude duchovný a ktorý bude používať meč tahqíqí (overeného) imánu; ukáže sa vo svetle zázračného náznaku, že z Koránu vystúpi svetlo, ktoré dá poznať a jasne predloží dôkazy tak silné, že takmer viditeľne budú demonštrovať usmernenie, dokonalosť, skutočnosť a pravdy náboženstva.

Taktiež zdroj a pôvod všetkých opakovaných porovnaní v Risale-i Nur medzi nurom a temnotou a kontrast medzi imánom a rôznymi temnotami pochádzajú z fráz až po خَالِدُونَ a sú presne ako ony. Skýta to skrytý náznak, že jedným z veľkých hrdinov v bitke duchovného džihádu, ktorá sa má v tom čase stať, je Risale-i Nur, ktoré nesie meno Nur, a ktorého duchovný meč odhalil (kašf) stovky tajomstiev náboženstva, nenechávajúc potrebu pre fyzické meče.

Áno, nesmierna vďaka nech je Bohu, že po dvadsať rokov Risale-i Nur skutočne demonštrovalo túto zvesť ghajbu a záblesk zázračnosti. A je to vďaka tomuto silnému tajomstvu, že študenti Risale-i Nur nezasahujú do politiky a politických prúdov sveta a ich materiálnych zápasov, ani im neprisudzujú dôležitosť ani neklesajú k nijakému združovaniu s nimi. Jeho skutoční študenti hovoria svojím najobávanejším nepriateľom pred tvárou ich urážok a agresie:

„Ó úbožiak! Pokúšam sa ťa zachrániť pred večným zničením a pozdvihnúť ťa z tej najnižšej a najžalostnejšej úrovne efemérnej živočíšnosti k šťastiu nesmrteľného ľudstva, zatiaľ čo ty sa snažíš o moju smrť a popravu. Tvojich potešení na tomto svete je výnimočne málo a sú pominuteľné a tresty a muky, ktorými budeš trpieť v posmrtnom živote budú výnimočne veľké a dlhotrvajúce. Pre mňa bude smrť prepustením zo služby. A teraz choď preč! Nebudem sa s tebou obťažovať, rob, čo chceš!“ Radšej než by cítili hnev k tým nespravodlivým nepriateľom, cítia ľútosť a súcit, a pokúšajú sa ich zlepšiť v nádeji, že budú zachránení.

Po druhé:

{ وَيُؤ۟مِن۟ بِاللّٰهِ فَقَدِ اس۟تَم۟سَكَ }{ بِال۟عُر۟وَةِ ال۟وُث۟قٰى }

Tieto dve posvätné frázy majú silný duchovný vzťah a podľa ich abdžád a džifr hodnôt prvá je v presnom tawafuq s menom Risalet’un Nur a druhá vo svojom význame a hodnote džifr so svojou realizáciou, dokonalosťou a jej žiarivými výdobytkami. Tieto tawafuqy sú náznakmi, že v tomto storočí a v tomto čase je Risalet’un Nur najdôveryhodnejšou rukoväťou „urwat’ul wuthqa“. Teda, je to nerozbitná reťaz veľkej sily a Božie lano „hablulláh“. Svojím skrytým významom informujú, že tí, ktorí sa ho chytia a budú sa ho držať, budú zachránení.

Po tretie: Aj vo svojom význame aj hodnotou džifr veta اَللّٰهُ وَلىُّ الَّذٖينَ اٰمَنُوا naráža na Risalet’un Nur nasledovne:

POZNÁMKA: Dôvod, prečo pripomienku tohoto bodu nebolo doteraz povolené napísať, je, že sa určitým spôsobom týka politiky a tohoto sveta a my máme zakázané o tomto uvažovať. Áno, aját اِنَّ الْاِنْسَانَ لَيَطْفٰى sa týka tohoto „taghutu“ a upriamuje naň pozornosť.

Said Nursi

Risale-i Nur kahramanı Hüsrev’in “Meyve’nin On Birinci Mesele’si” münasebetiyle yazdığı mektubun bir parçasıdır.

بِاس۟مِهٖ سُب۟حَانَهُ وَ اِن۟ مِن۟ شَى۟ءٍ اِلَّا يُسَبِّحُ بِحَم۟دِهٖ

اَلسَّلَامُ عَلَي۟كُم۟ وَ رَح۟مَةُ اللّٰهِ وَ بَرَكَاتُهُ

Çok mübarek, çok kıymettar, çok sevgili üstadımız efendimiz!

