İçeriğe atla

Yirmi Üçüncü Lem'a/sk: Revizyonlar arasındaki fark

Yirmi Üçüncü Lem'a/sk (kaynağı gör)

20.45, 29 Eylül 2024 tarihindeki hâli

1.070 bayt eklendi ,  29 Eylül
"Napríklad zúfalý nariekajúci plačúci človek vidí bytosti ako plačúce a zúfalé zatiaľ čo veselý, optimistický, radostný človek vidí vesmír ako radujúci sa a usmievajúci. Zamyslený človek oddávajúci sa posvätnému uctievaniu a oslavovaniu do určitého stupňa objavuje a vidí skutočné uctievanie a oslavovanie bytostí, zatiaľčo človek, ktorý prestáva uctievať či už kvôli zanedbávaniu alebo odmietaniu vidí bytos..." içeriğiyle yeni sayfa oluşturdu
GörselVikimetin
("== TRETIA CESTA ==" içeriğiyle yeni sayfa oluşturdu)
("Napríklad zúfalý nariekajúci plačúci človek vidí bytosti ako plačúce a zúfalé zatiaľ čo veselý, optimistický, radostný človek vidí vesmír ako radujúci sa a usmievajúci. Zamyslený človek oddávajúci sa posvätnému uctievaniu a oslavovaniu do určitého stupňa objavuje a vidí skutočné uctievanie a oslavovanie bytostí, zatiaľčo človek, ktorý prestáva uctievať či už kvôli zanedbávaniu alebo odmietaniu vidí bytos..." içeriğiyle yeni sayfa oluşturdu)
 
(Aynı kullanıcının aradaki diğer 26 değişikliği gösterilmiyor)
170. satır: 170. satır:
Ó ty pomýlený nešťastník! Tvoje bláznovstvo prekračuje čokoľvek predstaviteľné! Ó ty opitý idiot, ktorého hlúposť je hlúposťou najbláznivejších bláznov. Pozdvihni hlavu z močiara prírody a pozri sa za seba! Pozri sa na Najslávnejšieho Tvorcu (Sán’i Zuldžalál), Ktorého existenciu všetky bytosti – od častíc až po planéty – dosvedčujú svojimi rozdielnymi jazykmi, a Ktorého naznačujú svojimi prstami! Pozri sa na manifestáciu Pred-večného Zapisovateľa (Naqqaš’i Ezeli), Ktorý tvaruje palác a Ktorý zapisuje jeho program do zápisníka! Študuj jeho dekrét, počúvaj Korán! Buď zachránený pred svojím šialeným blúznením!
Ó ty pomýlený nešťastník! Tvoje bláznovstvo prekračuje čokoľvek predstaviteľné! Ó ty opitý idiot, ktorého hlúposť je hlúposťou najbláznivejších bláznov. Pozdvihni hlavu z močiara prírody a pozri sa za seba! Pozri sa na Najslávnejšieho Tvorcu (Sán’i Zuldžalál), Ktorého existenciu všetky bytosti – od častíc až po planéty – dosvedčujú svojimi rozdielnymi jazykmi, a Ktorého naznačujú svojimi prstami! Pozri sa na manifestáciu Pred-večného Zapisovateľa (Naqqaš’i Ezeli), Ktorý tvaruje palác a Ktorý zapisuje jeho program do zápisníka! Študuj jeho dekrét, počúvaj Korán! Buď zachránený pred svojím šialeným blúznením!


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
'''Druhé porovnanie:''' mimoriadne divoký muž prekročil hranice ohromného vojenského stanovišťa. Videl tam jednotvárne činnosti mimoriadne disciplinovanej armády vykonávajúcej spoločne kolektívne cvičenia. Pozoroval, že gestom jedného vojaka, práporu, pluku a divízie – pozor, pohov, pochodom vchod, spúšťajú paľbu keď dostanú rozkaz. Ale keďže jeho hrubá a divoká mysel (aql) nemohla pochopiť rozkazy veliteľa dané zákonmi krajiny a kráľovským dekrétom, odmietol jej existenciu. A tak si predstavil, že vojaci sú spojení jeden s druhým pomocou reťazí a zostal v úžase ako úžasná musí táto pomyselná reťaz byť.
'''İkinci Misal:''' Gayet vahşi bir adam muhteşem bir kışla dairesine girer. Gayet muntazam bir ordunun umumî beraber talimlerini, muntazam hareketlerini görür. Bir neferin hareketiyle; bir tabur, bir alay, bir fırka kalkar, oturur, gider; bir ateş emriyle ateş ettiklerini müşahede eder. Onun kaba, vahşi aklı, bir kumandanın, devletin nizamatıyla ve kanun-u padişahî ile kumandasını anlamayıp inkâr ettiğinden, o askerlerin iplerle birbiriyle bağlı olduklarını tahayyül eder. O hayalî ip, ne kadar hârikalı bir ip olduğunu düşünür; hayrette kalır.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Neskôr pokračoval v ceste až prišiel k veľkolepej mešite akou je Aja Sofia. Vošiel do nej počas piatočnej modlitby a pozoroval zhromaždenie Moslimov stojace, klaňajúce sa, ľahajúce si tvárami k zemi a sediace na hlas človeka. Keďže nerozumel Šaríi, ktorá pozostáva zo zbierky nemateriálnych, zjavených zákonov, ani nemateriálnym pravidlám pochádzajúcim z príkazu Zákonodarcu, predstavoval si, že zhromaždenie je navzájom viazané inou fyzickou reťazou a že tá úžasná reťaz si ich podrobila a nútila ich pohybovať sa ako bábky. S touto myšlienkou, ktorá je tak smiešna ako prinútiť najdivokejšie zviera vo forme ľudskej bytosti revať od smiechu pokračoval v ceste.
Sonra gider Ayasofya gibi gayet muazzam bir camiye, cuma gününde dâhil olur. O cemaat-i müslimînin, bir adamın sesiyle kalkar, eğilir, secde ederek oturduklarını müşahede eder. Manevî ve semavî kanunların mecmuundan ibaret olan şeriatı ve şeriat sahibinin emirlerinden gelen manevî düsturlarını anlamadığından, o cemaatin maddî iplerle bağlandığını ve o acib ipler onları esir edip oynattığını tahayyül ederek en vahşi insan suretindeki canavar hayvanları dahi güldürecek derecede maskaralı bir fikirle çıkar, gider.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Podobne ako v tomto porovnaní ateista, ktorý sa upísal materialistickej myšlienke, ktorá je popieraním a čistým divošstvom, vstúpil do vesmíru, ktorý je ohromnými kasárňami nespočetných síl Vládcu Pred-Večnosti (Ezel) a Po-Večnosti (Ebed) a dobre usporiadaným masdžídom toho Pred-Večného Všetkými Uctievaného (Mabúd’u Ezeli). Predstavil si, že duchovné zákony poriadku vesmíru, ktoré pochádzajú z múdrosti Pred-Večného Vládcu (Sultán’i Ezeli), majú každý hmotu a fyzickú existenciu a predpokladal, že teoretické zákony suverenity panstva a pravidlá a vyhlášky Väčšej Šaríe – Šaríe stvorenia Pred-Večného Všetkými Uctievaného (Mabúd’u Ezeli), ktoré sú nemateriálne a existujú iba ako poznanie – že každý má externú materiálnu a fyzickú existenciu. Ale postaviť tie zákony namiesto Božej moci Boha, ktorá pochádza z Božích atribútov poznania a reči a existuje iba ako poznanie a pripísať im stvorenie a potom k nim pripojiť meno „príroda“ a považovať silu, ktorá je iba prejavom božskej moci, za zdroj moci a nezávislého všemocného vlastníka moci, je divokosť tisíckrát väčšia než tá v prirovnaní.
İşte aynı bu misal gibi Sultan-ı ezel ve ebed’in hadsiz cünudunun muhteşem bir kışlası olan şu âleme ve o Mabud-u Ezelî’nin muntazam bir mescidi olan şu kâinata; mahz-ı vahşet olan, inkârlı fikr-i tabiatı taşıyan bir münkir giriyor. O Sultan-ı Ezelî’nin hikmetinden gelen nizamat-ı kâinatın manevî kanunlarını, birer maddî madde tasavvur ederek ve saltanat-ı rububiyetin kavanin-i itibariyesi ve o Mabud-u Ezelî’nin şeriat-ı fıtriye-i kübrasının manevî ve yalnız vücud-u ilmîsi bulunan ahkâmlarını ve düsturlarını birer mevcud-u haricî ve maddî birer madde tahayyül ederek, kudret-i İlahiyenin yerine, o ilim ve kelâmdan gelen ve yalnız vücud-u ilmîsi bulunan o kanunları ikame etmek ve ellerine icad vermek, sonra da onlara “tabiat” namını takmak ve yalnız bir cilve-i kudret-i Rabbaniye olan kuvveti, bir zîkudret ve müstakil bir kadîr telakki etmek; misaldeki vahşiden bin defa aşağı bir vahşettir!
