Deviateho Lúč
Onuncu Söz’ün Mühim Bir Zeyli ve Lâhikasının Birinci Parçası
بِسْمِ اللّٰهِ الرَّحْمٰنِ الرَّحِيمِ
فَسُب۟حَانَ اللّٰهِ حٖينَ تُم۟سُونَ وَحٖينَ تُص۟بِحُونَ وَلَهُ ال۟حَم۟دُ فِى السَّمٰوَاتِ وَال۟اَر۟ضِ وَعَشِيًّا وَحٖينَ تُظ۟هِرُونَ يُخ۟رِجُ ال۟حَىَّ مِنَ ال۟مَيِّتِ وَيُخ۟رِجُ ال۟مَيِّتَ مِنَ ال۟حَىِّ وَيُح۟يِى ال۟اَر۟ضَ بَع۟دَ مَو۟تِهَا وَكَذٰلِكَ تُخ۟رَجُونَ وَمِن۟ اٰيَاتِهٖٓ اَن۟ خَلَقَكُم۟ مِن۟ تُرَابٍ ثُمَّ اِذَٓا اَن۟تُم۟ بَشَرٌ تَن۟تَشِرُونَ وَ مِن۟ اٰيَاتِهٖٓ اَن۟ خَلَقَ لَكُم۟ مِن۟ اَن۟فُسِكُم۟ اَز۟وَاجًا لِتَس۟كُنُٓوا اِلَي۟هَا وَ جَعَلَ بَي۟نَكُم۟ مَوَدَّةً وَ رَح۟مَةً اِنَّ فٖى ذٰلِكَ لَاٰيَاتٍ لِقَو۟مٍ يَتَفَكَّرُونَ وَمِن۟ اٰيَاتِهٖ خَل۟قُ السَّمٰوَاتِ وَال۟اَر۟ضِ وَاخ۟تِلَافُ اَل۟سِنَتِكُم۟ وَ اَل۟وَانِكُم۟ اِنَّ فٖى ذٰلِكَ لَاٰيَاتٍ لِل۟عَالِمٖينَ وَ مِن۟ اٰيَاتِهٖ مَنَامُكُم۟ بِالَّي۟لِ وَ النَّهَارِ وَاب۟تِغَٓاؤُكُم۟ مِن۟ فَض۟لِهٖ اِنَّ فٖى ذٰلِكَ لَاٰيَاتٍ لِقَو۟مٍ يَس۟مَعُونَ وَ مِن۟ اٰيَاتِهٖ يُرٖيكُمُ ال۟بَر۟قَ خَو۟فًا وَ طَمَعًا وَ يُنَزِّلُ مِنَ السَّمَٓاءِ مَٓاءً فَيُح۟يٖى بِهِ ال۟اَر۟ضَ بَع۟دَ مَو۟تِهَا اِنَّ فٖى ذٰلِكَ لَاٰيَاتٍ لِقَو۟مٍ يَع۟قِلُونَ وَمِن۟ اٰيَاتِهٖٓ اَن۟ تَقُومَ السَّمَٓاءُ وَال۟اَر۟ضُ بِاَم۟رِهٖ ثُمَّ اِذَا دَعَاكُم۟ دَع۟وَةً مِنَ ال۟اَر۟ضِ اِذَٓا اَن۟تُم۟ تَخ۟رُجُونَ وَ لَهُ مَن۟ فِى السَّمٰوَاتِ وَ ال۟اَر۟ضِ كُلٌّ لَهُ قَانِتُونَ وَ هُوَ الَّذٖى يَب۟دَؤُا ال۟خَل۟قَ ثُمَّ يُعٖيدُهُ وَ هُوَ اَه۟وَنُ عَلَي۟هِ وَلَهُ ال۟مَثَلُ ال۟اَع۟لٰى فِى السَّمٰوَاتِ وَال۟اَر۟ضِ وَهُوَ ال۟عَزٖيزُ ال۟حَكٖيمُ
Tento Deviaty lúč vysvetlí najvyšší jemný bod a skvelé potvrdenie týchto vznešených nebeských ajátov, ktoré ukazujú jeden z pilierov imánu a posvätný mocný dôkaz vzkriesenia (hašr).