Millet ve memleket için çok büyük güzellikleri ihtiva eden “Meyve” dokuz meselesiyle dehşetli bir zamanda, müthiş âsiler içinde, en büyük düşmanlar arasında, hayret-feza bir surette şakirdlerine necat vermeye vesile olmakla kalmamış, Onuncu ve On Birinci Meseleleri ile hususuyla Nur’un şakirdlerini hakikat yollarında alkışlamış. Ve gidecekleri hakiki mekânları olan kabirdeki ahvallerinden ve herkesi titreten ve bilhassa ehl-i gaflet için çok korkunç, çok elemli, çok acıklı bir menzil olan toprak altında göreceği ve konuşacağı melâikelerle konuşmayı ve refakati sevdirerek bu mekâna daha çok ünsiyet izhar etmekle bu korkulu ilk menzil hakkındaki fevka’l-had korkularımızı ta’dil etmiş, nefes aldırmış. Hususuyla o âlemin nurani hayatını benim gibi göremeyenlerin ellerinde şuâatı, yüz binlerle senelik mesafelere uzanan bir elektrik lambası hükmüne geçmiş. Hem de daima koklanılacak numunelik bir çiçek bahçesi olmuştur.

Evet, biz sevgili üstadımıza arz ediyoruz ki her gün dersini hocasına okuyan bir talebe gibi Nur’dan aldığımız feyizlerimizi, her vakit için sevgili üstadımıza arz edelim. Fakat sevgili üstadımız şimdilik konuşmalarını tatil buyurdular.

Ey aziz üstadım! Risale-i Nur’un hakikati ve Meyve’nin güzelliği ve çiçeğinin feyzi, beni minnettarane bir parça memleketim namına konuşturmuş ve benim gibi konuşan çok kalplere hayat vermiş. Şimdi muhitimizde Risale-i Nur’a karşı atılan adımlar ve uzatılan eller, Meyve’nin On Birinci çiçeği ile daha çok metanet kesbetmiş, inkişaf etmiş, faaliyete başlamıştır.

Çok hakir talebeniz

Hüsrev

Isparta’daki umum Risale-i Nur talebeleri namına ramazan tebriği münasebetiyle yazılmış ve on üç fıkra ile ta’dil edilmiş bir mektuptur.

بِاس۟مِهٖ سُب۟حَانَهُ وَ اِن۟ مِن۟ شَى۟ءٍ اِلَّا يُسَبِّحُ بِحَم۟دِهٖ

Ey âlem-i İslâm’ın dünya ve âhirette selâmeti için Kur’an’ın feyziyle ve Risale-i Nur’un hakikatiyle ve sadık şakirdlerin himmetiyle mübarek gözlerinden yaş yerine kan akıtan;

Ve ey fitne-i âhir zamanın şu dağdağalı ve fırtınalı zamanında Hazret-i Eyyüb aleyhisselâmdan ziyade hastalıklara, dertlere giriftar olan;

Ve Kur’an’ın nuruyla ve Risale-i Nur’un bürhanlarıyla ve şakirdlerin gayretiyle âlem-i İslâm’ın maddî ve manevî hastalıklarını Hekîm-i Lokman gibi tedaviye çalışan;

Ve ey mübarek ellerinde mevcud olan Nur parçalarının hak ve hakikat olduğunu Kur’an’ın otuz üç âyetiyle ve keramet-i Aleviye ve Gavsiye ile ispat eden;

Ve ey kendisi hasta ve ihtiyar ve zayıf ve gayet acınacak bir halde olduğuna göre herkesten ziyade âlem-i İslâm’a can feda eder derecesinde acıyarak kendine fenalık etmek isteyenlere Kur’an’ın hakikatiyle ve Risale-i Nur’un hüccetleriyle, Nur talebelerinin sadakatleriyle hayırlı dualar ve iyilik etmek ile karşılayan;

Ve yazdığı mühim eserlerinden Âyetü’l-Kübra’nın tabıyla kendi zatına ve talebelerine gelen musibette hapishanelere düşen;

Ve o zindanları Kur’an’ın irşadıyla ve Risale-i Nur’un dersiyle ve şakirdlerin iştiyakı ile bir medrese-i Yusufiyeye çeviren ve bir dershane yapan;

Ve içimizde bulunan cahil olanların hepsini Kur’an’ı o dershanede hatmettirerek çıkaran;

Ve o musibette Kur’an’ın kuvve-i kudsiyesiyle ve Risale-i Nur’un tesellisiyle ve kardeşlerin tahammülleriyle ihtiyar ve zayıf olduğu halde bütün ağırlıklarımızı ve yüklerimizi üzerine alan;