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
'''V krátkosti:''' Ak by tá pomyselná a nepodložená vec, ktorú naturalisti volajú príroda mala externú realitu, hoci by mohla byť nanajvýš umeleckým dielom, nemôže byť umelcom. Je výšivkou, ale nemôže byť vyšívateľom. Je zbierkou dekrétov, ale nemôže byť vydavateľom dekrétov. Je telom zákonov stvorenia, ale nemôže byť zákonodarcom. Je stvorenou obrazovkou dôstojnosti Boha, ale nemôže byť Stvoriteľom. Je pasívnou a stvorenou, ale nemôže byť tvorivým tvorcom. Je zákonitosťou, nie mocou, ale nemôže mať moc. Je príjemcom, ale nemôže byť zdrojom.
'''Elhasıl, t'''abiiyyunların, mevhum ve hakikatsiz tabiat dedikleri şey, olsa olsa ve hakikat-i hariciye sahibi ise ancak bir sanat olabilir, Sâni’ olamaz. Bir nakıştır, nakkaş olamaz. Ahkâmdır, hâkim olamaz. Bir şeriat-ı fıtriyedir, şâri’ olamaz. Mahluk bir perde-i izzettir, hâlık olamaz. Münfail bir fıtrattır, fâtır bir fâil olamaz. Kanundur, kudret değildir; kādir olamaz. Mistardır, masdar olamaz.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Na záver: Keďže bytosti existujú, a ako bolo uvedené na začiatku Šestnástej poznámky, rozum si nemôže predstaviť vysvetlenie existencie bytostí okrem štyroch spomínaných spôsobov a keďže o troch z tých štyroch spôsobov bolo presvedčivo dokázané, že sú neplatné a absurdné s troma jasnými nemožnosťami, potom nevyhnutne a samozrejme cesta jednoty, ktorá je štvrtou z ciest, je dokázaná presvedčivým spôsobom. Pokiaľ ide o štvrtú cestu, v súlade s ajátom citovaným na začiatku,
'''Elhasıl:''' Madem mevcudat var. Madem On Altıncı Nota’nın başında denildiği gibi mevcudun vücuduna, taksim-i aklî ile dört yoldan başka yol tahayyül edilmez. O dört cihetten üçünün her birinin üç zâhir muhaller ile butlanı, kat’î bir surette ispat edildi. Elbette bizzarure ve bilbedahe dördüncü yol olan vahdet yolu, kat’î bir surette ispat olunuyor. O dördüncü yol ise baştaki اَفِى اللّٰهِ شَكٌّ فَاطِرِ السَّمٰوَاتِ وَال۟اَر۟ضِ âyeti, şeksiz ve şüphesiz bedahet derecesinde Zat-ı Vâcibü’l-vücud’un uluhiyetini ve her şey doğrudan doğruya dest-i kudretinden çıktığını ve semavat ve arz kabza-i tasarrufunda bulunduğunu gösteriyor.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
اَفىٖ اللّٰهِ شَكٌ فَاطِرِ الَّمٰوَاتِ وَالْاَرْضِ
Ey esbab-perest ve tabiata tapan bîçare adam! Madem her şeyin tabiatı, her şey gibi mahluktur çünkü sanatlıdır ve yeni oluyor. Hem her müsebbeb gibi zâhirî sebebi dahi masnûdur. Ve madem her şeyin vücudu, pek çok cihazat ve âletlere muhtaçtır. O halde, o tabiatı icad eden ve o sebebi halk eden bir Kadîr-i Mutlak var. Ve o Kadîr-i Mutlak’ın ne ihtiyacı var ki âciz vesaiti, rububiyetine ve icadına teşrik etsin. Hâşâ! Belki doğrudan doğruya müsebbebi, sebep ile beraber halk ederek, cilve-i esmasını ve hikmetini göstermek için bir tertip ve tanzim ile zâhirî bir sebebiyet, bir mukarenet vermekle, eşyadaki zâhirî kusurlara, merhametsizliklere ve noksaniyetlere merci olmak için esbab ve tabiatı dest-i kudretine perde etmiş; izzetini o suretle muhafaza etmiş.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
demonštruje jasne Božstvo Nevyhnutne Existujúceho (Zát’i Wadžíb’ul Wudžúd), takže nemôže byť pochybností ani váhania, že všetky veci vychádzajú priamo z ruky Jeho moci, a že nebesia a zem sú pod Jeho vládou.
Acaba bir saatçi, saatin çarklarını yapsın; sonra saati çarklarla tertip edip tanzim etsin, daha mı kolaydır? Yoksa hârika bir makineyi, o çarklar içinde yapsın; sonra saatin yapılmasını o makinenin camid ellerine versin, tâ saati yapsın, daha mı kolaydır? Acaba imkân haricinde değil midir? Haydi o insafsız aklınla sen söyle, sen hâkim ol!
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Ó ty nešťastný uctievač príčin a prírody! Keďže tak, ako všetky veci, podstata každej veci je stvorená – pretože je plná umenia a je neustále obnovovaná, a ako každý efekt zjavná príčina každej veci je tiež stvorená a keďže aby každá vec mohla existovať potrebuje veľa vybavenia a mnohé nástroje, musí existovať Vlastník Absolútnej Moci (Qadír’i Mutlaq), Ktorý tvorí tú podstatu a privádza príčinu k existencii. A ten Absolútne Mocný (Qadír’i Mutlaq) vôbec nepotrebuje nemohúcich prostredníkov aby sa podieľali na Jeho panstve a stvorení. Hášá! Boh chráň! Priamo tvorí príčinu spolu s efektom. Aby demonštroval Svoju múdrosť a prejavil Svoje Mená urobením zjavného kauzálneho vzťahu a spojenia príkazom a postupnosťou, robí z príčin a prírody závoj ruky Jeho moci, takže zjavné chyby, ťažkosti a defekty vo veciach sú pripisovené im a týmto spôsobom Jeho dôstojnosť ostáva zachovaná.
Veyahut bir kâtip; mürekkep, kalem, kâğıdı getirdi. Onunla kendi bizzat o kitabı yazsa daha mı kolaydır? Yoksa o kâğıt, mürekkep, kalem içinde o kitaptan daha sanatlı, daha zahmetli, yalnız o tek kitaba mahsus olarak bir yazı makinesi icad etsin; sonra o şuursuz makineye “Haydi sen yaz!” desin de kendi karışmasın, daha mı kolaydır? Acaba yüz defa yazıdan daha müşkül değil midir?
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Je pre hodinára ľahšie vyrábať ozubené kolieska hodiniek a potom ich usporadúvať do formy hodiniek? Alebo je preňho ľahšie vytvoriť úžasný stroj v každom z ozubených koliesok a ponechať vytvorenie hodiniek na neživé ruky tých strojov? Nie je to mimo hraníc možného? No tak, posúď to svojím neobjektívnym rozumom a povedz!
'''Eğer desen:''' Evet, bir kitabı yazan makinenin icadı, o kitaptan yüz defa daha müşküldür. Fakat o makine, aynı kitabın birçok nüshalarını yazmasına vasıta olmak cihetiyle, belki bir kolaylık var?
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
A je pre pisára jednoduchšie zhromažďovať ingust, pero a papier a potom ich použiť na napísanie knihy? Alebo je preňho jednoduchšie vytvoriť v papieri, pere a inguste písací stroj, ktorý si vyžaduje viac umenia a ťažkostí ako tá kniha, aby bol použitý špecificky pre tú knihu, a potom povedať tomu nevedomému stroju: „No tak, napíš to!“ a sám aby nezasahoval? Nie je to na stokrát ťažšie než aby ju napísal sám?
'''Elcevap:''' Nakkaş-ı Ezelî, hadsiz kudretiyle nihayetsiz cilve-i esmasını her vakit tazelendirmekle, ayrı ayrı şekilde göstermek için eşyadaki teşahhusları ve hususi simaları öyle bir surette halk etmiştir ki hiçbir mektub-u Samedanî ve hiçbir kitab-ı Rabbanî, diğer kitapların aynı aynına olamıyor. Alâküllihal, ayrı manaları ifade etmek için ayrı bir siması bulunacak.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
'''Ak povieš:''' áno, vytvoriť stroj, ktorý píše knihu je na stokrát ťažšie ako tú knihu napísať. Ale nie je to istým spôsobom ľahšie, pretože stroj je prostriedkom pre produkciu početných kópií tej istej knihy?