Je to jemný príklad božskej láskavosti, kde pred tridsiatimi rokmi na konci svojho diela nazvaného Muhakamat (Uvažovania), ktoré bolo napísané, aby stanovilo zásady koránskeho tafsíru Starý Said napísal: „Druhý ciel: dva ajáty Koránu narážajúce na vzkriesenie mŕtvych budú vyložené a vysvetlené. نَخُو بِسْمِ اللّٰهِ الرَّحْمٰنِ الرَّحٖيمِ.“ A tam sa zastavil a nemohol pokračovať ďalej. A teraz, chvála a vďaka buď môjmu Súcitnému Stvoriteľovi (Chalíq’i Rahím) do počtu znamení a náznakov vzkriesenia, pretože umožnil tento úspech o tridsať rokov neskôr.
Áno, pred deviatimi alebo desiatimi rokmi poskytol Desiate a Dvadsiate deviate slovo, ktoré boli dvoma žiarivými a mocnými dôkazmi vykladajúcimi Boží dekrét فَانْظُرْ اِلٰۤى اٰثَارِ رَحْمَتِ اللّٰهِ كَيْفَ يُحْيِى الْاَرْضَ بَعْدَ مَوْتِهَا اِنَّ ذٰلِكَ لَمُحْيِى الْمَوْتٰى وَهُوَ عَلٰى كُلِّ شَىْءٍ قَدٖيرٌ ktorý umlčal popieračov.
Toto bol prvý z tých ajátov. A teraz, deväť alebo desať rokov po týchto dvoch nenapadnuteľných a pevných pevnostiach „viery vo vzkriesenie mŕtvych“ On poskytol týmto aktuálnym risale tafsír druhého z tých dvoch vznešených ajátov. Tento Deviaty lúč sa skladá z deviatich vznešených „Zastávok“ naznačených vyššie uvedeným ajátom, spolu s dôležitým Úvodom.
ÚVOD
Nasledujúce dva body obsahujú stručné vysvetlenie jedného z obsiahlych výsledkov početných duchovných výhod viery vo vzkriesenie (hašr) a jej dôležité následky – demonštráciu, ako podstatné a potrebné je pre ľudský život a obzvlášť pre sociálny život zhrnutie jednoduchého všeobecného dôkazu spomedzi početných dôkazov princípu „viery vo vzkriesenie mŕtvych“ a výrok o tom, ako je nespochybniteľný a samozrejmý tento princíp viery vo vzkriesenie.
PRVÝ BOD:
ako opatrenie naznačíme iba štyri spomedzi stoviek dôkazov, že tento princíp je v posmrtnom živote podstatný pre život spoločnosti a ľudský osobný život a že je základom jeho šťastia a úspechu.
Po prvé: deti, ktoré tvoria takmer polovicu ľudstva, môžu zniesť všetky tie úmrtia, ktoré sa im zdajú ako bolestivé a desivé, iba s myšlienkou na Raj. A s ňou môžu nájsť duchovnú silu pre svoje slabé a krehké bytosti. Je to Raj, ktorý im dá nádej pre ich zraniteľné duše náchylné k plaču a nechá ich šťastne žiť. Napríklad, mysliac na Raj, dieťa môže povedať: „Môj braček alebo priateľ zomrel a stal sa v Raji vtáčikom. Poletuje po Raji a žije šťastnejšie ako my.“
Inak tie časté úmrtia ostatných detí ako sú ony alebo dospelých pred ich ustarostenými očami zničia odpor a duchovnú silu tých slabých a bezmocných bytostí, a nechajú ich jemné schopnosti, ako ich duše, srdcia, a mysle plakať spolu s ich očami. Skončia úplne zničené alebo sa zbláznia ako úbohé zvieratá.
Druhý dôkaz: je to iba vďaka životu v posmrtnom živote prečo seniori, ktorí istým spôsobom tvoria polovicu ľudstva, môžu zniesť blízkosť hrobu, a iba vtedy nachádzajú útechu nad myšlienkou, že ich životy, s ktorými sú tesne spojení, čoskoro zhasnú a ich skvelé svety skončia. Jedine s nádejou večného života môžu odpovedať na bolestivé zúfalstvo, ktoré pociťujú vo svojich akoby detských emotívnych dušiach a dispozíciách, ktoré vznikajú zo smrti a odchodu.
Inak tí ctihodní úzkostliví otcovia a matky, ktorí si tak zasluhujú súcit a potrebujú kľud a pokoj mysle, budú pociťovať strašný duchovný nepokoj a úzkosť vo svojich srdciach, a tento svet sa pre nich stane temným väzením, a dokonca i život desivým utrpením.
Tretí dôkaz: mládež a tínedžeri, ktorí sú najenergickejším článkom v živote spoločnosti, môžu svoje búrlivé emócie a excesy svojich nafsov a túžob ovládnuť jedine myšlienkou na Pekelný Oheň pred agresiou, útlakom a deštrukciou a zaistiť kľud v sociálnom živote.