Ve yazdığı Meyve ve Müdafaaname risaleleriyle Kur’an-ı Mu’cizü’l-Beyan’ın i’cazıyla ve Risale-i Nur’un kuvvetli bürhanlarıyla ve şakirdlerin ihlası ile izn-i İlahî ile o zindan kapılarını açtırıp beraet kazandıran;

Ve o günde bize ve âlem-i İslâm’a bayram yaptıran;

Ve hakikaten Risale-i Nurları “Nurun alâ nur” olduğunu ispat ederek kıyamete kadar serbest okunup ve yazılmasına hak kazandıran;

Ve âlem-i İslâm’ın Kur’an-ı Azîmüşşan’ın gıda-i kudsîsiyle ve Nur’un uhrevî taamıyla ve şakirdlerinin iştihasıyla ekmek, su ve hava gibi bu Nurlara pek çok ihtiyacı olduğunu ve bu Nurları okuyup yazanlardan binler kişi imanla kabre girdiğini ispat eden;

Ve kendisine mensup talebelerini hiçbir yerde mağlup ve mahcup etmeyen;

Ve elyevm Kur’an’ın semavî dersleriyle ve Risale-i Nur’un esasatıyla ve şakirdlerinin zekâvetleriyle ve Meyve’nin Onuncu ve On Birinci Mesele ve çiçekleriyle firak ateşiyle gece gündüz yanan kalplerimizi âb-ı hayat ve şarab-ı kevser gibi o mübarek “Mesele” ve “Çiçekler” ile kalplerimizin ateşini söndürüp sürur ve feraha sevk eden;

Ve ey âlemin (Kur’an-ı Azîmüşşan’ın kat’î vaadiyle ve tehdidi ile ve Risale-i Nur’un keşf-i kat’îsiyle ve merhum şakirdlerinin müşahedesiyle ve onlardaki keşfe’l-kubur sahiplerinin görmesiyle) en çok korktuğu ölümü ehl-i iman için idam-ı ebedîden kurtarıp bir terhis tezkeresine çeviren;

Ve âlem-i Nur’a gitmek için güzel bir yolculuk olduğunu ispat eden;

Ve kâfir ve münafıklar için idam-ı ebedî olduğunu bildiren;

Kur’an-ı Mu’cizü’l-Beyan’ın, bin mu’cizat-ı Ahmediye aleyhissalâtü vesselâm ve kırk vech-i i’cazının tasdiki altında ihbarat-ı kat’iyesiyle, ondan çıkan Risale-i Nur’un en muannid düşmanlarını mağlup eden hüccetleriyle ve Nur şakirdlerinin çok emarelerin ve tecrübelerin ve kanaatlerinin teslimi ile o korkunç, karanlık, soğuk ve dar kabri, ehl-i iman için cennet çukurundan bir çukur ve cennet bahçesinin bir kapısı olduğunu ispat eden;

Ve kâfir ve münafık zındıklar için cehennem çukurundan yılan ve akreplerle dolu bir çukur olduğunu ispat eden ve oraya gelecek olan Münker Nekir isminde melâikeleri ehl-i hak ve hakikat yolunda gidenler için birer munis arkadaş yapan;

Ve Risale-i Nur’un şakirdlerini talebe-i ulûm sınıfına dâhil edip Münker Nekir suallerine Risale-i Nur ile cevap verdiklerini merhum kahraman şehit Hâfız Ali’nin vefatıyla keşfeden;

Ve hayatta bulunanlarımızın da yine Risale-i Nur’la cevap vermemizi rahmet-i İlahiyeden dua ve niyaz eden;

Ve Hazret-i Kur’an’ı, Kur’an-ı Azîmüşşan’ın kırk tabakadan her tabakaya göre bir nevi i’caz-ı manevîsini göstermesiyle ve umum kâinata bakan kelâm-ı ezelî olmasıyla ve tefsiri olan Risale-i Nur’un Mu’cizat-ı Kur’aniye ve Rumuzat-ı Semaniye risaleleriyle ve Risale-i Nur Gül Fabrikasının serkâtibi gibi kahraman kardeşlerin ve şakirdlerin fevkalâde gayretleriyle asr-ı saadetten beri böyle hârika bir surette mu’cizeli olarak yazılmasına hiç kimse kādir olmadığı halde Risale-i Nur’un kahraman bir kâtibi olan Hüsrev’e “Yaz!” emir buyurulmasıyla, Levh-i Mahfuz’daki yazılan Kur’an gibi yazılması ve Kur’an-ı Azîmüşşan’ın hak kelâmullah olduğunu ve bütün semavî kitapların en büyüğü ve en efdali ve bir Fatiha içinde binler Fatiha ve bir İhlas içinde binler İhlas ve hurufatının birden on ve yüz ve bin ve binler sevap ve hasene verdiklerini hiç görülmedik ve işitilmedik pek güzel ve hârika bir surette tarif ve ispat eden;