Eğer gözün varsa insanın simasına bak, gör ki zaman-ı Âdem’den şimdiye kadar, belki ebede kadar, bu küçük simada, aza-yı esasîde ittifak ile beraber her bir sima, umum simalara nisbeten, her birisine karşı birer alâmet-i farikası var olduğu kat’iyen sabittir.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
'''Odpoveď:''' Svojou neobmedzenou mocou Pred-Večný Zapisovateľ (Naqqaš’i Ezeli) neustále obnovuje nekonečné manifestácie Svojich Mien aby ich zobrazoval stále sa líšiacimi spôsobmi. A pomocou tohoto neustáleho obnovovania tvorí identity a špecifické vlastnosti vo veciach takým spôsobom, že žiaden list Večne Proseného (Samed) a božia kniha môžu byť tie isté ako akákoľvek iná kniha. V každom prípade každá bude mať inú tvár aby vyjadrovala rozdielny význam.
Bunun için her bir sima, ayrı bir kitaptır. Yalnız sanatın tanzimi için ayrı bir yazı takımı ve ayrı bir tertip ve telif ister. Ve maddelerini hem getirmek hem yerleştirmek ve hem de vücuda lâzım olan her şeyi dercetmek için bütün bütün başka bir tezgâh ister.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Ak máš oči, pozri sa na ľudskú tvár a pozeraj, že od čias Adama až po dnešok – a v skutočnosti až po po-večnosť – je jasným zavedeným faktom, že každá z tých malých tvárí má rozlišovaciu značku vo vzťahu k ostatným tváram, ako aj jednotu v jej podstatných orgánoch.
Haydi, farz-ı muhal olarak tabiata bir matbaa nazarıyla baktık. Fakat bir matbaaya ait olan tanzim ve basmak, yani muayyen intizamını kalıba sokmaktan başka, o tanzimin icadından, icadları yüz derece daha müşkül bir zîhayatın cismindeki maddeleri, aktar-ı âlemden mizan-ı mahsusla ve has bir intizamla icad etmek ve getirmek ve matbaa eline vermek için yine o matbaayı icad eden Kadîr-i Mutlak’ın kudret ve iradesine muhtaçtır. Demek, bu matbaalık ihtimali ve farzı, bütün bütün manasız bir hurafedir.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Preto na každú tvár môžeme hľadieť ako na inú knihu. Avšak aby to umelecké dielo bolo uvedené v poriadku, sú potrebné rozdielne písacie sady, usporiadania a kompozície. A aby bolo možné zároveň zhromažďovať a situovať materiál a zahrnúť všetko potrebné do tiel každej bytosti, je potrebná úplne rozdielna dielňa.
İşte bu saat ve kitap misalleri gibi Sâni’-i Zülcelal, Kādir-i külli şey’, esbabı halk etmiş; müsebbebatı da halk ediyor. Hikmetiyle, müsebbebatı esbaba bağlıyor. Kâinatın harekâtının tanzimine dair kavanin-i âdetullahtan ibaret olan şeriat-ı fıtriye-i kübra-yı İlahiyenin bir cilvesini ve eşyadaki o cilvesine yalnız bir âyine ve bir ma’kes olan tabiat-ı eşyayı, iradesiyle tayin etmiştir. Ve o tabiatın vücud-u haricîye mazhar olan vechini, kudretiyle icad etmiş ve eşyayı o tabiat üzerinde halk etmiş, birbirine mezcetmiş. Acaba gayet derecede makul ve hadsiz bürhanların neticesi olan bu hakikatin kabulü mü daha kolaydır? –Acaba vücub derecesinde lâzım değil midir?– Yoksa camid, şuursuz, mahluk, masnû, basit olan o sebep ve tabiat dediğiniz maddelere, her bir şeyin vücuduna lâzım hadsiz cihazat ve âlâtı verip hakîmane, basîrane olan işleri kendi kendilerine yaptırmak mı daha kolaydır? –Acaba imtina derecesinde, imkân haricinde değil midir?– Senin, o insafsız aklının insafına havale ediyoruz.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
A teraz – vediac, že je to nemožné, predstavili sme si prírodu ako tlačiarenský stroj. Ale okrem kompozície a tlače, ktoré sa týkajú tlačiarenského stroja, teda nastavenie štýlu špecifickým spôsobom, substancie, ktoré formujú telo živej bytosti – ktoré je na stokrát ťažšie vytvoriť ako kompozíciu a usporiadanie – je treba vytvoriť v špecifických proporciách a poriadku prinesených z najvzdialenejších kútov kozmu, a vložiť ich do rú tlačiarenského stroja. A tak, aby bolo možné spraviť tieto veci, je tu stále potreba moci a vôle Absolútne Mocného (Qadír’i Mutlaq), Ktorý tvorí tlačiarenský stroj. A teda táto hypotéza tlačiarenského stroja je úplne bezvýznamná povera.
'''Münkir ve tabiat-perest diyor ki:'''
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
A tak podobne ako tieto prirovnania o hodinkách a knihe Najslávnejší Tvorca (Sán’i Zuldžalál) Ktorý Má Moc Nad Všetkými Vecami (Qadír’i Kulli Šej) tvorí príčiny ako i efekty. Svojou múdrosťou púta efekty k príčinám. Svojou vôľou určuje záblesk „Väčšej Božej Šaríe stvorenia“, ktorá sa skladá z božích zákonov (adatulláh) usporadúvania pohybu vo vesmíre a podstaty vecí, ktoré sú iba púhymi zrkadlami a odrazmi toho záblesku. A Svojou mocou tvorí tvár tej veci, ktorej je daná vonkajšia existencia a tvorí veci založené na tej podstate, a navzájom ich spolu mieša. Je ľahšie prijať túto pravdu, ktorá je záverom nespočetných najracionálnejších dôkazov? V skutočnosti – nie je človek nútený ju prijať? Alebo je ľahšie aby fyzické bytosti, ktoré nazývaš príčinami a prírodou, ktoré sú neživé, nevedomé, stvorené, formované a jednoduché poskytovali nespočetné nástroje a vybavenie potrebné pre existenciu každej veci a vykonávali tie záležitosti, ktoré sa vykonávajú múdro a náročne? Nie je to úplne mimo hraníc možného? Ponechávame na tebe s tvojím nerozumným vedomím, aby si rozhodol!
Madem beni insafa davet ediyorsun. Ben de diyorum ki şimdiye kadar yanlış gittiğimiz yol hem yüz derece muhal hem gayet zararlı ve nihayet derecede çirkin bir meslek olduğunu itiraf ediyorum. Sâbık tahkikatınızdan zerre miktar şuuru bulunan anlayacak ki esbaba, tabiata icad vermek mümtenidir, muhaldir. Ve her şeyi doğrudan doğruya Vâcibü’l-vücud’a vermek vâcibdir, zarurîdir. Elhamdülillahi ale’l-iman deyip iman ediyorum.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
'''Neveriaci uctievač prírody odpovedal:'''
'''Yalnız bir şüphem var:''' Cenab-ı Hakk’ın Hâlık olduğunu kabul ediyorum fakat bazı cüz’î esbabın ehemmiyetsiz şeylerde icada müdahaleleri ve bir parça medh ü sena kazanmaları, saltanat-ı rububiyetine ne zarar verir? Saltanatına noksaniyet gelir mi?
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Keďže ma žiadaš, aby som bol spravodlivý a rozumný, musím sa priznať, že pomýlená cesta, ktorú som doteraz nasledoval je aj zloženou nemožnosťou aj mimoriadne škodlivou a škaredou. Ktokoľvek s čo i len zrnkom vedomia by chápal z tvojích vyššie uvedených analýz, že pripisovať akt stvorenia prírode je vylúčené a nemožné a ža pripisovať všetky veci priamo Nevyhnutne Existujúcemu (Wadžíb’ul Wudžúd) je nutnosťou a potrebou. Hovorím: „VŠETKA CHVÁLA PATRÍ BOHU ZA IMÁN,“ a verím v Neho.
'''Elcevap:''' Bazı risalelerde gayet kat’î ispat ettiğimiz gibi; hâkimiyetin şe’ni, müdahaleyi reddetmektir. Hattâ en edna bir hâkim, bir memur; daire-i hâkimiyetinde oğlunun müdahalesini kabul etmiyor. Hattâ hâkimiyetine müdahale tevehhümüyle, bazı dindar padişahlar –halife oldukları halde– masum evlatlarını katletmeleri, bu “redd-i müdahale kanunu”nun hâkimiyette ne kadar esaslı hükmettiğini gösteriyor. Bir nahiyede iki müdürden tut tâ bir memlekette iki padişaha kadar, hâkimiyetteki istiklaliyetin iktiza ettiği “men’-i iştirak kanunu” tarih-i beşerde çok acib herc ü merc ile kuvvetini göstermiş.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
'''Mám však jednu pochyvnosť:''' Verím, že všemohúci Boh je Stvoriteľ, ale akú škodu spôsobuje suverenite Jeho panstva ak nejaké menšie príčiny majú prsty vo stvorení nevýznamných záležitostí a tak pre seba získavajú malú chválu a uznanie? Zmenšuje to Jeho suverenitu nejakým spôsobom?