Inak, ak nebude strachu z Pekla, podľa pravidla „Moc tvorí právo“ tí nedisciplinovaní mladíci sledujúci svoje túžby by premenili svety nemohúcich a bezmocných na Peklo, a vznešené ľudstvo na najnižšiu živočíšnosť.
Štvrtý dôkaz: najobsiahlejším centrom svetského života ľudstva a jeho hnacou silou a rajom, útočiskom a pevnosťou svetského šťastia je rodinný život. Každého domov je jeho malým svetom a život a šťastie tohoto domova a rodiny sú možné pomocou pravého, skutočného a verného rešpektu a skutočného, nežného a sebaobetavého súcitu. A tento skutočný rešpekt a pravú láskavosť je možné pocítiť vďaka myšlienke, že členovia rodiny majú večné spoločenstvo a priateľstvo a súdržnosť a že ich rodičovské, synovské, bratské a priateľské vzťahy pokračujú naveky v neobmedzenom živote a oni v to veria.
Napríklad, on povie: „Moja manželka bude mojím stálym spoločníkom vo večnom svete a večnom živote. Nezáleží na tom, že je teraz stará a škaredá, pretože bude mať nesmrteľnú krásu.“ Povie si, že bude tak milý a oddaný ako bude môcť kvôli tomu večnému spoločenstvu a že sa k svojej starej manželke bude správať s láskou, súcitom a vľúdne ako keby bola krásnou huriskou.
Spoločenstvo, ktoré malo skončiť večným oddelením po hodine alebo dvoch krátkeho, zjavného priateľstva by inak mohlo poskytnúť iba povrchné, dočasné, predstierané a živočíšne pocity a falošný súcit a umelý rešpekt. Ako pri zvieratách vlastný záujem a iné premáhajúce emócie by prevládli nad rešpektom a súcitom pretvárajúc ten svetský raj na Peklo.
A tak jeden zo stovky výsledkov viery vo vzkriesenie sa vzťahuje na ľudský sociálny život. A ak tie vyššie uvedené štyri dôkazy spomedzi stoviek aspektov a výhod tohoto jediného dôsledku sú porovnané so zvyšnými, pochopíme, že realizácia pravdy vzkriesenia a jej zjavenie sa sú tak isté ako vznešená skutočnosť ľudstva a jeho všeobecná potreba. V skutočnosti je jasnejším náznakom a svedectvom než potreba existencie potravy ľudského žalúdka a jasnejšie o sebe hovorí.
Taktiež dokazuje, že ak by dôsledky pravdy vzkriesenia mali opustiť ľudstvo, ktorého podstata je mimoriadne dôležitá, vznešená a živá, kleslo by do stavu skazenej mŕtvoly, na ktorej sa živia mikróby.
Sociológovia, politici a moralisti , ktorí ovládajú ľudstvo a sú zamestnaní jeho sociálnymi a morálnymi otázkami by si mali byť tohoto vedomí! Ako navrhujú zaplniť toto vákuum? Čím môžu vyliečiť tieto hlboké rany?
DRUHÝ BOD:
spomedzi nespočetných dôkazov pravdy vzkriesenia, toto v krátkosti vysvetľuje dôkaz pochádzajúci zo spojených svedectiev ostatných pilierov imánu. Je to takto:
Všetky zázraky naznačujúce posolstvo (risálat) Mohameda(SAW) a dôkazy jeho proroctva (nubúwwah) a všetky dôkazy jeho pravdivosti spoločne dosvedčujú zjaveniu sa vzkriesenia (hašr) a dokazujú ho. Pretože po Božej jednote (wahdanijjah) všetko, čo táto osobnosť vo svojom živote tvrdila bolo sústredené na vzkriesení (hašr). Taktiež všetky jeho zázraky a dôkazy potvrdzujúce všetkých predchádzajúcich prorokov dosvedčujú tú istú pravdu.