Ve Kur’an-ı Mu’cizü’l-Beyan’ın bin üç yüz seneden beri i’cazını göstermesiyle ve muarızlarını durdurmasıyla ve Nur’un gözlere gösterir derecede zâhir delilleri ile ve Nur şakirdlerinin elmas kalemleriyle bu zamana kadar misli görülmedik Risale-i Nur’un dünyaya ferman okuyan ve en mütemerrid ve muannidleri susturan Yirmi Beşinci Söz ve zeylleri kırk vecihle i’caz-ı Kur’anî olduğunu ispat eden;

Ve ey Hazret-i Peygamber aleyhissalâtü vesselâmın hak peygamber olduğuna ve umum yüz yirmi dört bin peygamberlerin efdali ve seyyidi olduğuna dair binler mu’cizelerini “Mu’cizat-ı Ahmediye” (asm) namındaki Risale-i Nur’u ile güzel bir surette ispat eden ve Kur’an-ı Azîmüşşan’ın Resul-i Ekrem aleyhissalâtü vesselâmın rahmeten li’l-âlemîn olduğunu kâinatta ilan etmesiyle ve Nur’un baştan nihayete kadar onun rahmeten li’l-âlemîn olduğunu bürhanlarla ispat etmesiyle ve o resulün ef’al ve ahvali, kâinatta numune-i iktida olacak en sağlam, en güzel rehber olduğunu hattâ körlere de göstermesiyle ve Anadolu ve hususi memleketlerde Nur’un intişarı zamanında belaların ref’i ve susturulmasıyla musibetlerin gelmesi şehadetiyle ve Nur şakirdlerinin gayet ağır müşkülatlar içinde kemal-i metanetle hizmet ve irtibatlarıyla o zatın (asm) sünnet-i seniyesine ittiba etmek, ne kadar kârlı olduğunu ve bir sünnete bu zamanda ittibada yüz şehidin ecrini kazandığını bildiren;

Ve sadaka, kaza ve belayı nasıl def’ediyorsa Risale-i Nur’un da Anadolu’ya gelecek kazayı, belayı, yirmi senedir def’ettiğini aynelyakîn ispat eden üstad-ı ekremimiz efendimiz hazretleri!

Şimdi şu Risale-i Nur’un beraeti, başta siz sevgili üstadımızı, sonra biz âciz, kusurlu talebelerinizi, sonra âlem-i İslâm’ı sürura sevk ederek ikinci büyük bir bayram yaptırdığından siz mübarek üstadımızın bu büyük bayram-ı şerifinizi tebrik ile ve yine üçüncü bayram olan ramazan-ı şerifinizi ve Leyle-i Kadrinizi tebrik, emsal-i kesîresiyle müşerref olmaklığımızı niyaz ve biz kusurluların kusurlarımızın affını rica ederek umumen selâm ile mübarek ellerinizden öper ve dualarınızı temenni ederiz, efendimiz hazretleri.

Isparta ve havalisinde bulunan Nur talebeleri

Haddimden yüz derece ziyade olan bu mektup muhteviyatını tevazu ile reddetmek bir küfran-ı nimet ve umum şakirdlerin hüsn-ü zanlarına karşı bir ihanet olması ve aynen kabul etmek bir gurur, bir enaniyet ve benlik bulunması cihetiyle, umum namına Risale-i Nur kâtibinin yazdığı bu uzun mektubu –on üç fıkraları ilâve edip– hem bir şükr-ü manevî hem gururdan hem küfran-ı nimetten kurtulmak için size bir suretini gönderiyorum ki Meyve’nin On Birinci Mesele’sinin âhirinde “Risale-i Nur’un Isparta ve civarı talebelerinin bir mektubudur” diye ilhak edilsin.

Ben bu mektubu, bu tadilat ile yazdığımız halde iki defa bir güvercin yanımızdaki pencereye geldi. İçeriye girecekti, Ceylan’ın başını gördü, girmedi. Birkaç dakika sonra başkası aynen geldi. Yine yazanı gördü, girmedi. Ben dedim: Herhalde evvelki serçe ve kuddüs kuşu gibi müjdecilerdir. Veyahut bu mektup gibi müteaddid mektupları yazdığımızdan, mübarek mektubun ta’dili ile mübarekiyetini tebrik için gelmişler, kanaatimiz geldi.

Said Nursî

---

Dokuzuncu Şuâ ⇐ | Şualar | ⇒ On İkinci Şuâ

---