Acaba âciz ve muavenete muhtaç insanlardaki âmiriyet ve hâkimiyetin bir gölgesi, bu derece müdahaleyi reddetmeyi ve başkasının müdahalesini men’etmeyi ve hâkimiyetinde iştirak kabul etmemeyi ve makamında istiklaliyetini nihayet taassupla muhafazaya çalışmayı gör, sonra hâkimiyet-i mutlaka rububiyet derecesinde ve âmiriyet-i mutlaka uluhiyet derecesinde ve istiklaliyet-i mutlaka ehadiyet derecesinde ve istiğna-yı mutlak kādiriyet-i mutlaka derecesinde bir Zat-ı Zülcelal’de, bu redd-i müdahale ve men’-i iştirak ve tard-ı şerik, ne derece o hâkimiyetin zarurî bir lâzımı ve vâcib bir muktezası olduğunu kıyas edebilirsen et.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
'''Odpoveď:''' Ako sme presvedčivo dokázali v ostatných častiach Risale-i Nur, znakom vlády je, že odmieta zasahovanie. I ten najmenej významný vládca alebo úradník nebude tolerovať zasahovanie čo i len svojho syna do sféry svojej vlády. Skutočnosť, že hoci boli kalifmi, niektorí oddaní Sultáni nechali zavraždiť svojich nevinných synov na základe neopodstatnených obáv, že ich synovia budú zasahovať do ich vlády, demonštruje ako dôležitý tento „zákon odmietnutia zasahovania“ vo vládnutí je. Od dvoch guvernérov v meste až po dvoch kráľov v krajine nezávislosť prirodzená každej vláde vyžaduje „zákon odmietnutia zasahovania“, ktorý ukázal svoju silu v ľudskej histórii pri zvláštnych prevratoch.
'''Amma ikinci şık şüphen ki:''' Bazı esbab, bazı cüz’iyatın bazı ubudiyetlerine merci olsa, o Mabud-u Mutlak olan Zat-ı Vâcibü’l-vücud’a müteveccih zerrattan seyyarata kadar mahlukatın ubudiyetlerinden ne noksan gelir?
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
A teraz sa pozri ako obyčajný tieň vlády a suverenity medzi ľudskými bytosťami, ktoré sú nemohúce a potrebujú pomoc odmieta do tohoto rozsahu zasahovanie, zabraňuje zasahovaniu ostatných, neprijíma spoluúčasť na svojej suverenite a snaží sa žiarlivo zachovať nezávislosť. Potom, ak môžeš, to porovnaj s Najslávnejším, Ktorého absolútna suverenita je na stupni panstva (rububijjah), Ktorého absolútna vláda je na úrovni Božstva, Ktorého absolútna nezávislosť je na stupni jedinosti a absolútny nedostatok potreby je na stupni absolútnej moci a pochop, ako potrebnou požiadavkou a nevyhnutnou potrebou tej vlády je toto odmietnutie zasahovania, predchádzanie spoluúčasti a odpor k partnerstvu.
'''Elcevap:''' Şu kâinatın Hâlık-ı Hakîm’i, kâinatı bir ağaç hükmünde halk edip en mükemmel meyvesini zîşuur ve zîşuurun içinde en câmi’ meyvesini insan yapmıştır. Ve insanın en ehemmiyetli, belki insanın netice-i hilkati ve gaye-i fıtratı ve semere-i hayatı olan şükür ve ibadeti; o Hâkim-i Mutlak ve Âmir-i Müstakil, kendini sevdirmek ve tanıttırmak için kâinatı halk eden o Vâhid-i Ehad, bütün kâinatın meyvesi olan insanı ve insanın en yüksek meyvesi olan şükür ve ibadetini başka ellere verir mi? Bütün bütün hikmetine zıt olarak, netice-i hilkati ve semere-i kâinatı abes eder mi? Hâşâ ve kellâ… Hem hikmetini ve rububiyetini inkâr ettirecek bir tarzda mahlukatın ibadetlerini başkalara vermeye rıza gösterir mi, hiç müsaade eder mi? Ve hem hadsiz bir derecede kendini sevdirmeyi ve tanıttırmayı ef’aliyle gösterdiği halde, en mükemmel mahlukatının şükür ve minnettarlıklarını, tahabbüb ve ubudiyetlerini başka esbaba vermekle kendini unutturup kâinattaki makasıd-ı âliyesini inkâr ettirir mi? Ey tabiat-perestlikten vazgeçen arkadaş! Haydi sen söyle!
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
'''Pokiaľ ide o druhú časť tvojej pochybnosti, hovoríš:''' „Ak časť uctievania vykonávaného nevýznamnou bytosťou je smerovaná voči istým príčinám, aký nedostatok to spôsobuje v uctievaní vykonávanom všetkými bytosťami od častíc až po planéty, ktoré je smerované voči Nevyhnutne Existujúcemu (Wadžíb’ul Wudžúd), Absolútnemu Objektu Všetkého Uctievania (Mabúd’u Mutlaq)?“
O diyor: Elhamdülillah, bu iki şüphem hallolmakla beraber, vahdaniyet-i İlahiyeye dair ve Mabud-u Bi’l-hak o olduğuna ve ondan başkaları ibadete lâyık olmadığına o kadar parlak ve kuvvetli iki delil gösterdin ki onları inkâr etmek, güneşi ve gündüzü inkâr etmek gibi bir mükâberedir.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
'''Odpoveď:''' Najmúdrejší Stvoriteľ vesmíru vytvoril vesmír ako strom s vedomými bytosťami ako jeho najdokonalejšími plodmi a medzi vedomými bytosťami urobil ľudské bytosti jeho najobsiahlejšími plodmi. A najdôležitejším plodom ľudskej bytosti – či vlastne výsledkom jej stvorenia, cieľom jej podstaty a plodom jej života – je jeho vďaka (šukr) a uctievanie. Zanechal by ten Absolútny Suverén (Hakím’i Mutlaq) a Nezávislý Vládca (Amír’i Mustaqíl), ten Jediný Jednotný (Wahíd’i Ehád), Ktorý vytvára vesmír aby sa nechal poznať a milovať, ľudské bytosti, ktoré sú plodmi celého vesmíru, a vďačnosť a uctievanie ľudských bytostí, ktoré sú jeho najvznešenejšími plodmi? V úplnom protiklade k Jeho múdrosti, urobil by výsledok stvorenia a plod vesmíru márnym a zbytočným? Boh chráň! Bol by spokojný so zanechaním uctievania bytostí pre iných spôsobom, ktorý by poprel Jeho múdrosť a Jeho panstvo? A hoci svojím konaním demonštruje, že si želá nechať sa poznať a milovať do neobmedzenej miery, dopustil by, aby na Neho Jeho najdokonalejšie stvorenia zabudli a odovzdal by ich vďaku a vďačnosť, lásku a uctievanie príčinám a dopustil by, aby odmietli vznešené účely vo vesmíre? Ó priateľu, ktorý si zanechal uctievanie prírody! Teraz ty povedz!
== Hâtime ==
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
'''Na to priateľ odpovedal:''' „Elhamdulillah, tieto moje dve pochybnosti boli teraz vyriešené. A tvoje dva dôkazy Božej jednoty (wahdahijjah), ktoré demonštrujú, že jediným Skutočným Objektom Uctievania (Mabúd’u Bilhaq) je On, a že nič iné ako On nie je hodné uctievania, sú také výnimočné a silné, že odmietnuť ich by si vyžadovalo tak veľa arogancie ako odmietnutie slnka a dňa.“
Tabiat fikr-i küfrîsini terk eden ve imana gelen zat diyor ki: Elhamdülillah, benim şüphelerim kalmadı; yalnız merakımı mûcib olan birkaç sualim var.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
<span id="Hâtime"></span>
'''Birinci Sual:''' Çok tembellerden ve târikü’s-salâtlardan işitiyoruz, diyorlar ki: Cenab-ı Hakk’ın bizim ibadetimize ne ihtiyacı var ki Kur’an’da çok şiddet ve ısrar ile ibadeti terk edeni zecredip cehennem gibi dehşetli bir ceza ile tehdit ediyor. İtidalli ve istikametli ve adaletli olan ifade-i Kur’aniyeye nasıl yakışıyor ki ehemmiyetsiz bir cüz’î hataya karşı, nihayet şiddeti gösteriyor?