Taktiež svedectvo frázy وَبِرُسُلِهٖ ktoré úplne objasňuje svedectvo frázy وَكُتُبِهٖ dosvedčuje tú istú pravdu. Je to takto:
Všetky zázraky, pravdy a dôkazy dokazujúce predovšetkým pravdivosť Zázračného Koránu dosvedčujú a dokazujú realizáciu a výskyt vzkriesenia. Pretože takmer tretina Koránu je o vzkriesení a začiatok väčšiny jeho krátkych súr je mocný aját o vzkriesení. Vyjadruje tú istú pravdu explicitne i implicitne tisíckami svojich ajátov a dokazuje a demonštruje ju. Napríklad:
Aját ako
اِذَا الشَّمْسُ كُوِّرَتْ ۞ يَۤا اَيُّهَا النَّاسُ اتَّقُوا رَبَّكُمْ اِنَّ زَلْزَلَةَ السَّاعَةِ شَىْءٌ عَظٖيمٌ ۞ اِذَا زُلْزِلَتِ الْاَرْضُ زِلْزَا الَهَا ۞ اِذَا السَّمَۤاءُ انْفَطَرَتْ ۞ اِذَا السَّماَۤءُ انْثَقَّتْ ۞ عَمَّ يَتَساَۤ ءَلُونَ ۞ هَلْ اَتٰيكَ حَدٖيثُ الْغَاشِيَةِ
demonštruje s úplnou istotou na začiatku tridsiatich alebo štyridsiatich súr, že vzkriesenie je najdôležitejšou a najpotrebnejšou pravdou vo vesmíre. A tak i v iných ajátoch sú predostreté rôzne presvedčivé dôkazy tejto pravdy.
Ak obyčajný náznak jediného ajátu takej knihy produkuje pred našimi očami početné učené a kozmické pravdy islamských vied ako svoje plody, môže byť v pravde „viery vo vzkriesenie“, ktorá sa zjavuje ako slnko a je dosvedčená a tvrdená tým istým spôsobom tisíckrát nejaká nepravdivosť? Ako odmietnutie slnka alebo existencie vesmíru, je to vôbec možné? Nebolo by to nemožné a poverčivé na stokrát?
Keď armáda môže niekedy vstúpiť do bitvy tak, že ani jednoduché znamenie sultána nemôže byť vykladané ako lož, je vôbec možné, aby tisíce slov, sľubov a hrozieb toho najvážnejšieho hrdého vládcu kedy bolo nepravdivých, a mohli by vôbec byť nepravdivé?
I keď jediné znamenie toho slávneho duchovného sultána, ktorý po trinásť storočí bez prestávky vládol nespočetným duchom, mysliam, srdciam a dušiam v medziach pravdy a skutočnosti a školil a vzdelával ich by bolo dostatočné na preukázanie pravdy vzkriesenia, demonštroval a dokázal ju tisíckami explicitných výrokov. Nie je utrpenie Pekelného ohňa potom potrebné pre úplného blázna, ktorý nespoznáva túto skutočnosť? Nie je to čistá spravodlivosť?
Taktiež zjavené písma a posvätné knihy, z ktorých každá vládla v určitom špecifickom období a epoche, jasne prijali podľa ich vlastných dôb a storočí „pravdu vzkriesenia“, ktorú Korán opakovane dokazuje a detailne vysvetluje, ako vládnucu nad celou budúcnosťou a naprieč všetkými časmi. Tak i ich vyhlásenie tejto pravdy v širokej, zahalenej a zhrnutej forme urobené mocnými tvrdeniami a dôkazom potvrdzuje učenia Koránu s tisíckou podpisov.
Keďže sa týka tejto diskusie, je sem zahrnuté svedectvo na konci Tretieho lúča ostatných pilierov viery, menovite „Prorokovia“, „Sväté písma“ a „viera v Posledný deň“. Tvorí to presvedčujúci dôkaz vzkriesenia a je to vo forme mocnej, ale stručnej prosby, ktorá rozptyluje všetky pochybnosti. V prosbe sa hovorí:
„Ó môj Súcitný Pán! Pochopil som z učenia Tvojho Ušľachtilého Posla(SAW) a z učenia Koránu, že predovšetkým Korán a Ušľachtilý Posol a všetky posvätné písma a prorokovia jednomyselne dosvedčili a poukázali na prejavy Mien vzťahujúcich sa na Tvoju slávu (džalál) a krásu (džamál), príklady ktorých je možné vidieť na tomto svete a že budú pokračovať ešte žiarivejšie po celú večnosť a že Tvoje odmeny, záblesky a vzorky Tvojho milosrdenstva, ktoré je možné pozorovať na tomto prechodnom svete pretrvajú v príbytku blaženosti v ešte žiarivejšej forme a že tí, ktorí po nich túžia na tomto svete ich budú sprevádzať po celú večnosť.