== ZÁVER ==
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Človek, ktorý zanechal ateistického naturalizmu a dospel k viere povedal: „Elhamdulillah, nemám už žiadne pochybnosti, ale stále je tu niekoľko otázok, na ktoré som zvedavý.“
'''Elcevap:''' Evet, Cenab-ı Hak senin ibadetine, belki hiçbir şeye muhtaç değil. Fakat sen ibadete muhtaçsın, manen hastasın. İbadet ise manevî yaralarına tiryaklar hükmünde olduğunu çok risalelerde ispat etmişiz. Acaba bir hasta, o hastalık hakkında, şefkatli bir hekimin ona nâfi’ ilaçları içirmek hususunda ettiği ısrara mukabil, hekime dese: “Senin ne ihtiyacın var, bana böyle ısrar ediyorsun?” Ne kadar manasız olduğunu anlarsın.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
'''Otázka prvá:''' Počujeme mnohých lenivých ľudí a tých, čo zanedbávajú svoj salát, hovoriť: „Akú potrebu nášho uctievania má Všemohúci Boh, keď v Koráne vážne a intenzívne napomína tých, ktorí zanechajú uctievania a hrozí im hrôzostrašným trestom ako je Peklo? Ako je vyjadrenie najvyššej závažnosti voči nevýznamnej, malej chybe zlúčiteľné so štýlom Koránu, ktorý je mierny, pokojný a spravodlivý?“
Amma Kur’an’ın terk-i ibadet hakkında şiddetli tehdidatı ve dehşetli cezaları ise nasıl ki bir padişah, raiyetinin hukukunu muhafaza etmek için âdi bir adamın, raiyetinin hukukuna zarar veren bir hatasına göre, şiddetli cezaya çarpar.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
'''Odpoveď:''' Všemohúci Boh nepotrebuje tvoje uctievanie, a skutočne ani čokoľvek iné. Si to ty, kto potrebuje uctievanie, v skutočnosti si to ty, kto je chorý. Ako sme dokázali v mnohých častiach Risale-i Nur, uctievanie je druhom nápravy tvojich duchovných zranení. Ak by chorý odpovedal súcitnému lekárovi, ktorý trvá na tom, aby užíval lieky prospešné jeho stavu, hovoriac: „Akú potrebu máš na tom tak trvať?“, určite chápeš, aké absurdné by to bolo.
Öyle de ibadeti ve namazı terk eden adam, Sultan-ı ezel ve ebed’in raiyeti hükmünde olan mevcudatın hukukuna ehemmiyetli bir tecavüz ve manevî bir zulmeder. Çünkü mevcudatın kemalleri, Sâni’e müteveccih yüzlerinde tesbih ve ibadet ile tezahür eder. İbadeti terk eden, mevcudatın ibadetini görmez ve göremez, belki de inkâr eder. O vakit ibadet ve tesbih noktasında yüksek makamda bulunan ve her biri birer mektub-u Samedanî ve birer âyine-i esma-i Rabbaniye olan mevcudatı; âlî makamlarından tenzil ettiğinden ve ehemmiyetsiz, vazifesiz, camid, perişan bir vaziyette telakki ettiğinden mevcudatı tahkir eder; kemalâtını inkâr ve tecavüz eder.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Pokiaľ ide o vážne hrozby a hrôzostrašné tresty v Koráne ohľadne zanechania uctievania, môžeme ich prirovnať k sultánovi, ktorý aby ochránil práva svojich poddaných, ukladá vážny trest bežnému človeku podľa stupňa závažnosti zločinu, ktorými tie práva porušil.
Evet herkes, kâinatı kendi âyinesiyle görür. Cenab-ı Hak insanı kâinat için bir mikyas, bir mizan suretinde yaratmıştır. Her insan için bu âlemden hususi bir âlem vermiş. O âlemin rengini, o insanın itikad-ı kalbîsine göre gösteriyor.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Rovnakým spôsobom človek, ktorý zanechá uctievanie a salát závažným spôsobom duchovne porušuje práva bytostí, ktoré sú ako poddaní Vládcu Pred-Večnosti (Ezel) a Po-Večnosti (Ebed) a v skutočnosti duchovne jedná voči nim nespravodlivo. Pretože dokonalosti bytostí sú prejavované oslavovaním a uctievaním vykonávaným tým ich aspektom, ktorý je smerovaný voči ich Tvorcovi. Človek, ktorý zanechá uctievania, nevidí a nemôže vidieť toto uctievanie. Naozaj ho odmieta. Ba čo viac, každá bytosť zaujíma vznešené postavenie z dôvodu svojho uctievania a oslavovania a je prípisom Večne Proseného (Samad) a zrkadlom Mien svojho Pána (Rabb). Keďže znižuje vysokú pozíciu bytostí a správa sa k nim ako k nevýznamným, neživým, bezcielnym a takým, ktoré nemajú povinnosti, uráža ich a odmieta a porušuje ich dokonalosti.
Mesela, gayet meyus ve matemli olarak ağlayan bir insan, mevcudatı ağlar ve meyus suretinde görür; gayet sürurlu ve neşeli, müjdeli ve kemal-i neşesinden gülen bir adam, kâinatı neşeli, güler gördüğü gibi; mütefekkirane ve ciddi bir surette ibadet ve tesbih eden adam, mevcudatın hakikaten mevcud ve muhakkak olan ibadet ve tesbihatlarını bir derece keşfeder ve görür. Gafletle veya inkârla ibadeti terk eden adam; mevcudatı, hakikat-i kemalâtına tamamıyla zıt ve muhalif ve hata bir surette tevehhüm eder ve manen onların hukukuna tecavüz eder.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Naozaj, každý vidí svet vo svojom vlastnom zrkadle. Všemohúci Boh stvoril ľudskú bytosť ako merítko a mierku pre vesmír. Z tohoto sveta dal čiastočný svet každému človeku, a farbí ten svet pre toho človeka podľa jeho hlboko zakoreneného presvedčenia.
Hem o târikü’s-salât, kendi kendine mâlik olmadığı için kendi mâlikinin bir abdi olan kendi nefsine zulmeder. Onun mâliki, o abdinin hakkını, onun nefs-i emmaresinden almak için dehşetli tehdit eder. Hem netice-i hilkati ve gaye-i fıtratı olan ibadeti terk ettiğinden, hikmet-i İlahiye ve meşiet-i Rabbaniyeye karşı bir tecavüz hükmüne geçer. Onun için cezaya çarpılır.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Napríklad zúfalý nariekajúci plačúci človek vidí bytosti ako plačúce a zúfalé zatiaľ čo veselý, optimistický, radostný človek vidí vesmír ako radujúci sa a usmievajúci. Zamyslený človek oddávajúci sa posvätnému uctievaniu a oslavovaniu do určitého stupňa objavuje a vidí skutočné uctievanie a oslavovanie bytostí, zatiaľčo človek, ktorý prestáva uctievať či už kvôli zanedbávaniu alebo odmietaniu vidí bytosti spôsobom úplne pomýleným, opačným a v protiklade k ich dokonalostiam, a tak duchovne porušuje ich práva.
'''Elhasıl:''' İbadeti terk eden hem kendi nefsine zulmeder –nefsi ise Cenab-ı Hakk’ın abdi ve memlûküdür– hem kâinatın hukuk-u kemalâtına karşı bir tecavüz, bir zulümdür. Evet nasıl ki küfür, mevcudata karşı bir tahkirdir; terk-i ibadet dahi kâinatın kemalâtını bir inkârdır. Hem hikmet-i İlahiyeye karşı bir tecavüz olduğundan, dehşetli tehdide, şiddetli cezaya müstahak olur.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Ba čo viac, keďže ľudia, ktorí zanechávajú salát, nie sú svojimi vlastníkmi, páchajú nespravodlivosť voči svojmu vlastnému nafsu, ktoré je služobníkom jeho skutočného Vlastníka (Málik). Jeho Vlastník prichádza s úžasnými hrozbami aby ochránil práva Svojho služobníka pred jeho zlo nariaďujúcim nafsom. Taktiež, keďže zanechal uctievania, ktoré je výsledkom jeho stvorenia a cielom jeho podstaty, je to akt agresie voči božskej múdrosti a Božej vôli, za čo dostane trest.
İşte bu istihkakı ve mezkûr hakikati ifade etmek için Kur’an-ı Mu’cizü’l-Beyan, mu’cizane bir surette o şiddetli tarz-ı ifadeyi ihtiyar ederek, tam tamına hakikat-i belâgat olan mutabık-ı mukteza-yı hale mutabakat ediyor.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
'''V krátkosti:''' Ten, kto prestal vykonávať uctievanie aj krivdí svojmu nafsu, ktoré je služobníkom a úplným vlastníctvom Všemohúceho Boha, a krivdí a porušuje i práva dokonalostí vesmíru. Istotne tak ako kufr je urážkou bytostí, tak i zanechanie uctievania je odmietnutím tých dokonalostí. A keďže je to akt agresie voči Božej múdrosti, zasluhuje si to úžasné hrozby a prísny trest.
'''İkinci Sual:''' Tabiattan vazgeçen ve imana gelen zat diyor ki:
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Preto aby vyjadril túto zaslúženosť a vyššie uvedené skutočnosti, Zázračný Korán volí taký prísny štýl zázračným spôsobom v úplnej zhode s princípmi výrečnosti, čo sa zhoduje s požiadavkami situácie.
Her mevcud, her cihette, her işinde ve her şeyinde ve her şe’ninde meşiet-i İlahiyeye ve kudret-i Rabbaniyeye tabi olması, çok azîm bir hakikattir. Azameti cihetinde dar zihinlerimize sıkışmıyor. Halbuki gözümüzle gördüğümüz bu nihayet derecede mebzuliyet hem hilkat ve icad-ı eşyadaki hadsiz suhulet hem sâbık bürhanlarınızla tahakkuk eden vahdet yolundaki icad-ı eşyada nihayet derecede kolaylık ve suhulet hem nass-ı Kur’an ile beyan edilen مَا خَل۟قُكُم۟ وَلَا بَع۟ثُكُم۟ اِلَّا كَنَف۟سٍ وَاحِدَةٍ ۝ وَمَٓا اَم۟رُ السَّاعَةِ اِلَّا كَلَم۟حِ ال۟بَصَرِ اَو۟ هُوَ اَق۟رَبُ gibi âyetlerin sarahaten gösterdikleri nihayet derecede kolaylık, o hakikat-i azîmeyi, en makbul ve en makul bir mesele olduğunu gösteriyorlar. Bu kolaylığın sırrı ve hikmeti nedir?
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
'''Otázka druhá:''' Človek, ktorý opustil naturalizmus a uveril, sa teraz opýtal:
'''Elcevap:''' Yirminci Mektup’un Onuncu Kelimesi olan وَهُوَ عَلٰى كُلِّ شَى۟ءٍ قَدٖيرٌ beyanında, o sır gayet vâzıh ve kat’î ve mukni bir tarzda beyan edilmiş. Hususan o mektubun zeylinde daha ziyade vuzuh ile ispat edilmiş ki bütün mevcudat, Sâni’-i Vâhid’e isnad edildiği vakit, bir tek mevcud hükmünde kolaylaşır. Eğer Vâhid-i Ehad’e verilmezse bir tek mahlukun icadı, bütün mevcudat kadar müşkülleşir ve bir çekirdek, bir ağaç kadar suubetli olur.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
„Je naozaj nesmiernou pravdou, že každá bytosť je v každom ohľade závislá na Božej vôli a Božej moci vo všetkých svojich funkciách, kvalitách a činnostiach. Z dôvodu tejto rozsiahlosti to naše obmedzené vedomia nedokážu pochopiť. Avšak nekonečná hojnosť, ktorú okolo seba vidíme, a bezhraničná ľahkosť v stvorení a formovaní vecí a nekonečná ľahkosť a zručnosť v spôsobe jednoty, ktorá bola ustanovená tvojimi vyššie uvedenými dôkazmi, a nekonečná ľahkosť, ktorá je jasne demonštrovaná a vysvetlená v ajátoch Koránu ako je ten nasledujúci مَا خَلْقُكُمْ وَلَا بَعْثُكُمْ اِلَّا كَنَفْسِ وَاحِدَةِ ۞ وَمَۤا اَمْرُ السَّاعَةِ اِلَّاكَلَمْحِ الْنَصَرِ اَوْهُوَ اَقْرَبُ ukazujú, že táto mocná pravda je záležitosť, ktorá je najprijatelnejšia a racionálna. Aká je múdrosť a tajomstvo tejto ľahkosti?“
Eğer Sâni’-i Hakiki’sine verilse kâinat bir ağaç gibi ve ağaç bir çekirdek gibi ve cennet bir bahar gibi ve bahar bir çiçek gibi kolaylaşır, suhulet peyda eder. Ve bilmüşahede görünen hadsiz mebzuliyet ve ucuzluğun ve her nev’in suhuletle kesret-i efradı bulunmasının ve kesret-i suhulet ve süratle muntazam, sanatlı, kıymetli mevcudatın kolayca vücuda gelmesinin sırlarına medar olan ve hikmetlerini gösteren yüzer delillerinden ve başka risalelerde tafsilen beyan edilen bir ikisine muhtasar bir işaret ederiz.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
'''Odpoveď:''' Táto záležitosť bola zahrnutá najjasnejším, rozhodujúcim a presvedčivých spôsobom vo vysvetlení وَهُوَ عَلٰى كُلِّ شَىْءٍ قَدٖيرٌ, ktoré formuje Desiata fráza Dvadsiateho listu. Obzvlášť bolo ešte jasnejšie demonštrované v Dodatku k tomu listu, že ak sa všetky bytosti pripisujú Jedinému Tvorcovi (Sani’i Wahíd), všetky sa stávajú rovnako ľahkými ako jediná bytosť. Ak nie sú pripisované Jednotnému Jedinému (Wahíd’i Ehád), stvorenie jedinej bytosti sa stáva rovnako ťažkým ako stovrenie všetkých bytostí, a stvorenie semena rovnako ťažké ako stvorenie stromu.
Mesela, nasıl ki yüz nefer, bir zabitin idaresine verilse; bir neferin, yüz zabitin idarelerine verilmesinden yüz derece daha kolay olduğu gibi; bir ordunun teçhizat-ı askeriyesi bir merkez, bir kanun, bir fabrika ve bir padişahın emrine verildiği vakit, âdeta kemiyeten bir neferin teçhizatı kadar kolaylaştığı gibi; bir neferin teçhizat-ı askeriyesi müteaddid merkezlere, müteaddid fabrikalara, müteaddid kumandanlara havalesi de âdeta bir ordunun teçhizatı kadar kemiyeten müşkülatlı oluyor. Çünkü bir tek neferin teçhizatı için bütün orduya lâzım olan fabrikaların bulunması gerektir.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Ale ak sú pripisované svojmu Skutočnému Tvorcovi, vesmír sa stáva tak ľahkým a bezproblémovým ako strom, strom tak ľahkým ako semeno, Raj tak ľahkým ako jar a jar tak ľahkou ako kvet. V krátkosti teraz zdôrazníme jeden alebo dva dôkazy, ktoré boli podrobne vysvetlené v iných častiach Risale-i Nur spomedzi stoviek tých, ktoré vysvetlujú podstatné dôvody pre- a príklady múdrosti v- nápadnej, bezhraničnej hojnosti a nadbytku bytostí, ľahkosti veľkého počtu jednotlivcov každého druhu a skutočnosti, že dobre usporiadané, umelecky tvarované a hodnotné bytosti prichádzajú k existencii s veľkou rýchlosťou a ľahkosťou.
Hem bir ağacın sırr-ı vahdet cihetiyle, bir kökte, bir merkezde, bir kanun ile mevadd-ı hayatiyesi verildiğinden binler meyve veren o ağaç, bir meyve kadar suhuletli olduğu bilmüşahede görünür. Eğer vahdetten kesrete gidilse, her bir meyveye lâzım mevadd-ı hayatiye başka yerden verilse her bir meyve, bir ağaç kadar müşkülat peyda eder. Belki ağacın bir enmuzeci ve fihristesi olan bir tek çekirdek dahi o ağaç kadar suubetli olur. Çünkü bir ağacın hayatına lâzım olan bütün mevadd-ı hayatiye, bir tek çekirdek için de lâzım oluyor.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Napríklad ak je rozkaz stovky vojakov daný jednému dôstojníkovi, je stokrát ľahší ako keby bol rozkaz jedného vojaka daný stovke dôstojníkov. A ak je vybavenie jednej armády pripísané jednému ústrediu, jednému zákonu, jednej továrni a veleniu jedného sultána, celkom jednoducho sa stane tak ľahkým ako vybavenie jediného vojaka. Rovnakým spôsobom ak je vybavenie jedného vojaka odkázané na početné ústredia, početné továrne a početných veliteľov, bude to kvantitatívne tak ťažké ako vybavenie armády. Pretože ak by sme chceli vybaviť jediného vojaka, potrebujeme toľko tovární, koľko je potrebných pre celú armádu.
İşte bu misaller gibi yüzler misaller var gösteriyorlar ki vahdette, nihayet derecede suhuletle vücuda gelen binler mevcud, şirkte ve kesrette, bir tek mevcuddan daha ziyade kolay olur.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Znovu, z dôvodu tajomstva jednoty, poskytovanie vitálnych potrieb stromu koreňom, jedným centrom a podľa jedného zákona produkuje tisíce plodov tak ľahko ako jediný plod. To je jasne vidieť. Ak sa spôsob jednoty zmení na mnohosť, a všetky potreby vitálne pre každý plod sú poskytované rôznymi miestami, tak vyprodukovať každý plod sa stane tak ťažkým ako vyprodukovať strom a vyprodukovať čo i len jediné semeno, ktoré je vzorkou a indexom stromu, sa stane tak ťažkým ako vyprodukovanie stromu. Pretože potreby vitálne pre život stromu sú nutné pre semeno.