Taktiež spoliehajúc sa na stovky evidentných zázrakov a rozhodujúce znamenia,
• predovšetkým Tvoj Ušľachtilý Posol(SAW) a Najmúdrejší Korán
• a prorokovia, ktorí sú pánmi osvietených duší
• a awlijovia, ktorí sú qutbami osvietených sŕdc
• a asfijovia, ktorí sú pánmi osvietených intelektov
• spoliehajúc sa na Tvoje opakované hrozby a sľuby nachádzané vo všetkých posvätných písmach a majúc dôveru v Tvoje posvätné atribúty ako moc, milosrdenstvo, láskavosť, múdrosť, sláva a krása a v dôstojnosť Tvojej slávy a suverenitu Tvojho panstva (rububijjah)
• a v dôsledku ich osvietení a vízií a vier na stupni „ilmaljaqínu“
všetci prinášajú dobré zvesti o večnom šťastí ľuďom a džinom. A informujú ich o Pekle pre poblúdilých ľudí a oni tomu veria a dosvedčujú to.
Ey Kadîr-i Hakîm! Ey Rahman-ı Rahîm! Ey Sadıku’l-Va’di’l-Kerîm! Ey izzet ve azamet ve celal sahibi Kahhar-ı Zülcelal! Bu kadar sadık dostlarını ve bu kadar vaadlerini ve bu kadar sıfât ve şuunatını yalancı çıkarmak, tekzip etmek ve saltanat-ı rububiyetinin kat’î mukteziyatını tekzip edip yapmamak ve senin sevdiğin ve onlar dahi seni tasdik ve itaat etmekle kendilerini sana sevdiren hadsiz makbul ibadının âhirete bakan hadsiz dualarını ve davalarını reddetmek, dinlememek ve küfür ve isyan ile ve seni vaadinde tekzip etmekle, senin azamet ve kibriyana dokunan ve izzet-i celaline dokunduran ve uluhiyetinin haysiyetine ilişen ve şefkat-i rububiyetini müteessir eden ehl-i dalaleti ve ehl-i küfrü haşrin inkârında, onları tasdik etmekten yüz binler derece mukaddessin ve hadsiz derece münezzeh ve âlîsin. Böyle nihayetsiz bir zulümden ve nihayetsiz bir çirkinlikten, senin o nihayetsiz adaletini ve nihayetsiz cemalini ve hadsiz rahmetini, hadsiz derece takdis ediyoruz.
Ve bütün kuvvetimizle iman ederiz ki: O yüz binler sadık elçilerin ve o hadsiz doğru dellâl-ı saltanatın olan enbiya, asfiya, evliyaların hakkalyakîn, aynelyakîn, ilmelyakîn suretinde senin uhrevî rahmet hazinelerine, âlem-i bekadaki ihsanatının definelerine ve dâr-ı saadette tamamıyla zuhur eden güzel isimlerinin hârika güzel cilvelerine şehadetleri hak ve hakikattir ve işaretleri doğru ve mutabıktır ve beşaretleri sadık ve vakidir. Ve onlar, bütün hakikatlerin mercii ve güneşi ve hâmisi olan “Hak” isminin en büyük bir şuâı, bu hakikat-i ekber-i haşriye olduğunu iman ederek senin emrin ile senin ibadına hak dairesinde ders veriyorlar ve ayn-ı hakikat olarak talim ediyorlar.
Yâ Rab! Bunların ders ve talimlerinin hakkı ve hürmeti için bize ve Risale-i Nur talebelerine iman-ı ekmel ve hüsn-ü hâtime ver ve bizleri onların şefaatlerine mazhar eyle, âmin!
Hem nasıl ki Kur’an’ın belki bütün semavî kitapların hakkaniyetini ispat eden umum deliller ve hüccetler ve Habibullah’ın belki bütün enbiyanın nübüvvetlerini ispat eden umum mu’cizeler ve bürhanlar, dolayısıyla en büyük müddeaları olan âhiretin tahakkukuna delâlet ederler. Aynen öyle de Vâcibü’l-vücud’un vücuduna ve vahdetine şehadet eden ekser deliller ve hüccetler, dolayısıyla rububiyetin ve uluhiyetin en büyük medarı ve mazharı olan dâr-ı saadetin ve âlem-i bekanın vücuduna, açılmasına şehadet ederler.
Çünkü gelecek makamatta beyan ve ispat edileceği gibi; Zat-ı Vâcibü’l-vücud’un hem mevcudiyeti hem umum sıfatları hem ekser isimleri hem rububiyet, uluhiyet, rahmet, inayet, hikmet, adalet gibi vasıfları, şe’nleri lüzum derecesinde âhireti iktiza ve vücub derecesinde bâki bir âlemi istilzam ve zaruret derecesinde mükâfat ve mücazat için haşri ve neşri isterler.