Sair risalelerde bu hakikat iki kere iki dört eder derecede ispat edildiğinden, onlara havale edip, burada yalnız bu suhulet ve kolaylığın ilim ve kader-i İlahî ve kudret-i Rabbaniye nokta-i nazarında gayet mühim bir sırrını beyan edeceğiz. Şöyle ki:
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Preto existujú stovky príkladov ako tieto, ktoré ukazujú, že je pre tisíc bytostí ľahšie prísť k existencii pomocou jednoznačnosti (wahdat), než pre jedinú bytosť prísť k existencii pomocou mnohosti a pripisovať spoločníkov k Bohu.
Sen bir mevcudsun. Eğer Kadîr-i Ezelî’ye kendini versen; bir kibrit çakar gibi hiçten, yoktan, bir emirle, hadsiz kudretiyle, seni bir anda halk eder. Eğer sen kendini ona vermezsen, belki esbab-ı maddiyeye ve tabiata isnad etsen o vakit sen, kâinatın muntazam bir hülâsası, meyvesi ve küçük bir fihristesi ve listesi olduğundan; seni yapmak için kâinatı ve anâsırı ince elek ile eleyip hassas ölçülerle aktar-ı âlemden senin vücudundaki maddeleri toplamak lâzım gelir.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Keďže táto pravda bola s absolútnou istotou dokázaná v ostatných častiach Risale-i Nur, odkazujeme ťa na ne. Tu iba vysvetlíme najdôležitejší dôvod tejto ľahkosti z pohľadu božského poznania, qadaru, a moci Boha. Je to takto:
Çünkü esbab-ı maddiye yalnız terkip eder, toplar. Kendilerinde bulunmayanı; hiçten, yoktan yapamadıkları, bütün ehl-i akıl yanında musaddaktır. Öyle ise küçük bir zîhayatın cismini aktar-ı âlemden toplamaya mecbur olurlar.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Ty si bytosť. Ak sa pripíšeš Pred-Večnému Najmocnejšiemu (Qadír’i Ezeli), On ťa okamžite stvorí na príkaz pomocou Svojej nekonečnej moci z ničoho, ako zapálenie zápalky. Ak to neurobíš a namiesto toho sa pripíšeš fyzickým príčinám a prírode, tak keďže si dobre usporiadaným zhrnutím, plodom, a miniatúrnym indexom a zoznamom vesmíru, tak aby si mohol byť stvorený, bolo by potrebné preosiať vesmír a jeho prvky jemným sitom, a nazhromaždiť látky, z ktorých sa tvoje telo skladá v presnom meradle zo všetkých kútov vesmíru.
İşte vahdette ve tevhidde ne kadar kolaylık ve şirkte ve dalalette ne kadar müşkülat var olduğunu anla!
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Pretože fyzické príčiny iba k sebe privádzajú veci a kombinujú ich. Rozumní ľudia potvrdzujú, že príčiny nemôžu tvoriť z ničoho, čo v nich nie je prítomné. A keďže je to tento prípad, boli by nútené skladať telo maličkej živej bytosti z každého kútu vesmíru.
İkincisi, ilim noktasında hadsiz bir suhulet vardır. Şöyle ki:
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
A teraz pochop, aká ľahkosť je v jednote a tawhíde a aké ťažkosti sa skrývajú v poblúdení a širku (pripisovaní spoločníkov k Bohu).
Kader, ilmin bir nev’idir ki her şeyin manevî ve mahsus kalıbı hükmünde bir miktar tayin eder. Ve o miktar-ı kaderî, o şeyin vücuduna bir plan, bir model hükmüne geçer. Kudret icad ettiği vakit, gayet suhuletle o kaderî miktar üstünde icad eder.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Po druhé: V Božom poznaní je nekonečná ľahkosť. Je to takto:
Eğer o şey muhit ve hadsiz ve ezelî bir ilmin sahibi olan Kadîr-i Zülcelal’e verilmezse –sâbıkan geçtiği gibi– binler müşkülat değil belki yüz muhalat ortaya düşer. Çünkü o miktar-ı kaderî ve miktar-ı ilmî olmazsa binler haricî ve maddî kalıplar, küçücük bir hayvanın cesedinde istimal edilmek lâzım gelir.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Boží Qadar je aspektom Božieho poznania; pre každú vec určuje merítko, ktoré je ako jej špecifickou a nehmotnou šablónou; určená miera qadaru je ako plán alebo model pre bytosť. Keď Božia moc tvorí, robí to s mimoriadnou ľahkosťou v súlade s určeným merítkom.
İşte vahdette nihayetsiz kolaylık ve dalalette ve şirkte hadsiz müşkülatın bir sırrını anla وَمَٓا اَم۟رُ السَّاعَةِ اِلَّا كَلَم۟حِ ال۟بَصَرِ اَو۟ هُوَ اَق۟رَبُ âyeti, ne kadar hakikatli ve doğru ve yüksek bir hakikati ifade ettiğini bil!
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Ak vec nie je pripísaná Slávnemu Najmocnejšiemu (Qadír’i Zuldžalál), Ktorý má všetko objímajúce, nekonečné a pred-večné poznanie, ako bolo popísané vyššie, nielen že sa vyskytnú tisíce problémov, ale zjavia sa aj stovky nemožností. Pretože ak by nebolo určeného merítka, ktoré v Božom poznaní existuje, tisíce hmotných šablón s externými existenciami by muselo byť zamestnaných v tele čo i len maličkej živej bytosti.
'''Üçüncü Sual:''' Eskiden düşman, şimdi dost olan mühtedi diyor ki: Şu zamanda çok ileri giden feylesoflar diyorlar ki: “Hiçten hiçbir şey icad edilmiyor ve hiçbir şey idam edilmiyor yalnız bir terkip bir tahlildir ki kâinat fabrikasını işlettiriyor.”
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Takže pochop jeden dôvod nekonečnej ľahkosti v jednote a nekonečné ťažkosti v poblúdení a širku. Uvedom si, aká spoľahlivá, správna a vznešená pravda je uvedená v ajáte
'''Elcevap:''' Nur-u Kur’an ile mevcudata bakmayan feylesofların en ileri gidenleri bakmışlar ki tabiat ve esbab vasıtasıyla bu mevcudatın teşekkülat ve vücudlarını –sâbıkan ispat ettiğimiz tarzda– imtina derecesinde müşkülatlı gördüklerinden, iki kısma ayrıldılar.
وَمَۤا اَمْرُ السَّاعَةِ اِلَّا كَلَمْحِ الْبَصَرِ اَوْهُوَ اَقْرَبُ
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
'''Otázka tretia:''' Bývalý nepriateľ a teraz správne usmernený priateľ sa potom opýtal: „V tieto dni, filozofi, ktorí zašli priďaleko, tvrdia, že: „Nič nie je stvorené z ničoho, a nič nie je zničené a prichádza do ničoho, je iba kompozícia a dekompozícia, a toto poháňa továreň vesmíru.““
Bir kısmı sofestaî olup, insanın hâssası olan akıldan istifa ederek, ahmak hayvanlardan daha aşağı düşerek, kâinatın vücudunu inkâr etmeyi; hattâ kendilerinin vücudlarını dahi inkâr etmesini; dalalet mesleğinde esbab ve tabiatın icad sahibi olmalarından daha ziyade kolay gördüklerinden hem kendilerini hem kâinatı inkâr edip, cehl-i mutlaka düşmüşler.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
'''Odpoveď:''' Keďže najpokročilejší filozofi, ktorí nepredpokladali, že bytosti vo svetle Koránu videli, že formovanie a existencia bytostí prostredníctvom prírody a príčin bola tak ťažká, že bola až nemožná, sa vyššie dokázaným spôsobom rozdelili na dve skupiny.
İkinci güruh bakmışlar ki dalalette, esbab ve tabiat mûcid olmak noktasında, bir sinek ve bir çekirdeğin icadı, hadsiz müşkülatı var ve tavr-ı aklın haricinde bir iktidar iktiza ediyor. Onun için bilmecburiye icadı inkâr ediyorlar “Yoktan var olmaz.” diyorlar ve idamı da muhal görüyorlar “Var yok olmaz.” hükmediyorlar. Yalnız harekât-ı zerrat ile tesadüf rüzgârlarıyla bir terkip ve tahlil ve dağılmak ve toplanmak suretinde bir vaziyet-i itibariye tahayyül ediyorlar.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Jedna skupina sa stala sofistami; vzdajúc sa rozumu, ktorý je výhradný pre ľudské bytosti, a spadnúc nižšie ako sú bezduché zvery, považovali za jednoduchšie odmietnuť existenciu vesmíru a potom svoje vlastné existencie, než nasledovať cestu poblúdenia, ktorá tvrdí, že príčiny a príroda majú moc tvoriť. A tak odmietli samých seba a vesmír a klesli do absolútnej ignorancie.
İşte sen gel, ahmaklığın ve cehaletin en aşağı derecesinde, en yüksek akıllı kendini zanneden adamları gör ve dalalet, insanı ne kadar maskara ve süflî ve echel yaptığını bil, ibret al!
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Druhá skupina videla, že v poblúdení, podľa ktorého sú príčiny a príroda stvoriteľom, stvorenie muchy alebo semena dokonca znamená nespočetné ťažkosti a vyžaduje si moc mimo hraníc rozumu. Boli preto nútení odmietnuť skutočnosť stvorenia a povedať: „Nič nemôže existovať z ničoho.“ a vidiac, že zničenie tiež nie je možné, vyhlásili: „To, čo existuje, nemôže byť zničené.“ Predstavovali si pomyselnú situáciu, v ktorej kombinácia a dekompozícia a zhromažďovanie a rozptylovanie vznikajú pohybom častíc a vetrami náhody.
Acaba her senede, dört yüz bin envaı birden zemin yüzünde icad eden ve semavat ve arzı altı günde halk eden ve altı haftada, her baharda, kâinattan daha sanatlı, hikmetli zîhayat bir kâinatı inşa eden bir kudret-i ezeliye, bir ilm-i ezelînin dairesinde, planları ve miktarları taayyün eden mevcudat-ı ilmiyeyi göze göstermeyen bir ecza ile yazılan ve görünmeyen bir yazıyı göstermek için sürülen bir ecza misillü, gayet kolay o ma’dumat-ı hariciye olan mevcudat-ı ilmiyeye vücud-u haricî vermeyi o kudret-i ezeliyeden uzak görmek ve icadı inkâr etmek; evvelki güruh olan sofestaîlerden daha ziyade ahmakane ve cahilanedir.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
A teraz sa pozri! Tí, ktorí sa pokladajú za tých najinteligentnejších sú najhlbšie nevedomí a blázniví. Pochop akou smiešnou, znehodnotenou a nevedomou poblúdenie ľudskú bytosť robí, a pouč sa!
Bu bedbahtlar, âciz-i mutlak ve yalnız bir cüz-i ihtiyarîden başka ellerinde olmayan firavunlaşmış kendi nefisleri, hiçbir şeyi idam ve yok edemediklerinden ve hiçbir zerreyi, bir maddeyi, hiçten, yoktan icad edemediklerinden ve güvendikleri esbab ve tabiatın ellerinde hiçten icad gelmediği cihetle, ahmaklıklarından diyorlar: “Yoktan var olmaz, var da yok olmaz.” deyip bu bâtıl ve hata düsturu, Kadîr-i Mutlak’a teşmil etmek istiyorlar.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Naozaj, Pred-večná Moc, ktorá tvorí nebesia a zem za šesť dní, každý rok súčasne tvorí štyristotisíc druhov na tvári zeme, a počas každej jari konštruuje behom šiestich týždňov živý svet plnší umenia a múdrosti než je svet sám. Preto je viac bláznovské a ignorantské ako sofisti – prvá z vyššie uvedených skupín – poprieť akt stvorenia a považovať za nepravdepodobné, že podobne ako chemikália, ktorá keď sa aplikuje, tak sa zjaví neviditeľné písmo, táto Pred-Večná Moc by mala dať vonkajšiu existenciu bytostiam, ktoré napriek tomu, že sú externe neexistujúce, existujú ako poznanie, a ktorej rastliny a merítka sú určené ríšou Pred-Večného Poznania.
'''Evet, Kadîr-i Zülcelal’in iki tarzda icadı var. Biri, ihtira ve ibda iledir.''' Yani hiçten, yoktan vücud veriyor ve ona lâzım her şeyi de hiçten icad edip eline veriyor. '''Diğeri, inşa ile sanat iledir.''' Yani kemal-i hikmetini ve çok esmasının cilvelerini göstermek gibi çok dakik hikmetler için kâinatın anâsırından bir kısım mevcudatı inşa ediyor. Her emrine tabi olan zerratları ve maddeleri, rezzakıyet kanunuyla onlara gönderir ve onlarda çalıştırır.
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Títo nešťastníci sú absolútne nemohúci a nemajú k dispozícii nič okrem schopnosti vôle. I keď sú povýšeneckí ako faraóni, nič nemôžu ani zničiť ani vytvoriť z ničoho, ani len malú časticu. A tak, hoci nič neprichádza k existencii z ničoho rukami príčin a prírody, na ktoré sa tak spoliehajú, svojou hlúposťou hovoria: „Nič nepochádza z nebytia, a nič do nebytia nevchádza.“ A dokonca tento absurdný a chybný princíp rozširujú na Absolútne Najmocnejšieho (Qadír’i Mutlaq).
Evet, Kādir-i Mutlak’ın iki tarzda hem ibda hem inşa suretinde icadı var. Varı yok etmek ve yoğu var etmek; en kolay en suhuletli, belki daimî, umumî bir kanunudur. Bir baharda, üç yüz bin enva-ı zîhayat mahlukatın şekillerini, sıfatlarını, belki zerratlarından başka bütün keyfiyat ve ahvallerini hiçten var eden bir kudrete karşı “Yoğu var edemez!” diyen adam, yok olmalı!
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Naozaj, Slávny Najmocnejší (Qadír’i Zuldžalál) má dva spôsoby tvorenia: prvý je pomocou vzniku (ibda) a vynálezu. Teda privádza bytosť k existencii z ničoho, z neexistencie, a tvorí pre ňu všetko potrebné, tiež z ničoho, a umiesťuje tie potreby do jej rúk. Druhý spôsob je pomocou kompozície (inša) a umenia. Teda formuje určité bytosti z prvkov vesmíru, aby ukázal jemné príklady múdrosti, ako zobrazovanie dokonalostí Svojej múdrosti a prejavy mnohých Svojich Mien. Pomocou zákona Poskytovania (Razzaq) posiela týmto bytostiam, častice a hmotu, ktoré sú celkom závislé na Jeho príkazoch, a zamestnáva v nich častice.
Tabiatı bırakan ve hakikate geçen zat diyor ki: Cenab-ı Hakk’a zerrat adedince şükür ve hamd ü sena ediyorum ki kemal-i imanı kazandım, evham ve dalaletlerden kurtuldum ve hiçbir şüphem de kalmadı.
 
</div>
Áno, Absolútne najmocnejší (Qadír’i Zuldžalál) tvorí dvoma spôsobmi: aj dáva vzniknúť (ibda), aj skladá (inša). Zničiť to, čo existuje a dať vzniknúť tomu, čo neexistuje je pre Neho najjednoduchšie a najľahšie. Je to jeden z jeho konštantných a univerzálnych zákonov. Povedať „Nemôže dať existenciu tomu, čo neexistuje“ pred tvárou moci, ktorá počas jednej jari privádza bytosti k existencii z ničoho, formy a atribúty tristotisíc živých stvorení a okrem ich častíc všetky ich podmienky a stavy – taký človek by sám mal byť zničený!
 
Človek, ktorý opustil prírodu a objal pravdu, povedal: „Chvála a vďaka nech je Všemohúcemu Bohu do počtu existujúcich častíc, pretože som dosiahol úplného imánu. Bol som zachránený pred bludom a poblúdením. Neostávajú mi žiadne pochybnosti.“


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
اَل۟حَم۟دُ لِلّٰهِ عَلٰى دٖينِ ال۟اِس۟لَامِ وَ كَمَالِ ال۟اٖيمَانِ
اَل۟حَم۟دُ لِلّٰهِ عَلٰى دٖينِ ال۟اِس۟لَامِ وَ كَمَالِ ال۟اٖيمَانِ
</div>


<div lang="tr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
سُب۟حَانَكَ لَا عِل۟مَ لَنَٓا اِلَّا مَا عَلَّم۟تَنَٓا اِنَّكَ اَن۟تَ ال۟عَلٖيمُ ال۟حَكٖيمُ
سُب۟حَانَكَ لَا عِل۟مَ لَنَٓا اِلَّا مَا عَلَّم۟تَنَٓا اِنَّكَ اَن۟تَ ال۟عَلٖيمُ ال۟حَكٖيمُ
</div>




"https://risale.site/index.php/Özel:MobileDiff/160451...160538" sayfasından alınmıştır