Evet, madem ezelî ve ebedî bir Allah var; elbette saltanat-ı uluhiyetinin sermedî bir medarı olan âhiret vardır. Ve madem bu kâinatta ve zîhayatta gayet haşmetli ve hikmetli ve şefkatli bir rububiyet-i mutlaka var ve görünüyor. Elbette o rububiyetin haşmetini sukuttan ve hikmetini abesiyetten ve şefkatini gadirden kurtaran, ebedî bir dâr-ı saadet bulunacak ve girilecek.
Hem madem göz ile görünen bu hadsiz in’amlar, ihsanlar, lütuflar, keremler, inayetler, rahmetler; perde-i gayb arkasında bir Zat-ı Rahman-ı Rahîm’in bulunduğunu sönmemiş akıllara, ölmemiş kalplere gösterir. Elbette in’amı istihzadan ve ihsanı aldatmaktan ve inayeti adâvetten ve rahmeti azaptan ve lütf u keremi ihanetten halâs eden ve ihsanı ihsan eden ve nimeti nimet eden, bir âlem-i bâkide bir hayat-ı bâkiye var ve olacaktır.
Hem madem bahar faslında zeminin dar sahifesinde hatasız yüz bin kitabı birbiri içinde yazan bir kalem-i kudret gözümüz önünde yorulmadan işliyor. Ve o kalem sahibi yüz bin defa ahd ve vaad etmiş ki: “Bu dar yerde ve karışık ve birbiri içinde yazılan bahar kitabından daha kolay olarak geniş bir yerde güzel ve lâyemut bir kitabı yazacağım ve size okutturacağım.” diye bütün fermanlarda o kitaptan bahsediyor. Elbette ve herhalde o kitabın aslı yazılmış ve haşir ve neşir ile hâşiyeleri de yazılacak ve umumun defter-i a’malleri onda kaydedilecek.
Hem madem bu arz, kesret-i mahlukat cihetiyle ve mütemadiyen değişen yüz binler çeşit çeşit enva-ı zevi’l-hayat ve zevi’l-ervahın meskeni, menşei, fabrikası, meşheri, mahşeri olması haysiyetiyle bu kâinatın kalbi, merkezi, hülâsası, neticesi, sebeb-i hilkati olarak gayet büyük öyle bir ehemmiyeti var ki küçüklüğüyle beraber koca semavata karşı denk tutulmuş. Semavî fermanlarda daima رَبُّ السَّمٰوَاتِ وَ ال۟اَر۟ضِ deniliyor.
Ve madem bu mahiyetteki arzın her tarafına hükmeden ve ekser mahlukatına tasarruf eden ve ekser zîhayat mevcudatını teshir edip kendi etrafına toplattıran ve ekser masnuatını kendi hevesatının hendesesiyle ve ihtiyacatının düsturlarıyla öyle güzelce tanzim ve teşhir ve tezyin ve çok antika nevilerini liste gibi birer yerlerde öyle toplayıp süslettirir ki değil yalnız ins ve cin nazarlarını, belki semavat ehlinin ve kâinatın nazar-ı dikkatlerini ve takdirlerini ve kâinat sahibinin nazar-ı istihsanını celbetmekle gayet büyük bir ehemmiyet ve kıymet alan ve bu haysiyetle bu kâinatın hikmet-i hilkati ve büyük neticesi ve kıymetli meyvesi ve arzın halifesi olduğunu fenleriyle, sanatlarıyla gösteren ve dünya cihetinde Sâni’-i âlem’in mu’cizeli sanatlarını gayet güzelce teşhir ve tanzim ettiği için isyan ve küfrüyle beraber dünyada bırakılan ve azabı tehir edilen ve bu hizmeti için imhal edilip muvaffakiyet gören nev-i benî-Âdem var.
Ve madem bu mahiyetteki nev-i benî-Âdem, mizaç ve hilkat itibarıyla gayet zayıf ve âciz ve gayet acz ve fakrıyla beraber hadsiz ihtiyacatı ve teellümatı olduğu halde, bütün bütün kuvvetinin ve ihtiyarının fevkinde olarak koca küre-i arzı, o nev-i insana lüzumu bulunan her nevi madenlere mahzen ve her nevi taamlara ambar ve nev-i insanın hoşuna gidecek her çeşit mallara bir dükkân suretine getiren gayet kuvvetli ve hikmetli ve şefkatli bir mutasarrıf var ki böyle nev-i insana bakıyor, besliyor, istediğini veriyor.
Ve madem bu hakikatteki bir Rab, hem insanı sever hem kendini insana sevdirir hem bâkidir hem bâki âlemleri var hem adaletle her işi görür ve hikmetle her şeyi yapıyor. Hem bu kısa hayat-ı dünyeviyede ve bu kısacık ömr-ü beşerde ve bu muvakkat ve fâni zeminde o Hâkim-i Ezelî’nin haşmet-i saltanatı ve sermediyet-i hâkimiyeti yerleşemiyor.
Ve nev-i insanda vuku bulan ve kâinatın intizamına ve adalet ve muvazenelerine ve hüsn-ü cemaline münafî ve muhalif çok büyük zulümleri ve isyanları ve velinimetine ve onu şefkatle besleyene karşı ihanetleri, inkârları, küfürleri bu dünyada cezasız kalıp gaddar zalim, rahat ile hayatını ve bîçare mazlum, meşakkatler içinde ömürlerini geçirirler. Ve umum kâinatta eserleri görünen şu adalet-i mutlakanın mahiyeti ise dirilmemek suretiyle o gaddar zalimlerin ve meyus mazlumların vefat içindeki müsavatlarına bütün bütün zıttır, kaldırmaz, müsaade etmez!
Ve madem nasıl ki kâinatın sahibi, kâinattan zemini ve zeminden nev-i insanı intihab edip gayet büyük bir makam, bir ehemmiyet vermiş. Öyle de nev-i insandan dahi makasıd-ı rububiyetine tevafuk eden ve kendilerini iman ve teslim ile ona sevdiren hakiki insanlar olan enbiya ve evliya ve asfiyayı intihab edip kendine dost ve muhatap ederek, onları mu’cizeler ve tevfikler ile ikram ve düşmanlarını semavî tokatlar ile tazip ediyor.
Ve bu kıymetli, sevimli dostlarından dahi onların imamı ve mefhari olan Muhammed aleyhissalâtü vesselâmı intihab ederek, ehemmiyetli küre-i arzın yarısını ve ehemmiyetli nev-i insanın beşten birisini uzun asırlarda onun nuruyla tenvir ediyor. Âdeta bu kâinat onun için yaratılmış gibi bütün gayeleri onun ile ve onun dini ile ve Kur’an’ı ile tezahür ediyor.
Ve o pek çok kıymettar ve milyonlar sene yaşayacak kadar hadsiz hizmetlerinin ücretlerini hadsiz bir zamanda almaya müstahak ve lâyık iken, gayet meşakkatler ve mücahedeler içinde altmış üç sene gibi kısacık bir ömür verilmiş. Acaba hiçbir cihetle hiçbir imkânı, hiçbir ihtimali, hiçbir kabiliyeti var mı ki o zat, bütün emsali ve dostlarıyla beraber dirilmesin ve şimdi de ruhen diri ve hay olmasın? İdam-ı ebedî ile mahvolsunlar? Hâşâ, yüz bin defa hâşâ ve kellâ! Evet, bütün kâinat ve hakikat-i âlem, onun dirilmesini dava eder ve hayatını Sahib-i kâinat’tan talep ediyor.
Ve madem Yedinci Şuâ olan Âyetü’l-Kübra’da her biri bir dağ kuvvetinde otuz üç adet icma-ı azîm ispat etmişler ki: Bu kâinat bir elden çıkmış ve bir tek zatın mülküdür. Ve kemalât-ı İlahiyenin medarı olan vahdetini ve ehadiyetini bedahetle göstermişler. Ve vahdet ve ehadiyet ile bütün kâinat, o Zat-ı Vâhid’in emirber neferleri ve musahhar memurları hükmüne geçiyor. Ve âhiretin gelmesiyle, kemalâtı sukuttan ve adalet-i mutlakası müstehziyane gadr-ı mutlaktan ve hikmet-i âmmesi sefahetkârane abesiyetten ve rahmet-i vâsiası lâhiyane tazibden ve izzet-i kudreti zelilane aczden kurtulurlar, takaddüs ederler.
Elbette ve elbette ve herhalde iman-ı billahın yüzer nüktesinden bu altı mademlerdeki hakikatlerin muktezasıyla; kıyamet kopacak, haşir ve neşir olacak, dâr-ı mücazat ve mükâfat açılacak. Tâ ki arzın mezkûr ehemmiyeti ve merkeziyeti ve insanın ehemmiyeti ve kıymeti tahakkuk edebilsin. Ve arz ve insanın Hâlık’ı ve Rabb’i olan Mutasarrıf-ı Hakîm’in mezkûr adaleti, hikmeti, rahmeti, saltanatı takarrur edebilsin. Ve o Bâki Rabb’in mezkûr hakiki dostları ve müştakları idam-ı ebedîden kurtulsun. Ve o dostların en büyüğü ve en kıymettarı, bütün kâinatı memnun ve minnettar eden kudsî hizmetlerinin mükâfatını görsün. Ve Sultan-ı Sermedî’nin kemalâtı naks ve kusurdan ve kudreti aczden ve hikmeti sefahetten ve adaleti zulümden tenezzüh ve takaddüs ve teberri etsin.
Elhasıl: Madem Allah var, elbette âhiret vardır.
Hem nasıl ki mezkûr üç erkân-ı imaniye onları ispat eden bütün delilleriyle haşre şehadet ve delâlet ederler. Öyle de وَ بِمَلٰئِكَتِهٖ وَ بِال۟قَدَرِ خَي۟رِهٖ وَ شَرِّهٖ مِنَ اللّٰهِ تَعَالٰى olan iki rükn-ü imanî dahi haşri istilzam edip kuvvetli bir surette âlem-i bekaya şehadet ve delâlet ederler. Şöyle ki:
Melâikenin vücudunu ve vazife-i ubudiyetlerini ispat eden bütün deliller ve hadsiz müşahedeler, mükâlemeler, dolayısıyla âlem-i ervahın ve âlem-i gaybın ve âlem-i bekanın ve âlem-i âhiretin ve ileride cin ve ins ile şenlendirilecek olan dâr-ı saadetin ve cennet ve cehennemin vücudlarına delâlet ederler. Çünkü melekler bu âlemleri izn-i İlahî ile görebilirler ve girerler. Ve Hazret-i Cebrail gibi, insanlar ile görüşen umum melâike-i mukarrebîn mezkûr âlemlerin vücudlarını ve onlar, onlarda gezdiklerini müttefikan haber veriyorlar. Görmediğimiz Amerika kıtasının vücudunu, ondan gelenlerin ihbarıyla bedihî bildiğimiz gibi yüz tevatür kuvvetinde bulunan melâike ihbaratıyla âlem-i bekanın ve dâr-ı âhiretin ve cennet ve cehennemin vücudlarına o kat’iyette iman etmek gerektir ve öyle de iman ederiz.
Hem Yirmi Altıncı Söz olan Risale-i Kader’de “iman-ı bi’l-kader” rüknünü ispat eden bütün deliller, dolayısıyla haşre ve neşr-i suhufa ve mizan-ı ekberdeki muvazene-i a’male delâlet ederler. Çünkü her şeyin mukadderatını gözümüz önünde nizam ve mizan levhalarında kaydetmek ve her zîhayatın sergüzeşt-i hayatiyelerini kuvve-i hâfızalarında ve çekirdeklerinde ve sair elvah-ı misaliyede yazmak ve her zîruhun hususan insanların defter-i a’mallerini elvah-ı mahfuzada tesbit etmek ve geçirmek; elbette öyle muhit bir kader ve hakîmane bir takdir ve müdakkikane bir kayıt ve hafîzane bir kitabet, ancak mahkeme-i kübrada umumî bir muhakeme neticesinde daimî bir mükâfat ve mücazat için olabilir. Yoksa o ihatalı ve inceden ince olan kayıt ve muhafaza, bütün bütün manasız, faydasız kalır, hikmete ve hakikate münafî olur.
Hem haşir gelmezse kader kalemiyle yazılan bu kitab-ı kâinatın bütün muhakkak manaları bozulur ki hiçbir cihet-i imkânı olamaz ve o ihtimal, bu kâinatın vücudunu inkâr gibi bir muhal belki bir hezeyan olur.
Elhasıl: İmanın beş rüknü bütün delilleriyle, haşir ve neşrin vukuuna ve vücuduna ve dâr-ı âhiretin vücuduna ve açılmasına delâlet edip isterler ve şehadet edip talep ederler. İşte hakikat-i haşriyenin azametine tam muvafık böyle azametli ve sarsılmaz direkleri ve bürhanları bulunduğu içindir ki Kur’an-ı Mu’cizü’l-Beyan’ın hemen hemen üçten birisi haşir ve âhireti teşkil ediyor ve onu bütün hakaikine temel taşı ve üssü’l-esas yapıyor ve her şeyi onun üstüne bina ediyor.
(Mukaddime nihayet buldu.)